Náš Transsib

Našu cestu sme uskutočnili ešte v septembri 2004. Stránku VLAKY.NET poznám asi 3 mesiace. Aj preto s reportážou prichádzam až teraz.

Spolu s kamošom – Legnaw, sme o Transsibe snívali, tak ako väčšina z Vás. Na jednej z mojich mnohých služobných ciest do Moskvy, sa mi podarilo kúpiť Atlas ruských železníc. Je v ňom obsiahnuté celé územie bývalého ZSSR. Je to perfektne spracovaná kniha. Náš záujem o Transsib sa tým ešte zvýšil.

Nakoniec sme sa rozhodli. Dátum cesty sme určili na september 2004. Začali sa prípravy, ktoré ale neboli vôbec jednoduché. Nepracujeme na železnici, nemáme žiadne výhody na cestovnom, všetko sme si hradili sami. Kedže čas sú peniaze, rozhodli  sme sa pre kombináciu s leteckou dopravou. Nakoniec to dopadlo takto:

Cestovné a lôžkové lístky na vlak sme si zakúpili v bratislavskej hlavnej stanici. Letenky do Moskvy  v kancelárii ČSA. Víza a ubytovanie  v Irkutsku a v Moskve  nám  zabezpečovala ruská agentúra. S ubytovaním vo Vladivostoku nám pomohol známy. Najväčší problém bol asi s letenkou spoločnosti  KrasAir, ktorá bola finančne veľmi výhodná. Ale podarilo sa. Napriek tomu, že pre prípravu cesty sme použili viac zdrojov, k tomu ešte niekoľko časových pásiem, všetko vyšlo bez problémov.

Celé Komsomolské námestie v Moskve s vagzalmi Jaroslavskym,  Kazaňskym a Leningradskym som mal už “prebádané” dávno pred tým. Pred odchodom vlaku č. 2 Rossija sme si vychutnali atmosféru Jaroslavského vagzala, brány na Ďaleký východ. Vo vlaku sme mali zakúpené kupé I. triedy, aby sme nerušili prípadných spolucestujúcich. Či skôr opačne? Čakalo nás tam milé prekvapenie. Vzorne ustrojené dežurne, čisto v celom vozni, veľmi pekné kupé, dokonca s videom. To nás ale na celej ceste zaujímalo najmenej.

Na stránkach VLAKY.NET som sa stretol aj s názormi, že čo už robiť pri takej dlhej ceste. Každý, koho zaujíma železnica, cestovanie a zemepis, sa tu určite nudiť nebude. Poviem Vám, my sme mali o program naozaj postarané. Cestu sme sledovali v železničnom atlase, fotili sme stanice a okolie z vlaku. Nastavovali sme si budík, aby sme neprespali niektorý z vagzalov. Pri väčších prestávkach sme vyrážali do prieskumu staníc a ich okolia. Pohladnice, mapy, ale občas aj raspisanije a iné materialy približujúce danú stanicu, železnicu. Na východ od Moskvy sa k takýmto suvenírom a informáciam dá dostať pomerne ťažko. No o to viac sú potom cennejšie. Niekde sme naďabili na pamätné tabule pripomínajúce výročie prevádzky. Dlho netrvalo a dežurne boli z nás trochu nešťastné, aby sme sa niekde nezabudli. No nieže by som práve potom túžil! Pri krátkych zastaveniach vlaku zaujímali vo dverách postoj v štýle “len cez moju mrtvolu”. 

Prvý veľký šok som zažil v stanici Sverdlovsk /Jekaterinburg/. Obrovská budova železničnej stanice, samý mramor, sklo, veľké lustre. To som na východ od Moskvy naozaj nečakal. Zdaleka neporovnateľné s Bratislavou. Je to obrovské mesto s metrom, podobne ako aj Novosibirsk. Giganty. No boli samozrejme aj protiklady. Malé drevené staničky. Zaujímavosťou pre mňa bolo aj označenie času. Raspisanije je v moskovskom čase, preto aj po celej trase bol na displejoch moskovský čas. Vo väčších staniciach bol displej aj zo strany do mesta, no ten už ukazoval miestny čas.

Štvrtý deň sme vystúpili z vlaku v stanici Irkutsk. Strávili sme tu 4 dni. Mesto je to zaujímavé, no totálne podfinancované. Staré drevené domy patria medzi najväčšie zaujímavosti mesta, no sú v katastrofálnom stave. Služby na úrovni doby kamennej. Jeden deň sme boli s loďou – raketou na Bajkale. Veľmi zaujímavý bol pre nás celodenný výlet elektrickým vlakom po Krugobajkalskej železnici. Perfektné. Ide o bývalú časť Transsibu, ktorá vedie tesne nad Bajkalom. Využíva sa už len na turistické účely. Z tohto výletu, by som pre Vás chcel pripraviť samostatnú reportáž.

Po štyroch dňoch sme pokračovali Rossijou ďalej na východ. Rozlúčili sme sa s Bajkalom a otvoril sa pred nami nový priestor. Za nami zostávali mestá ako Ulan-Ude, Čita /tu sa mi podarili dostať k zaujímavým materialom o stanici/, Birobidžan /jediný dvojjazyčný nápis rusky a hebrejsky/, Chabarovsk a konečne cieľ – Vladivostok. Užasný pocit. Zdolali sme Transibírsku magistrálu.

Na Sibíri bola už tvrdá jeseň, no vo Vladivostoku nás privítalo ešte oneskorené leto. Mesto neporovnateľné s Irkutskom. Vladivostok žije. Opravené domy, cesty. Schopné reštaurácie, obchody... Loďou sme si urobili výlet do Slavjanky. Je to tak na pol cesty do Severnej Kórey. Ale ďalej týmto smerom už radšej nie.

Po troch dňoch  vo Vladivostoku cesta späť na západ. Odtiaľ je aj Moskva na Západe! Lietadlom spoločnosti KrasAir do Moskvy s prestupom v Krasnojarsku. V Moskve sme prenocovali a na druhý deň sme sa cez Prahu s ČSA vrátili do Bratislavy.

Skvelé zážitky, veľa fotiek, máp a pohľadníc miest tak vzdialených. Kopec materiálu pripomínajúci Transsib. Je to príjemný pocit, keď sa splní sen. Páni, dámi oplatí sa!