Bralský tunel - Tunel

Ďalšie informácie

Bralský tunel (Tunel T.G.Masaryka, Veľký tunel)
Bralský tunel ešte aj dnes vzbudzuje úctu a rešpekt tunelárskych odborníkov. Pod Bralskou skalou bol postavený vtedy najdlhší železničný tunel v Česko-Slovensku.

Nachádza sa na trati ŽSR čislo 145 Prievidza - Horná Štubňa, medzi ŽST Sklené pri handlovej a zastávkou Remäta. Tesne pred vchodom do tunela sa nachádza Remätský viadukt. Nasledujúca ŽST je Handlová.

Výstavba tunela

Prípravné práce začali 8.11.1927 na razení smerovej štôlne na handlovskej strane a samotné razenie začalo 25.10.1928. Smerová štôlňa bola prerazená 13.7.1930, keď už predtým boli mnohé časti tunela úplne vymurované. Stavba tunela bola ukončená v októbri 1931. Vchod do tunela od Handlovej ide v dĺžke 350 m v pravotočivom oblúku s polomerom R = 850 m, no potom sa trať mení na takmer 3 km dlhú priamku, ktorá je najdlhšou priamkou na trati. Dĺžka tunela je 3011,6 m, do postavenia Čremošnianskeho tunela bol najdlhším železničným tunelom na Slovensku.

Vybavenie staveniska Bralského tunela dotváralo tunelové nádvorie so svojimi pomocnými stavbami a stojným vybavením. Pod vrstvou 140 000 m3 výlomového kameňa vyvezeného z útrob Bralskej skaly zmizlo navždy hlboké údolie Bralského potoka s príkrymi svahmi a zmenilo sa na pláň hlavného pracovného tunelového nádvoria. Tunelové nádvoria tvorili svojím vybavením technickú základňu celej stavby a stali sa neodmysliteľnou súčasťou staveníska.
Poloha tunela v stúpaní 14 ‰ nedovoľovala, aby sa pri razení spodnej štôlne postupovalo rovnomerne z oboch strán. Na strane hornoštubnianskej bola síce razená štôlňa, ale na vzdialenosť 665 m, a preto tunelové nádvorie bolo vybavené skromnejšie. Pri nej boli uľahčené práce tým, že štôlňa bola pomerne suchá.
Ale na strane handlovskej museli prekonať veľké ťažkosti. Razenie tunela robotníkom nesmierne sťažovala voda nazhromaždená v poruchovej zóne na stykoch andezitov, dolomitov a treťohorných bridlíc.
Pri príležitosti 80. narodenín T.G.Masaryka 7.3 1930 bol tunel premenovaný na jeho počesť - Tunel T.G.Masaryka. Tunel bol neskôr premenovaný na Veľký, dnes nesie meno Bralský.
Vetranie v tuneli, vetracia šachta

Stavitelia tunela predpokladali určité problémy, ktoré by mohla spôsobiť jeho nezvyčajná dĺžka a to, že niveleta tunela stúpa jednostranne smerom k Hornej Štubni. Táto skutočnosť mohla robiť ťažkosti pri prirodzenom vetraní, pretože vlaky idúce v stúpaní produkujú oveľa viac dymu. Preto bolo u neho, podobne ako pri Štefánikovom tuneli pamätané na zriadenie vetracej komory pre prípad, že by nedostačovalo prirodzené vetranie tunela.

Po vojne sa predsa ukázalo, že tunel nevyhovuje prirodzenému vetraniu, lebo rýchlosť vzduchu sa pohybovala podľa meteorologických pomerov v medziach 0,40 - 2,00 m/s. Preto v strede tunelovej rúry z vetracej komory sa v roku 1950 postavila 119 metrov hlboká a 4,20 m široká vetracia šachta, predpokladaná už pri stavbe tunela.

Tunel počas 2. svetovej vojny

V noci z 23. na 24.8.1944 partizáni Prvej československej paradesantnej brigády zatarasili Bralský tunel. O tejto udalosti informujú tabuľky na oboch portáloch.

V dňoch 3.-12.7.2000 prebehla výluka na trati Handlová - Horná Štubňa, za účelom obnovy trate vrátane Bralského tunela.

Mnoho ďalších podrobností nájdeš na stránke Mira Kožucha.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.