Po stopách Považskej lesnej železnice (I. časť)

Viac o osude na www.plz.sk.

O tom, ako to začalo...

Druhú júlovú nedeľu sa v našej obci každoročne už 25 rokov koná Malý štrbský maratón; beh zo Štrby do Liptovskej Tepličky (LT) a späť. Ja som sa ho zúčastnil tiež - ako člen občerstvovacej stanice na Bielom potoku:-) Po odbehnutí posledného pretekára smerom do LT a preložení "občerstvenia" na opačnú stranu cesty, som mal chvíľu čas. Stál som vedľa vozovky a len tak som šúchal nohou po štrku, keď som zrazu narazil na drevený podval. Až vtedy som si spomenul "Veď touto dolinou kedysi išla železnička a pravdepodobne išla niekde tu." Prešiel som na druhú stranu cesty a tam som tiež našiel "železničný" štrk a podval; dokonca s klincami. Na ten deň to bolo všetko. O PLŽ som už čo-to počul, ale až od tej „osudnej“ nedele som sa o ňu začal zaujímať intenzívnejšie...

...a o tom, ako to pokračovalo

O týždeň nato (17.7.), znova nedeľa a počasie konečne letné, som nie a nie vytiahnuť päty z domu. Až poobede sestra navrhla, či nejdeme bicyklovať. Súhlasil som, ale s podmienkou, že pôjdeme až na Čierny Váh (ČV). Tak som zbalil ruksak, pribalil mapu:-) a foťák a vyrazili sme. Zo Štrby na ČV je to dobrých 14 km. O pol druhej z domu a o 14.15 sme už boli na Bielom potoku. Odbočili sme vpravo a po asfaltovej ceste (pre autá uzavretej) sme išli smer ČV.

Zvyšky telesa trate je vidieť po ľavej strane cesty; husto zarastené stromami a kríkmi, miestami porušené zosuvmi pôdy z priľahlých svahov, niekde zas podmáčané vodou. Asi po 1,5 km som medzi stromami zbadal niečo, čo sa podobalo na podval. Prišiel som bližšie a on to podval naozaj bol; a nie jeden. Prehnité boli poriadne, no na jednom dokonca držala podkladnica pribitá klincom. Tak som si ich cvakol:-) Po ďalších asi 150 metroch prechádza trať na pravú stranu cesty, bližšie k rieke Č. Váh. Po ďalších asi 1200 metroch sme prešli popri odbočke Benkovo. V ten deň sme si tam toho veľa nevšimli. (o tom v ďalšom pokračovaní). Po asi 750 metroch od Benkova, v ostrej pravotočivej zákrute je malý viadukt, husto zarastený. Veď 33 rokov od zrušenia PLŽ je pekná doba. Ďalej sme po ceste pokračovali až k hájovni Brezová. 150m za hájovňou je križovatka s poľnou cestou do Važca. Ale o tom neskôr... :-)

Po ďalších dvoch kilometroch šlapania do pedálov sme sa ocitli na Čiernom Váhu. Tam sme chvíľu hľadali odbočku na Ipolticu, ale „pre oči“:-) a časový sklz, sme akosi nič nenašli. Pokračovali sme popri nádrži PVE ČV. Podľa dostupných máp trať išla terajším územím nádrže PVE, po ľavej strane cesty. Podľa mapy tam mali byť odbočky Vyšný a Nižný Chmelienec. Aj tabule na budovách mi to potvrdili. Asi 250 metrov za pätou priehrady prechádzala trať na pravú stranu cesty a po pár ďalších metroch aj cez Váh na pravý breh, prvýkrát na celej trati od L. Tepličky. Naspäť sa vracia až pri Svaríne. Tam je vidieť opory mostu cez Váh. Asi po 150 metroch je možné vidieť jednu z mála stojacich budov PLŽ – zastávku Svarín. Odbočku do doliny Svarínka sme neskúmali. Trať ďalej pokračuje popri ceste do Kráľovej Lehoty, ktorú križovala 2x.

Asi 1 km pred Kráľovou Lehotou trať prešla pomedzi budovy meniarne a križovala vlečku do nej. Trať odtiaľ ide pomedzi trať a cestu z Lehoty do Svarína. Až do Liptovského Hrádku kopíruje PLŽ normálnorozchodnú trať. Pri východnianskom zhlaví žst. K. Lehota sú zbytky mostíka aj s koľajami. Ešte kúsok išla trať PLŽ popri staničných koľajach, kým prešla na druhú stranu cesty. Potom už len malý mostík ponad riečku Boca a sme na mieste, kde ešte v roku 2003 vraj stála budova stanice. Trať ďalej križuje miestnu komunikáciu a v strmom záreze prechádza popod štátnu cestu z L. Hrádku do Brezna. Stále kopíruje „normálnu“ trať, prechádza mostom cez Váh až nakoniec skončí v L. Hrádku. Kadiaľ presne cez mesto išla neviem. Zvyšky zvršku sú viditeľné ešte tesne pri priecestí pri TESLE. Keďže tesne za priecestím je píla a po PLŽ sa v minulosti vozilo prevažne drevo, predpokladám že končila niekde v tých miestach (zistím, upresním :-) ). K priestorom, dnes už zaniknutého, depa tiež viedli koľaje. Ale ktorými miestami prechádzali presne, neviem.

Čas však pokročil a bolo sa treba vrátiť späť... Nešli sme tou istou trasou, ale, ako som už písal, asi 150 m pred (od L. Hrádku) hájovňou Brezová bola odbočka; poľná cesta do Važca. Krátky úsek dolu kopcom príde vhod, tak sme to rozkrútili poriadne.... a skoro sme to minuli. ...celkom zachovalé priecestie. Sestra si myslela, že to je iba „žliabok“ na vodu, akých je tu na lesných cestách pod Tatrami hojne. ...ale prepáčil som jej to, keď ma s ním zvečnila:-)

Toľko nateraz. Za kvalitu fotiek sa ospravedlňujem, nič lepšie po ruke nebolo. Nabudúce ešte niečo o tom, čo sme „pre oči“ nevideli a niečo z úseku trate Biely potok – L. Teplička – Rovienky.

Za akékoľvek informácie ohľadom PLŽ (okrem zdrojov z ktorých som čerpal) budem veľmi vďačný. Za mapu okolo roku 1965-70, na ktorej je celá PLŽ, alebo aspoň tá časť ktorá tu chýba (od hl. trate južnejšie), znesiem aj modré z neba:-)

Použité literárne a iné zdroje:

• Lichner, D. – Úzkokoľajky na Slovensku
• Staněk, O. – Čierny a Biely Váh
• mapa - Vysoké Tatry 1957
• www.plz.sk
• www.sweb.cz/chzz/plz.htm
• www.rail.sk/arp/slovakia/history/h495-1.htm
• RAIL CD