Po stopách Považskej lesnej železnice (II. časť)

20.2.2006 21:45 Michal Garaj

Po stopách Považskej lesnej železnice (II. časť)

21.8.2005, opäť nedeľa. Celý týždeň pršalo a dlho som váhal, či vôbec niekam pôjdem. Keď som však zvážil, že viac voľného času nebude a krajšie počasie asi tiež nie, zbalil som ruksak, foťák a vyrazil som. Do hôr a dolín, kadiaľ kedysi viedla Považská lesná železnička.

Od prvej cyklotúry dolinou Čierneho Váhu uplynul dobrý mesiac. Za tú dobu sa mi pomocou pár dobrých známych a internetu, podarilo zistiť zopár ďalších informácií a zohnať niekoľko materiálov o PLŽ. V knihe Čierny a Biely Váh od O. Staněka je niekoľko zaujímavých obrázkov z čias prevádzky a stránkami Chlumeckej záhradnej železnice som sa inšpiroval na niekoľko záberov. Presnejšiu polohu PLŽ som zisťoval z mapy Vysokých Tatier z roku 1957, z ktorej časť bola použitá už v minulej reportáži.

Túru som začal ako minule, na Bielom potoku. Asi po dvoch kilometroch smer L. Hrádok som zabočil doľava, do „lesa“; na teleso trate. Ten les stihol teleso za 30 rokov zarásť pekne husto. Dúfal som že, nájdem nejaké kilometrovníky, alebo niečo iné, čo kedysi patrilo zrušenej železničke. Asi po 15 minútach hľadania (a očistenia asi 10 kameňov od machu a ihličia :-) ) som jeden kilometrovník našiel; 24,8 km. Po Ďalších asi 150 metroch som natrafil na zvyšky betónového mostíka – priepustu, aj s kúskami koľají. Potom som hľadal dolinu Benkovo, ale keďže mapu som nechal doma, trvalo mi to dobrú polhodinu. Ale potom to už stálo za to.

Po miernom stúpaní cesta prudko zahýba doľava a pred nami je strmý zráz a dolina Benkovo. Vpravo, medzi stromami som zbadal most  resp. to, čo z neho zostalo. Ešte kúsok dopredu, ešte kúsok vpravo a objavil som to, čo bol cieľ túry; budovu stanice Benkovo. K mostu som zišiel z protiľahlej strany doliny. Boli na ňom zvyšky prehnitých podvalov, ale kovová konštrukcia aj opory mostu boli celkom zachovalé. Prešiel som cez most k budove. Pri pohľade na ňu sa mi tisli slzy do očí. Dezolátny stav. Prešiel som popri nej po telese trate asi 150 metrov a našiel som miesto, v ktorom sa na hlavnú trať napájala Benkovská odbočka. Ešte 15 metrov smer L. Teplička a našiel som ďalší kilometrovník; 22,9 km.

Odbočka do doliny Benkovo prechádzala najprv skalným zárezom, potom križovala cestu a pokračovala do doliny. Tam som na ďalšej túre objavil aj kilometrovník; 0,5 km Benkovskej odbočky. (O tom nabudúce...)

Vrátil som sa späť za most a šiel som ďalej. Trať sa tu asi na 250 metrovom úseku rozdvojuje. Asi v polovici je sklad uhlia v celkom zachovalom stave. Na konci stanice, lebo Benkovo bola stanica, je točňa. Mala priemer 3,5 metra.

Od Benkova som išiel po ceste, s traťou po pravej ruke. Teleso trate je aj ďalej husto zarastené stromami a kríkmi. V jednej dolinke je malý viadukt, ktorý som spomínal už minule. O niekoľko metrov ďalej trať prechádza strmým, asi 10 metrov vysokým zárezom. Tam som našiel ďalší kilometrovník; 21,1 km. Ešte pár desiatok metrov a sme na mieste, kde kedysi bola výhybňa Brezová. Pár metrov za ňou je, už minule spomínané, celkom zachovalé priecestie. Od priecestia až na Čierny Váh som išiel po telese trate, ktoré je aj na bicykli celkom zjazdné. Asi od polovice sa využíva ako lesná cesta. Na niekoľkých miestach je porušená zosuvmi pôdy; či už z priľahlého svahu, alebo do priľahlého Váhu.

Pred stanicou Čierny Váh bola odbočka na Ipolticu a hneď za ňou môžeme ešte aj dnes vidieť opory mostu. 500 m od odbočky na Ipolticu bola stanica Čierny Váh. Dnes by bola potopená pod vodami dolnej nádrže elektrárne.

 

Mal som ešte chvíľu čas, tak som prešiel asi 5 km odbočky na Ipolticu. Spolu s Dikulskou odbočkou mala bez pár metrov 20 km. Prešiel som asi ¾ kilometra, keď som v strede križovatky, pod 10 cm vrstvou asfaltu, objavil zvyšky koľají, asi priecestia. Na fotke to nie je veľmi vidieť, ale cesta odbočuje doprava, rovno je jednosmerka. Rovno kedysi pokračovala železnička. Dnes je teleso preasfaltované a v úseku, ktorý som prešiel, vôbec nebadateľné. (Keď sa sneh roztopí, pofotím snáď celú odbočku.) Obloha sa začala zaťahovať, tak som sa rýchlo vrátil. Na Bielom potoku som ešte pofotil pár miest, kadiaľ PLŽ prechádzala.

Počasie bolo upršané, preto sú fotky trošku tmavé. Nabudúce niečo z úseku trate Biely potok – Liptovská Teplička. A ako som aj minule spomínal, za (podrobnú) mapu celej PLŽ z obdobia jej najväčšieho rozkvetu (1940-1960) budem veľmi vďačný.

Foto: Stanica Benkovo kedysi dávno...  Staněk, O. – Čierny a Biely Váh

 
Použité literárne a iné zdroje:

Galéria

Súvisiace trate

  • PLŽ-905: Považská lesná železnica - Pribylina

Súvisiace odkazy