Bytča - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Bytča  leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava - Žilina. Budova stanice leží v katastri obce Hrabové.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Bratislavy

O meste

Chotár mesta sa rozkladá v troch geomorfologických celkoch. Prevažná časť leží v Bytčianskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia. Kotlinu vypĺňa niva Váhu a jeho prítokov. Oblasti na ľavom brehu rieky Váh zasahujú do Súľovských vrchov. Západná časť chotára je na predhorí Javorníkov.
Prvá písomná zmienka o Bytči pochádza z roku 1234.Bytčianska kotlina však bola osídlená už v neskorej dobe kamennej, eneolite, mladšej dobe bronzovej, v halštatskej, laténskej a rímskej dobe. Archeologický výskum potvrdil okrem iného prítomnosť lovcov mamutov už v staršej dobe kamennej. Osídlenie kontinuitne pokračovalo i v predveľkomoravskom období. Územie patrilo do Nitrianskeho kniežatstva, resp. k ranofeudálnemu štátu Mojmírovcov. Pamiatky materiálnej kultúry svedčia o historickom osídlení aj v poveľkomoravskej dobe. Je pravdepodobné, že územie patrilo po páde Veľkej Moravy k vratislavskej diecéze a dŕžave Piastovcov. Od druhej polovice 11. stor. sa stalo trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a z cirkevnej stránky nitrianskeho biskupstva. Toto zostalo majiteľom Bytče až do polovice 15. stor. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že po odchode Tatárov udelil Belo IV. nejaký majetok v Bytči bánovi Filipovi /Fyle/. Jedinú vážnu zmenu v držbe Bytče znamenali roky 1300 - 1321, keď sa majetkov nitrianskeho biskupstva a značnej časti Považia zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Ako zemepánske mestečko podliehala majiteľom Bytčianskeho panstva. Zložitejšie boli vlastnícke vzťahy v 15. stor. a v prvej polovici 16. stor. Vo vlastníctve Bytče sa vystriedalo niekoľko feudálnych pánov, podľa toho, kto nadobudol prevahu, alebo kto sa dostal do milosti alebo nemilosti u panovníka. Tak sa Bytče postupne zmocnili Ján Podmanický, Peter Kostka a Rafael Podmanický. Nárok na mesto mali však aj jeho legitímni majitelia Imrefiovci. V r. 1563 získal za 17000 zlatých do tretej generácie hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči spolu s panstvom a mestom František Thurzo. Thurzovci užívali Bytču až do r. 1627. Za ich éry sa Bytča stala centrom kultúry a vzdelania.
Thurzovci boli jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo , uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči. Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku. Bol vybudovaný na gotických základoch vodného hradu staviteľom Jánom Kiliánom z Talianska. Medzi skvosty areálu Bytčianskeho zámku patrí aj Sobášny palác z roku 1601. V súčasnosti je zámok sídlom štátneho archívu. Sú tu uložené cenné dokumenty, z ktorých napríklad najstarší pochádza z roku 1263. Medzi unikáty archívu patrí tiež rozsudok na Jurajom Jánošíkom, listy Alžbety Báthoryovej a iné.
Druhým rodom popri Thurzovcoch, ktorý v dejinách Bytče hral významnú úlohu boli Eszterházyovci. Z početnej rodiny Eszterházyovcov, ktorí vlastnili Bytču v rokoch 1627 - 1868 treba spomenúť Mikuláša Eszterházyho a jeho syna Pavla. Eszterházyovci sa v Bytči zdržiavali iba prechodne a panstvo postupne prenajímali rôznym šľachtickým rodom. V r. 1862 Eszterházyovci prenajali Bytčianske panstvo aj so zámkom a v r. 1868 napokon predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. V r. 1882 získal barónsky titul s predikátom "de Podhragy". Popperovci sa zameriavali najmä na exploatáciu lesného bohatstva. V Bytči im patril pivovar, parná píla, zápalkáreň a továreň na železný nábytok. Neskôr aj tieto podniky prenajímali. Ústrednú správu svojich majetkov mali Popperovci v Bytči-Hliníku. Na prelome stor. už bola väčšina Bytčanov zamestnaná v priemysle, remeslách, ale aj obchode, službách a poľnohosp. V r. 1900 mala Bytča 3080 obyvateľov, z toho 1448 zárobkovo činných. Z nich 639 zamestnávali priemyselné podniky, vrátane dielní a malých závodov a stali sa základom spriemyselnenia Bytče a viaceré úspešne pokračovali vo svojej činnosti až do súčasnosti (pivovar, Považský kovopriemysel, zápalkáreň a iné).
Postavenie Považskej železnice Bratislava - Žilina v r. 1883 znamenalo pre Bytču ďalšie zlepšenie hospodárskych podmienok. Bytča bola od konca 19. stor. osvetlená svietidlami na karbid. Po r. 1918 sa v Bytči začali budovať nové stavby. S elektrifikáciou sa začalo v r. 1922, v r. 1921 postavili budovu Tatra banky, v rokoch 1934 - 1937 sa postavila budova okresného úradu. V r. 1930 telovýchovná jednota Sokol postavila novú telocvičňu s kinom, v r. 1933 bola vybudovaná plaváreň. V rokoch 1934 - 1936 bolo vydláždené námestie a postavené tri mosty cez Petrovičku, ktorá preteká mestom. Mesto bolo sídlom viacerých štátnych úradov, okresný úrad, súd, daňový úrad, školský inšpektorát a iné. V období Slovenského štátu sa v meste postavili ďalšie stavby, nová fara, hasičský dom, nový štadión na Sihoti a boli rozšírené, resp. postavené nové priemyselné podniky. Po r. 1945 správu obce prevzal miestny národný výbor. Obec sa od r. 1945 usilovala o získanie štatútu mesta a rozšírenie obce. 1. januára 1946 vznikla obec Bytča, do ktorej patrili aj predtým samostatné obce Hliník nad Váhom a Malá Bytča. Bytča získala štatút mesta až v júli 1960, kedy vznikol i mestský národný výbor. Územná reorganizácia v r. 1960 však spôsobila, že zanikol okres Bytča a okresným sídlom sa stala Žilina. I keď mesto získalo väčšie právomoci, nemohlo to nahradiť právomoci dovtedajšieho okresu. Všetky podniky v meste sa po r. 1960 stali modernými závodmi s rozsiahlym vývozom do zahraničia. Vybudovalo sa nové sídlisko a postupne sa dobudovala infraštruktúra mesta.
K mestu Bytča boli pripojené tieto okolité obce : Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.