Krátky pohľad na Belgické železnice

Poďme sa pozrieť ako sa tu cestuje. Na letisku sme sa vybrali do suterénu letištnej budovy, kde sa nachádza samotná železničná stanica. Vyzeralo to skôr ako ošarpaná stanica metra. Nemal som z domu naštudované nič, jediné čo som vedel, že sa potrebujeme dostať na stanicu Brusel - Central. Trošku zmlsaný z anglických železníc som hľadal nejaký letáčik s mapkou trate a cestovným poriadkom. Nič také som tam nenašiel. Tak sme si pri okienku kúpili spiatočný lístok za 5,20 EUR na osobu. Hneď sme si vypýtali aj cestovný poriadok. Pracovník za okienkom nám dosť neochotne nejaký vyhrabal. Aj keď sme naňho hovorili po anglicky, tak nám tento cestovný poriadok dal v nemčine. Zišli sme dole na nástupište a zistili sme, že nevieme na ktorý vlak máme vlastne nastúpiť, tak sme sa boli spýtať pri okienku. Kývnutím sme boli nasmerovaný na správny vlak. Na nástupišti síce bol informačný panel, svietilo tam, že vlak má namierené do Gentu a čas odchodu. Človek neznalý prostredia nevedel či je to skutočne vlak s ktorým sa dostane do centra mesta.

Samotná súprava bola veľmi čistá a cesta nám prebehla veľmi rýchlo, zhruba za nejakých 20 minút. Po výjazde z podzemia letištnej haly nás trať vyniesla na príjemné ranné slniečko. Okolím by som pohľad mohol prirovnať ceste vlakom z bratislavskej vajnorskej stanice na hlavnú stanicu. Prechádzali sme okolo zoraďovacej stanice a okolo depa. Hneď som začal pozorovať čo všetko vlastne na koľajniciach stojí. Prekvapili ma dve veci. Prvým prekvapením bol vek hnacích vozidiel. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že všetky stroje zažili už aj lepšie časy. Žiadny novší stroj som nevidel. Druhá vec čo ma prekvapila, bolo označenie hnacích vozidiel. Na každom rušni je veľké štvorčíslie. Neskôr som zistil, že prvé dve čísla predstavujú radu a ďalšie dve asi poradové číslo.

Trošku som si preštudoval aj cestovný poriadok na danej trati. Kontinuálne v priebehu celého dňa premávajú štyri vlaky za hodinu. Výnimku tvorí časové okno zhruba od pol noci do pol šiestej ráno. Nezaregistroval som, že by tam boli vlaky nejako zhustené v čase najväčšieho náporu, resp. opačne, že by boli intervaly medzi nimi natiahnuté mimo špičku. Toto som považoval za veľké pozitívum. Moja manželka bola nadšená vysokými perónmi. Človek by sa divil ako dokážu ženy takúto vec oceniť. Po uštipačnej poznámke mi to bolo hneď vysvetlené a doporučené, nech si skúsim z vlaku vystúpiť v sukni. Musel som jej dať za pravdu.

Keď som už bol v Bruseli, tak som vyskúšal aj ich metro. Ide o pomerne malé metro. Má len dve linky, z toho prvá sa na oboch koncoch ešte rozvetvuje do ypsilónu. Vek metra je aj tu badať. Prekvapujúce boli zase intervaly. Na súpravu sme čakali maximálne dve-tri minúty. Informačné tabule na staniciach majú zaujímavú vlastnosť. Pri nápise jednotlivých staníc je červené svetielko. To ukazuje polohu súpravy na trati. Takto človek mohol pozorovať, kedy sa prirúti súprava. Ja som cestoval na linke jedna a v jednom smere som napočítal na trati jedenásť súprav. Aj som si povzdychol, keby sme mali aspoň takéto metro v Bratislave. -peterm-