Bujanovský tunel - Tunel

Ďalšie informácie

Bujanovský tunel sa nachádza na trati ŽSR číslo 180 Žilina - Košice medzi ŽST Margecany a Malá Lodina.

Niekoľko faktov o tuneli:

V roku 1949 bolo definitívne rozhodnuté, že trasa novej Trate družby povedie z Margecian do Košíc údolím rieky Hornád. Pod vrchom Bujanov (756 m n.m), medzi železničnými stanicami Margecany a Malá Lodina, sa mal postaviť za dva a pol roka najdlhší dvojkoľajný tunel v Česko-Slovensku, po Čremošnianskom tuneli druhý najdlhší v sieti ČSD. Všetkým bolo jasné - Bujanovský tunel (3410,7 m) sa stane hlavným článkom odovzdania Trate družby. Museli začať stavať, lebo termín dokončenia celej Trate družby bol určený na rok 1952.

Tunelová rúra

Vlastná tunelová rúra je vybudovaná zo 6 typov pásov v dĺžkach od 50 do 1878 metrov. Andezitové klenáky v tunelovej rúre boli dovezené z lomov v Michalovciach, Záhradnom, Brezine, Krupine, Sáse, Borohorku, Hliníku, Bretke, Gombaseku, Mrakotíne, Novej Bani, Sv. Kríži a iných. Bloky z lomového kameňa sa doviezli z lokalít u Hanušovciach nad Topľou, Záhradnom, Ťahanovciach, Ruskove, Michalovciach, Krupiny, Breziny, Vechci, Bretke, Sáse, Fitzburgu, Gombaseku, Veľkom Šariši, Novej Bani, Detve a Svätuší. Celý tunel má 425 tunelových pásov, 105 bezpečnostných výklenkov (v každom štvrtom páse jeden) a 3 malé komory.

Betónová zmes na budovanie oboch portálov ako aj samotného tunelového objektu sa pripravovala z drveného vápenca z lomu Jaklovce a riečneho piesku z Čane, pričom sa použil vysokopecný cement 275 z Vítkovíc. Klenba, portálový veniec a krycie dosky sú z čistých žulových kvádrov. Dodali ich Povltavské kameňolomy v Blatnej až z južných Čiech.

Tunelové betónové tvárnice vyrobené v Jaklovciach a dopravované železničnými vagónmi boli vykladané a prekladané na nádvorí žeriavmi Wolf. Zo začiatku robotníci nechceli tieto žeriavy pri vykladaní používať. Trvalo dlhší čas, kým si na nich zvykli. Pre vykladanie zmesi na betónovanie zo železničných vozov bolo použité vykladačov Melichar, ktoré sa na túto prácu plne osvedčili.

Betón pre tunel sa zo začiatku stavby miešal v batériách miešačiek obsahu 500 až 800 litov, ktoré však vykazovali časté poruchy. Miesto týchto miešačiek sa osadili miešačky Winget, výroby Stavostroj, obsahu 1500 litrov, pri čom na každú stranu postačila jedna mešačka. Tieto miešačky pracovali behom celej stavby s minimálnymi poruchami, takže bola zaistená plynulá dodávka betónu pre tunel. Miešačky menšieho typu slúžili len ako záložné stroje. Cement pre celú stavbu bol dodávaný len vo vreciach a s dopravou voľne loženého cementu sa vôbec nepočítalo.

Opory a klenba tunelovej rúry sú chránené medziľahlou natieranou alebo doskovou asfaltovou izoláciou v dĺžke 2722 metrov. Odvodnenie tunela je zabezpečené odvodňovacími kanálikmi zbiehajúcimi sa do tunelovej stoky tiahnúcej sa tunelom medzi súbežnými koľajovými pásmi. Dôležité pre tunel je vetranie. Jeho prirodzenú činnosť podporuje zvislá 100 m dlhá komora s priemerom na začiatku 4,5 m (po ľavej strane tunelovej rúry v smere na Margecany). V prípade potreby je vetranie podporené výkonnými ventilátormi.

Pozri aj reportáž

Miroslav Kožuch. Ďaľšie podrobnosti: http://rail.sk/skhist/tunely/180/05.htm

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.