Októbrový pohľad do RD Brezno

Do Zvolena sme sa ,,dogúľali“ niečo po pol siedmej, presne podľa CP. Do stanice zároveň prichádza aj manipulák do Šiah, ktorý má na uzde čmeliak 770.095. Po jeho cvaknutí utekám do mesta doplniť, alebo lepšie povedané urobiť zásoby jedla. Po menšom zakecaní sa v obchodnom dome ma ,,vďaka Bohu“ napadlo pozrieť sa aj na hodinky, a vtedy zisťujem, že vlak mi odchádza o 3 minúty. Zasa len behom dobieham na zastávku Zvolen mesto, kde už stojí Os 7344 na čele s okuliarnikom 754.052 alias ,,Trasuľou“. Cesta ubiehala pomaly, aj kvôli čakaniu takmer na všetkých vchodových návestidlách a niekoľkým križovaniam, napr v Radvani so Zr 1847 v čele s 754.055, na ktorom do Banskej Bystrice prišiel Robo aj so svojím bratom Radom. Prešlo pár minút a stretávam ich pri druhom nástupišti. Po menšom ,,pokece“ sa vraciame do mnou predtým obsadeného Bds-ka. Cesta ubiehala opäť viac-menej pohodovo až na tú neznesiteľnú zimu, či už vonku, alebo vnútri vo vozni. V Podbrezovej ešte stretávame manipulák Brezno – Banská Bystrica v čele s 753.220 a nulovou záťažou.

Pár minút po Podbrezovej konečne vchádzame do cieľa našej cesty – Brezna. Vystúpenie z vlaku znamenalo prechod zo zimy do ešte väčšej. Hrial nás však pocit preskúmania tunajšieho depa. Do neho sa dostávame popri koľajisku, kde sa pri vstupe pýtame jedného zo zamestnancov, či môžu kroky ďalej pokračovať. Po kladnej odpovedi vyberám foťák z brašne, Robo kameru a ide sa na to. Ako prvé si zachytávame krokodíla 851.032 a vedľa neho stojaceho hektora 721.060. Za nimi stál ,,asi“ dlhodobejšie odstavený zauhľovací žeriav EDK 10 výdatne zarastený burinou a naľavo od neho čmeliak 770.092 a 753.165, ktorú od osudu neuchránilo ani červené koliečko s plochým trojuholníkom na búdke... Pred ňou stojí ešte stále dobre vyzerajúca 753.109...

Po menšom preskúmaní 3165 (nemala ani štítok s výrobným číslom, rokom výroby) badáme vychádzať z haly 812.006 alias Barborku, ako spolu so sebou vyťahuje aj 820.039, ktorá si tu bola zrejme po lak a opravu. Po menšom zaváhaní jej motorček naskočil a už sa jej z ,,komína“ dymilo. Pred halou sa okrem nich nachádzali aj 812.003 a 751.173.

Ďalej do zadnej časti depa ideme popri ,,prívešákoch“ 011 farebne rôznych. Zhruba tri dostali poslednú revíziu a lak pred pár mesiacmi, rovnaký počet bol aj takých, ktoré mali ešte oranžový náter a logo ŽSR. Za nimi sa koľaje končia, väčšinou sú vytrhané až po starú a nefunkčnú točňu, bohato zarastenú burinou. Je v katastrofálnom stave, dalo by sa povedať, že z nej ostal len ,,obal“ búdka na obsluhu rozkradnutá, a aj všetko ostatné...

Pohľadom na ,,časostroj“ zisťujem, že máme ešte hodinku a pol do odchodu nášho osobáku a my máme vlastne celé depo za sebou. Rozhodli sme sa teda ešte pre spoločnú fotku ,, na pamiatku“ našej návštevy, v pozadí so 753.109. Ako statív sa nám rada ponúkla 753.165, ktorá okrem celodenného státia nemá vraj nič na robote...

Krátko pred jedenástou teda areál depa opúšťame a ideme si kúpiť do pokladni lístok domov. Pár minút po štvrť na dvanásť, by mal v Brezne zastaviť ešte R 811 Horehronec s turnusovou ,,Renátkou“, tak som navrhol, že zaujímavý ,,fotopohľad“ by mohol byť z lávky, čo vedie ponad stanicu až niekam do miestneho závodu.

Po jeho vyfotení, resp. nakamerovaní sa už uberáme smerom k nášmu osobáku, ktorý znamenal cestu domov. Ťahala ho mašina 754.052, ako aj na ceste sem. Cesta ubieha pomaly, opäť kvôli niekoľkým križovaniam, no niečo po jednej hodine poobede sa už v Banskej Bystrici lúčim s Robom a jeho bratom, ktorí nasadajú do osobáku do Vrútok. Na koľaji vedľa stojí aj môj vlak a pohýname sa smerom na Zvolen pár minút po odchode vlaku na Vrútky. Keďže sme do Zvolena prišli načas, púšťam sa ešte do fotenia na stanici... Pár minút pred pol treťou poobede počuť píšťalku výpravcu a môj vlak , Os 5736, odchádza smerom k môjmu bydlisku a tým sa náš pekný jesenný výlet končí.