Vrakuňa - most cez Malý Dunaj - Most / viadukt
- Základné informácie
- Dokumenty
Umiestnenie na trati
Koľaje v objekte
Rozchody koľají
Ďalšie informácie
Jednokoľajný mostný objekt na neelektrifikovanej trati ŽSR č. 131 Bratislava - Komárno, v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa.
Most cez Malý Dunaj vo Vrakuni (Verekne)
Železnica Bratislava-Nové Mesto - Komárno v km 7.887 pôvodne prekonávala rozľahlé údolie dunajského ramena 9 m vysokým mostom, ktorý bol pôvodne vybudovaný z dreva. Most mal 15 otvorov a celková dĺžka premostenia medzi pobrežnými bárkami bola 168,60 m.
V roku 1919 bol tento most zničený maďarským vojskom. Most často ohrozoval oheň. V roku 1920 zhorelo jeho 5 polí smerom od Bratislavy. Aby doprava bola obnovená, zriadené boli nové bárky a drevené nosníky čiastočne nahradené železným provizóriom. Po tejto obnove sa most skladal zo 16 otvorov.
Riaditeľstvo ČSD Bratislava až v roku 1924 zadalo stavbu nového mosta, hoci len s 3 otvormi, ktorý sa mal stať definitívnym. Prestavba mosta začala v roku 1924. Najskôr bola zadaná stavba 2 návodných pilierov a 2 pobrežných opier nového mosta firme Podnikateľství staveb, bratři Redlichové v Brne. Potom stavba 3 polí svetlosti 18,70+38,70+18,70 bola zadaná firme Akciová spol.pro stavbu strojů a mostů v Adamově. Prvé a tretie pole bolo rovnakej konštrukcie s plnostennými hlavnými nosníkmi s hornou mostovkou o rozpätí 19,90 m a približnej hmotnosti 2 x 30 = 60 t. V druhom poli bola položená nová konštrukcia s priehradovými konštrukciami hlavných nosníkov s mostovkou spodnou rozpätia 41,10 m, hmotnosti 107 t. Prestavba mosta skončila v roku 1925. Hmotnosť jeho všetkých 3 konštrukcií predstavovala 167 ton. Nová poloha mosta bola v km 7.914.
Koncom druhej svetovej vojny bol most zničený ústupujúcim nemeckým vojskom. Obnova mosta sa najskôr uskutočnila stavbou provizória mimo osi. Vzhľadom na nedostatok oceľových provizórii sa pri rekonštrukcii mosta použili drevené klincované nosníky. Celková dĺžka provizória dosiahla 180 m.
Most v sučastnej podobe bol postavený až neskôr.
Podľa dostupných literárnych zdrojov spracoval Miroslav Kožuch.
K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.