Cesta do Budapešti
26.7.2004 14:19 Viliam Solárik
Už dlhšie som mal v úmysle navštíviť a previezť sa po 12 km dlhej, úzkorozchodnej železničke v Budapešti. Maďari ju volajú „Gyemekvasút“ – detská železnica. Zaujímavosťou je že na tejto železnici najmä cez prázdniny pracujú deti do 14 rokov. Sú to väčšinou malí železniční fanatici a po staniciach pobehovali ako výpravcovia, výhybkári, posunovači, dokonca aj v staničnom rozhlase sa ozýval dievčenský hlások. Samozrejme, dozerajú na nich aj dospeláci, ale mal som dojem že ich tam ani veľmi netreba.
(www.gyermekvasut.hu – ak neviete po maďarsky, kliknite na zástavku krajiny, ktorej reč ovládate a porozumiete)
Nakoľko som bol po tieto dni služobne v Bratislave, rozhodol som sa vybrať do Budapešti a po tejto trati sa previezť. Moja cesta sa začala okolo 5.45, keď som dorazil na petržalskú žel. stanicu. Trochu som sa porozhliadal a „ulovil“ do fotoaparátu viedenské taurusy. Môj vlak prišiel načas o 6.32. Rýchle foto rušňa a nasadať! Mal som šťastie, lebo ak sa chvíľočku dlhšie zabavím, mám smolu a vlak odíde bezo mňa. V stanici Hegyeshalom (7.18) som vystúpil a chcel ísť na EN 262 z Mníchova, ale ten mi pred nosom odišiel, takže som čakal až na EC 41 Lehár, ktorý odchádzal presne o ôsmej. Pohodlné rakúske vozne. Už ráno bolo 27 -28 °C, takže sa veľmi osvedčila klíma. O 9.45 EC už dorazil na budapeštiansku Východnú stanicu – Keleti pályaudvar. (Len tak na okraj Taurus 1116 002-5 ÖBB išiel 180 km pod 25 kV; 50 Hz a bez problémov). Doobeda som brázdil mesto a okolo pol tretej som bol na konečnej detskej lokálky Hűvösvölgy. Po porcii dobej pizze som vyšiel na perón, kde už stál vláčik. Práve posunovali rušeň a so záujmom som pozeral na decká, ktoré zvládali posun ako skutoční železniční profesionáli. Pár minút po tretej na pokyn sympatickej výpravkyne sme sa pohli. Trať vedie lesoparkom, odkiaľ bol pekný pohľad na budínske kopce. Jednokoľajná úzka trať sa hadí pomedzi stromy a v otvorenom vagóne si treba dávať pozor, aby ste nedostali „po nose“. Po trištvrte hodine jazdy sme dorazili na konečnú Szécsényi hegy. Odtiaľ som už len mestskou dopravou smeroval znova na Keleti pu. Trvalo mi to dlho, lebo v Budapešti sa opravuje metro a bolo treba veľa presadať, ale to nič a Bátoričku (R 336) som stihol s prehľadom. Potom ma čakal prestup v Nových Zámkoch na osobák a v Palárikove na R 810 Horehronec. Po peknom zážitku a saune vo vlaku som večer o 22.30 prišiel do Bratislavy.
Plán cesty:
Prích. | Stanica | Odch. | Vlak | Rušeň |
Bratislava – Petržalka | 06.33 | Os 4401 | V.43 1286 MÁV | |
07.18 | Hegyeshalom | 08.00 | EC 41 „Lehár“ | 1116.002 ÖBB |
09.43 | Budapest - Keleti | |||
Hűvösvölgy | 15.05 | Os 131 | Mk 45.2001 MÁV | |
15.51 | Szécsényi hegy | |||
Budapest - Keleti | 18.00 | R 336 „Báthory“ | V43 MÁV; 240 ŽSSK | |
19.56 | Nové Zámky | 21.13 | Os 4266 | 240 ŽSSK |
21.23 | Palárikovo | 21.29 | R 810 Horehronec | 240 ŽSSK |
22.26 | Bratislava hl. st |
* Z Komáromu vlak viezla novozámocká laminátka 240 (čislo som zabudol)
-RailFun-