Tour de Slovakia – Návšteva depa v Haniske pri Košiciach, časť druhá – depo a cesta domov.

O chvíľu už stojíme pri bráne depa, kde práve stojí naštartovaná 820.086, ktorá vozí zamestnancov depa na stanicu do Hanisky. Je príjemné vidieť ešte naštartovaný takýto, dnes už na Slovensku takmer vyhynutý rušeň. Stojíme pri ňom takmer s otvorenými ústami a vychutnávame si tento pocit, bohužiaľ možno naposledy. Ďalej pokračujeme vo vnútri v hale, kde je odstavený Hektor 721.708, Čmeliaky radu 771.8 - všetko v širokorozchodnom prevedení. Ďalej sa tam nachádza čerstvo dovezená dvojička 125.821+822  z Vrútok, v čerstvom, ešte lepkavom nátere tesne po previazaní podvozkov na široké. Ale tá najväčšia lahôdka ešte len teraz prichádza. Je ňou tender k parnej lokomotíve 434.2338 označený číslom 818.0116, na ktorom sa len nedávno rozbehli rekonštrukčné práce.

Vychádzame z haly a obdivujeme a fotujeme ďalšie dvojičky, z ktorých nás najviac upútala 125.817+818, posledná v polomáčanom nátere. Za spomenutie ešte stojí odstavená 810.802, dnes už posledná z dvoch širokorozchodných 810-tok, keďže z prvej 810.801 je dnes 812.043 v Margecanoch.

Januárové dni sa rýchlo krátia, nezostáva nám už moc svetla na ďalšie fotenie a tak sa poberáme späť do mesta, kde si objednávame hotel a po ťažkom dni hneď zaspávame. O pár hodín sa stretávame s košickou časťou VLAKY.NET a spoznávame nových ľudí, ktorých sme doteraz poznali len z písmenok na monitore. Posedenie bolo príjemné, ani sme nezbadali ako čas ubehol a už skoro je zajtra a teda najvyšší čas si ešte trochu pospať, keďže ráno sa vraciame späť do Bratislavy. Zatiaľ netušíme čo nás ešte čaká.

Ráno vstávame skoro, aby sme stihli pre nás širokorozchodnú električku. Prichádzame na stanicu dosť skoro, tak ešte zvažujeme, či pôjdeme na ICečko alebo na rýchlik. Keďže sa až tak neponáhľame, tak sme si zvolili o hodinu dlhšiu cestu Čingovom. To stále ešte netušíme, že sme radšej mali ísť tým ICečkom. Ešte sme sa zbehli pozrieť aká Gorila nás ťahá. Pri pohľade na 350.005 mi síce hlavou prebehlo, že snáď pri jej neustálych problémoch vydrží až do Bratislavy, ale nechcel som to radšej privolávať, tak som bol ticho.

Sadáme do príjemne vykúreného vozňa radu Bmee (asi to najlepšie čo môžeme mať) a snažíme sa ešte dospať krátku noc. Vonku je stále tma, tak aj tak nič nevidno. Pomaly za sebou nechávame Kysak, Margecany, Spišskú Novú Ves... Prichádzame do Popradu, kde sa trochu už začína rozvidnievať a tak pozeráme na depo a potom na krásne sfarbené Vysoké Tatry v prvých náznakoch januárového slnka. Prechádzame Svit, Lučivnú, návestidlo autobloku so zelenou, ale začíname spomaľovať až úplne zastavujeme. Hneď nás napadá otázka, či sa snáď 350.005 opäť nepokazila. Pozeráme z okna a na rušni sa len dvíhajú zberače a zas idú dole. Gorila je stále nejako ticho. Začína nám byť jasné, že naša cesta sa predĺži a prichádzajú výčitky, že sme mali ísť radšej tým "ICéčkom".

Kým prišla zozadu po náš „mŕtvy“ vlak Rakaňa 183.004, kocháme sa zasneženými Tatrami, ktoré majú krásne jasné počasie, ideálne na lyžovačku. Po vyše hodine státia v snežnej krajine sa pomaly hýbeme do Štrby. Tam nám ešte prehodia Rakaňu za začiatok vlaku, čím chytáme ďalšie meškanie a maximálnou rýchlosťou 90 km/h ideme takto po Žilinu. V okolí priehrady Liptovská Mara vchádzame do hmly. Kúdoly vodnej pary sa lenivo prevaľujú cez diaľnicu a železničný násyp na druhú stranu. Stromy a trakčné vedenie sú pokryté hrubou vrstvou inovatky. Zberač Rakane aj Gorily vytvárajú efektný koncert iskier na namrznutom troleji. Gorila, ikeď bola pokazená, nám vykurovala súpravu. Za Ružomberkom opúšťame hmlu a prechádzame slnkom zaliatou krajinou.

Na príchode do Žiliny naše meškanie dosahuje asi 1 hodinu 50 minút a tak so zvedavosťou sledujeme, či nás dobehne a predbehne dve hodiny po nás idúci Dargov. Na nástupišti sa miešajú ľudia, ktorí plánovali svoju cestu našim zmeškaným Čingovom s tými, ktorí čakajú na prichádzajúci Dargov. Keď Dargov ostáva stáť na tom istom nástupišti ako my, je nám jasné, že nás predbehne a tak odporúčame rozčúleným ľuďom z nášho kupé prestúpiť si naň, že pôjdu skôr. Aspoň sa tak netlačíme. Po výmene rušňa za niektorý z bratislavských peršingov a krátko po Dargove opúšťame Žilinu a už bez väčších komplikácií pokračujeme do Bratislavy s vyše dvojhodinovým meškaním. Šťastne i keď zmeškaní prichádzame do cieľa a vlastne ani tak neľutujeme, že sme nešli tým ICečkom. Aspoň sme mali pre niekoho možno netradičný, pre iného zas bežný zážitok.

Ešte by sme sa chceli poďakovať košickej modelárskej časti VLAKY.NETu za krásne prijatie a oboznámenie pre nás s netradičnými mašinkami.