Medzev - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Medzev je konečná stanica 15,358 km železničnej trate (ŽSR-168) Moldava nad Bodvou - Medzev a zároveň tu do roku 1973 začína 2,960 km dlhá trať do stanice Baňa Lucia. Poloha stanice: vľavo smerom od stanice Moldava nad Bodvou. Vpravo pred začiatkom koľajisko zo smeru Moldava nad Bodvou sa v minulosti pripájala vlečka miestneho závodu na spracovanie dreva. Za ňou sa v minulosti nachádza výtopna pre jednu lokomotívy, ktorá bola v roku 1930 prestavaná ako garáž pre motorové vozne. Približne v strede koľajisko stanice sa nachádza pôvodná staničná budova postavená podľa typového výkresu ako budova 3. triedy MÁV pre miestne železnica. V súčasnosti je uzamknutá a vedľa sa nachádza objekt WC úplne zarastený v náletových drevinách. Za ňou sa na zhlavie smer koniec trate úvraťovo pripája vlečka, ktorá cez priecestie pokračuje do areálu miestneho podniku.

Stav: 20.11.2016

Zdroje: Svět železnice, číslo 49: Místní dráha Moldava - Medzev - Lucibaňa , Karel Breiter, Nakladatelství Corona, s.r.o., 2014

Autor: Michal Čellár

Prevzaté z wikipedia:

História 

Mestečko Medzev bolo založené nemeckými kolonistami, ktorých do krajiny pozval, po tatárskych vpádoch v roku 1241, prostredníctvom svojích poslov vtedajší uhorský kráľ Béla IV.

Prvé osídlenie sa uskutočnilo severozápadne od terajšieho Medzeva v oblasti s názvom Dorfel(Dedinka). Pôvodné obyvateľstvo ešte aj dnes hovorí v prevažnej väčšine nemeckým nárečím po mantácky

Založenie Medzeva 

Pahorkatinný až vrchovinný chotár Medzeva sa rozkladá na východných svahoch Slovenského rudohoria v západnej časti Košickej kotliny. Mestečko leží 36 km na západ od Košíc v doline riečky Bodvy. Dôkazy o prítomnosti človeka na jeho území v praveku a staroveku nemáme. Ľudia v najstarších dobách osídľovali nižšie položené miesta, kde mali lepšie životné podmienky.

Nižný Medzev vznikol až v 14. storočí, hoci pôvodné osídlenie tohto územia je omnoho skoršie. Na pozvanie Arpádovcov ho po tatárskom vpáde v 2.polovici 13.storočia kolonizovali nemeckí osadníci. Prví nemeckí kolonisti sa tu usadili na mieste, kde sa potok Pivónia, dnes Pivering, vlieva do riečky Bodvy. Je to asi 2 km západne od stredu dnešného Nižného Medzeva. Toto územie okolo sútoku sa dnes nazýva Dorfel, čo v preklade znamená dedinka.

Obyvatelia Dorflu sa v prvej polovici 14. storočia presťahovali nižšie do oblasti tzv. Grundu (terajšia ulica Grund). Urobili tak s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli nedostatku pitnej vody. Okrem toho na novom mieste mali viac ornej pôdy, lúk a pastvín i lepšie možnosti stavby početných hámrov na riečke bodve a jej mnohých prítokoch. Odkiaľ tu nemeckí kolonisti prišli, nie je známe. Pravdepodobne boli flámskeho pôvodu.

O vzniku názvu Medzev sa zachovali rôzne povesti. Jedna z nich hovorí, že pomenovanie Medzev dostalo toto územie podľa mena istej ženy, ktorá sa volala Metzen a usadila sa so svojimi ľuďmi v už spomínanom Dorfli. Iná povesť je tiež o žene menom Metzen, ktorá vraj zachránila obyvateľov osady (Grundu) pred drakom, ktorý sa živil mladými devami. Metzen, podľa povesti, zhotovila olovenú bábku, obliekla ju ako dievča a položila pred vchod drakovej skrýše. Keď drak bábku zožral, zahynul. Osadníci potom z vďačnosti nazvali svoju obec Metzenseifen, čiže Medzev.

Tieto povesti majú určité reálne jadro. Pôvodný názov obce Medzev - Metzenseifen je zložený z dvoch častí. Prvá časť je zdrobnenina nemeckého ženského mena Mechildis resp. Methildis (Matilda) - Metzen. Druhou časťou je slovo seifen, ktoré v reči spišských Nemcov znamená potok. Ako sa Nižný Medzev po stáročia vyvíjal, vývojom prechádzali aj jeho názvy.

Nižný Medzev sa r. 1359 nazýval villa Mechenseuph, r. 1376 Mechenseyfe, r. 1407 Mechenzewph, r.1427 Alsow Mechseff, r. 1630 Also Meczenzeff, r. 1773 už okrem nemeckého názvu Unter Mezenziff a maďarského Alsó-Meczenzéff mal aj slovenské pomenovanie Nizny Meczenziff. Roku 1805 sa volal Unter Metzenseif, r. 1906 Nižný Medzef a v roku 1920 Nižný Medzev.

Nižný Medzev spolu s Vyšným Medzevom až do 18. storočia patrili pod správu jasovského kláštora. Prvá písomná zmienka o Nižnom Medzeve je z r. 1359. Vtedy na požiadanie jasovských premonštrátov, ktorí mali spory o majetky s mestečkom Smolník, kráľ Ľudovít I. nariadil Spišskej Kapitule urobiť obchôdzku hraníc jasovského prepošstva a stanoviť jeho presné hranice. Podľa listiny vymedzujúcej tieto hranice Nižný Medzev (villa Mechenseuph) už existoval a patril do jasovského panstva.

 Hámre, Náboženstvo, Politika 

Obyvatelia pôvodného Medzeva sa už od najstarších čias živili okrem poľnohospodárstva a baníctva aj spracovaním kovov v hámroch.

Slovo „hámor” pochádza od nemeckého slova „Hammer”, čo znamená kladivo. Výraz „hámor” sa však už oddávna užíval nielen na označenie kladiva, ale aj dielne, v ktorej veľké železné kladivá na vodný pohon spracuvávali železo, meď, cín alebo iný kov. V Medzeve to boli najčastejšie hámre na spracovanie železa.

Prvý písomný doklad o medzevských hámroch pochádza zo 14. storočia. Podľa neho Eliaš Teknagel, poddaný z Nižného Medzeva, dostal od jasovského prepošta do nájmu tri miesta pri rieke Bodve na zriadenie hámrov. Zmluva o prenájme bola podpísaná 1.mája 1376 na Spišskej Kapitule. Majster Tegnagel sa v nej zaviazal každý rok na deň sv. Juraja zaplatiť kláštoru v Jasove okrem povinných cirkevných desiatkov aj 9 zlatiek.

V r. 1403-1411 tu postavili 5 nových hámrov a postupne sa stavali ďalšie. Keďže Eliaš Teknagel bol s najväčšou pravdepodobnosťou Flám, touto zmluvou sa udáva aj pravdepodobný pôvod neskorších obyvateľov Medzeva. Tí sa medzi sebou nazývajú mantákmi a dodnes sa dorozumievajú zvláštnym nemeckým nárečím tzv. mantačtinou.

Rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, spracovania kovov a remesiel mal priaznivý vplyv na demografický vývoj Medzeva v stredoveku. V portálnom súpise z r. 1427, kde už popri sebe vystupujú ako 2 rozvinuté dediny Nižný a Vyšný Medzev.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

58 kB

7.4.2009