Žakarovce - Zastávka

Ďalšie informácie

Železničná zastávka Žakarovce - leží v km 5,756. Má obrubníkové nástupište v dĺžke 250 m.V budove zastávky je čakáreň pre cestujúcich. Elektrické osvetlenie.  Zastávka je obsadená komerčným zamestnancom

Žakarovce je významná banícka obec s bohatou históriou. Leží v priečnej doline, vychádzajúcej z údolia rieky Hnilca, po oboch brehoch žakarovského potoka.
Prvé správy pochádzajú z roku 1368. V listinách sa objavuje niekoľko názvov, ako Villa Zakery /1368/, 1374 – Zachari, 1390 – Sachar, 1477 – Sakaar, 1773 – Zekarowce, 1808 – Žakarovce, maďarsky Zsakaróc, alebo Zákarfalu.

 Žakarovce ležia v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria pri potoku pretekajúcom obcou. Žakarovce vznikli ako banícka obec na území Gelnice.
Železorudné a medené bane boli v obci už v XVI. storočí, v roku 1872 ich získala Těšínsko - třinecká železiarska spoločnosť Albrechta Habsburského.
V roku 1877 mala obec 74 domov a 551 obyvateľov. V roku 1828 – 94 domov a 685 obyvateľov.
Počas II. svetovej vojny sa veľa obyvateľov zapojilo do partizánskeho hnutia a SNP.
Obec bola vyznamenaná Radom SNP I. triedy. V súčasnom období má obec 783 obyvateľov.

 V 19. storočí ani železorudné baníctvo v Žakarovciach a okolí neťažilo veľké množstvo rudy, dopyt po rudách nebol príliš veľký.

Podľa Zoznamu sídiel krajín Uhorskej koruny (niečo podobné ako Štatistická ročenka) z roku 1913 sa Žakarovce volali po maďarsky Zakárfalva. Patrili do gelnického okresu v Spišskej župe. Podliehali obvodnému notárovi, daňovému úradu, okresnému súdu a matričnému úradu v Gelnici, súdnej stolici v Levoči.

Najbližšia žandárska stanica bola v Gelnici, najbližšia železničná stanica, železničná telegrafná stanica a poštový úrad bol v Máriahute.
Obec bola zaradená do 67. doplňovacieho vojenského a do 30. mobilizačného obvodu. Muži schopní vojenskej služby rukovali k IX. honvédskemu pluku.

Obec bola zaradená medzi malé obce. Žakarovce mali 221 domov, 1371 obyvateľov a výmeru chotára 1275 katastrálnych jutár. Obyvatelia hovorili väčšinou po slovensky a potom po nemecky. Bol tu rímskokatolícky farský úrad.

Máriahuta – Žakarovce

Banská oblasť Máriahuta – Žakarovce, ktorá sa rozprestiera na území obcí Gelnica, Žakarovce, Jaklovce, Kluknava a Kojšov, sa vyznačuje veľkým počtom ložísk, banských diel a starodávnou baníckou činnosťou. Pre svoju výhodnú polohu v blízkosti rieky a komunikácie sa stala strediskom oboch banských revírov, bolo tu sústredené vedenie, doprava, energetika a v starších časoch i hutníctvo.

Vznik baníctva v tejto oblasti treba hľadať už v 14. – 15. storočí. O prvých písomných záznamoch týkajúcich sa žakarovského baníctva sa zmieňuje Maderspach, podľa ktorého už v r. 1546 boli spísané banské majetky. Z listiny z r. 1574 sa dozvedáme, že gelnickí baníci na Klippbergu ťažili ortuťové rudy, a to zrejme rumelku, ktorá sa vyskytovala v železnom klobúku žakarovskej Hrubej žily. Za Slovenského štátu podnik na území Slovenska mal názov Banská huť, banská a hutná spol., zastupiteľstvo v Bratislave.
Okrem Banskej a hutnej spoločnosti vlastnili bane v tejto oblasti aj iné podniky. Už pred znárodnením boli ložiskové zásoby v Žakarovciach vyčerpané a postupne boli zapojené do ťažby menšie vedľajšie ložiská a revír Grellenseifen.

Žakarovská zubačka

Gelnicu sa na túto železnicu podarilo pripojiť na KBŽ v roku 1884 Gelnickou miestnou železnicou z Margecian (o tri roky neskôr predĺženú ako úzkorozchodnú 1 000 mm) cez Mníšek nad Hnilcom do Smolníka. Vyriešila sa i doprava rudy zo šiestich štôl vyrazených na úbočí nad Žakarovským potokom, dole do úpravovne rúd a do stanice Žakarovce na trati Margecany - Gelnica. Na horskom úbočí sa postavila úzkorozchodná (1 000 mm) železnica systému Riggenbach. 

Táto železnica dlhá 3,9 km sa do histórie zapísala tým, že bola prvá svojho typu na našom území. Pracovala v ozubnicovej prevádzke (na dvoch kilometroch so stúpaním 110 promile) a v miernych úsekoch v prevádzke adhéznej. Prekonávala výškový rozdiel 233 m. Trasa sa stavala účelne, koľaj prechádzala blízko štôl a koľajisko bolo uložené v osi trate, alebo k štôlam viedla krátka odbočka. Vlaky s rudou končili nad úpravňou rudy v Mária Hute, kde ruda padala samospádom do pece, ale ruda sa vozila aj nad koľajisko do stanice Žakarovce, kde sa presypovala do normálne rozchodných vagónov Gelnickej železnice. Zo Žakaroviec sa hore vozilo hlavne drevo, uhlie a koks. 

V prevádzke boli dve malé parné lokomotívy o hmotnosti 14 t. V ráme šikmo uložený kotol mal aj pri stúpaní vodorovnú polohu. Lokomotívy mali jednu hnaciu nápravu s ozubeným kolesom a dve nápravy s adhéznym pohonom. Bezpečnosť zaisťoval protitlaková brzda pre jazdu smerom dole a ručná ozubnicová brzda. Vozňový park tvorilo 39 výsypných vozňov a 6 plošinových vozňov na drevo. Všetky mali ručné brzdy, navyše deväť z nich malo brzdové ozubnicové koleso. Plne naložený vlak mohol mať najviac šesť vozňov a 32 t materiálu. Dole išli vlaky rýchlosťou 8 km/h, hore 12 km/h.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.