Parný expres Praha – Košice, úsek Praha - Vrútky

Parnej jazde predchádzala štvormesačná liečebná kúra albíka 498.022 v ŽOS České Velenice. Okrem prehliadky a opravy kotla získal novú os druhej sprahnutej nápravy (S2) a nový lak. Z bielej búdky sa stala modrá a po celej dĺžke získal nový strieborný pásik.

Pred výletom na Slovensko si albík splnil svoje domáce povinnosti tradičnou jazdou na Křivoklát. Bola to malá previerka jeho kondície. Po dva dni odviezol skoro 600t tažký vlak hore kopcom. Na veľkonočný pondelok mal naplánovaný oddych, aby nabral silu na výlet po Slovensku.

Utorok sa niesol v duchu príprav na jazdu. Pri jazde na Křivoklát sa objavili drobné nedostatky, ktoré sa v utorkové ráno začali odstraňovať. Objavili si sa netesnosti prírub a trošíčka sa uvoľnili aj „mongoláky“ a medzirámové spojky, ktoré sa museli po doťahovať nad kanálom v hale. Nasleduje výjazd z haly, očista popolníku a naplnenie pece drevom. O štvrtej hodine popoludní sa škrtá zápalkou a zapaľuje sa oheň v kotli.

Večerom odchádza reštauračný vozeň BRam z Libne na odstavnú stanicu na nazbrojenie. V stredu ráno sa schádza celá posádka albatrosa na Libni. Albatros už v plnej sile a 16 atmosférami v kotli spokojne odfukuje v depe. Tesne po deviatej hodine prichádza súprava 4 ležadlových vozňov ČD Bac z Ústí nad Labem do depa. Prebehol nám mráz po chrbte, keď sme videli maliarsky výtvor grafiťákov na jednom z vozňov. Dohadujeme čističov, ktorý sa prednostne vrhajú na vagón. Okrem Baciek umývame aj chatičku SR, v ktorej budeme spávať počas výletu.

Dávame dohromady číselné tabuľky s označením miestenkových vozňov, ktoré rozvesujeme po súprave. Pripravujeme aj smerové tabuľe pre parný expres. Skúškou parného kúrenia vyplávali na povrch netesnosti spojov medzi vozňami. Riešime to výmenou hadíc. Medzitým sa pripravujú zásoby oleja na mazanie. V čerpacej stanici tankujeme do bandasiek valcový aj strojový olej.

Krátko pred treťou hodinou poobede skladáme súpravu do konečnej podoby a čakáme na príchod motorového rušňa 742.288, ktorý celý vlak dotiahne na hlavní nádraží. O pol štvrtej je všetko nachystané a vyrážame na skoro 1600 km dlhý maratón po tratiach bývalého Československa. Cesta na hlavní nádraží je veľmi pomalá. Už na hraniciach depa dávame prednosť „katru“ rady 854 s dvoma prívešákmi. Na návesť posun povolený sa nasúvame za túto súpravu a čakáme na prechod 4 protiidúcich vlakov. Po 20 minútach státia sa konečne 854 dáva do pohybu a hneď za ňou aj naša súprava. Na hlavní nádraží pristávame iba 15 minút pred plánovaným odjazdom.

Pristavujú nás podľa plánu na 4 nástupište, koľaj 16. Tu už na nás čaká množstvo ľudí – cestujúcich aj fotografov, ktorí sa prišli pozrieť na odjazd vlaku. Súprava radená 498.022 + SR + Salon + SR + Bac + BRam + 3x Bac sa rýchlo zapĺňa a o 16:02 sa podľa plánu začína ukrajovať z cesty.

Prechádzame cez územie Prahy a za Běchovicemi sa rozbiehame. Ideme po 1 traťovej koľaji. V lese za Klánovicemi sa stávame terčom útoku troch malých spratkov. Hádžu kamene po vlaku. Odniesol si to tender, okno na záchode vozňa číslo 5 a ruka jedného z cestujúcich. Preto hneď v Úvaloch neplánovane zastavujeme a posádka lokomotívy ide skontrolovať škody na rušni. Našťastie je iba ľahko odretá farba tendra. Cestujúcemu, ktorého trafil kameň do ruky sa nič nestalo. Okno na záchode sa provizórne zalepilo a môžeme pokračovať v ceste.

V Záboří nad Labem absolvujeme prvú plánovanú zastávku. Čakajú nás tu hasiči a dopĺňame vodu do tendra. Počas tankovania vody mažeme celú lokomotívu. Kvôli incidentu v Klánoviciach máme asi 10 minút meškania. Ostrejšou jazdou sa snažíme dobehnúť zameškané. Proti rýchlej jazde začal albík protestovať a tak musíme v Chocni opäť neplánovane zastaviť. Začalo sa zohrievať ložisko nápravy S2, ktorá je nová a ešte si poriadne nesadla. Zisťujeme, že v ložisku už bolo málo mazacieho oleja a preto ho poriadne doplňujeme. Zároveň trocha povoľujeme skrutky „mongolákov“, aby malo ložisko väčšiu vôlu.

Táto neplánovaná zastávka nás stála hodinu zdržania oproti cestovnému poriadku. S meškaním ale bez problémov prichádzame do Českej Třebovej, kde je v pláne veľká prehliadka v depe. Odpájame lokomotívu a servisnú chatu na kolieskach SR od zvyšku súpravy a odchádzame do depa.

V depe na nás čaka vodný žeriav aj hasiči. Vodný žeriav funguje, preto hasičov nie je na zbrojenie vodou potreba. Opäť sa maže celý pojazd mašiny a špeciálna starostlivosť sa venuje S2jke. Problém s prehrievaním osi pominul. Bez zbytočných prestojov sa ponáhlame z depa späť do stanice. Pripájame zvyšok súpravy a pomaly padá súmrak na krajinu.

Nasleduje cesta cez novobudovaný koridor v okolí Krasíkova. Za úplnej tmy prichádzame na ďalšiu plánovanú zastávku – Štepánov. Opäť mažeme. Cestujúci vlaku využívajú krátku pauzu na nočné fotenie albatrosa. Stretáme sa tu s kmotrom a jeho dievčinou, ktori prijali naše pozvanie na krátke zvezenia sa do Olomouca. V Olomouci zastavujeme, aby rušňovodič prevzal rozkaz od výpravcu a okamžite pokračujeme v ceste ďalej.

Šikovnosť tandemu rušňovodiča a jeho dvoch pomocníkov – kuričov znamená znižovanie meškania. V Hranicích na Moravě je plánovaný 68 minútový pobyt. Má sa znovu doberať voda do tendra pred náročným stúpaním na Horní Lideč. Voda je plná a možeme vyraziť. Mašinka sa rozbieha na traťovú rýchlosť a reže oblúky jeden za druhým. Štebot parného stroja krája ticho hlbokej noci. Pred Valašským Meziříčim spomalujeme a v dôsledku výluky musíme prejsť na nesprávnu koľaj.

Za Valmezom trať začína prudko stúpať. Otvárame regulátor a štebot parného stroja sa mení na silný štekot. Až mi mráz po chrbte behal. Napriek kopcu a ôsmim vagónom na chrbte albatros zdolával trasu s ľahkosťou. Míňame stanice a zastávky a vrchol kopca sa rýchlym tempom približuje.

Do Horného Lidča už prichádzame s náskokom skoro pol hodiny. V stanici sa vykonala pasová kontrola a pristupuje k nám vlakvedúci ZSSK. Po nevyhnutných papierových formalitách oboznamuje rušňovodiča o maximálnej rýchlosti 80 km/h pre parné vlaky na tratiach ŽSR. Prichádza výpravca a vypravuje náš vlak smerom na Slovensku. Zdolávame posledné kilometre stúpania a za tunelom s galériou prechádzame štátnu hranicu. Dole 19 promilovým kopcom už iba pribrzďujeme a po 20 minútach jazdy prichádzame do prvej slovenskej stanice Lúky pod Makytou. V stanici už na nás čaká požiarny vlak, ktorý je nevyhnutný pre prevádzku parnej trakcie na Slovensku.

Požiarny vlak bol ťahaný elektrickou lokomotívou 182.133 a bol zložený zo servisného vozňa a cisterny Rah. Z cisterny doberáme vodu do tendra, ktorá nám vystačí na zvyšok cesty do Vrútok. V stanici prichádza na stanovište rušňovodiča aj náš pilot, ktorý nás bude sprevádzať počas celej cesty po Slovensku.

Schádzame z kopca do Púchova a po trati č. 120 prichádzame do Žiliny. V stanici sa nachádza nočný rýchlik Zemplín z Košíc do Bratislavy. Bez zastavenia pokračujeme ďalej. Pred Varínom z dôvodu opravy mostov v oboch traťových koľajách odbočujeme na stanicu Žilina – Teplička a vo Varíne sa vraciame späť na hlavnú trať. Pri prechode strečnianskou tiesňavou je nám jasné, že prichádzame s hodinovým náskokom oproti cestovnému poriadku. O to viacej času ostáva na ošetrenie mašinky pred raňajšou cestou a dlhší odpočinok pre vlakovú čatu.

Z Vrútok posunom vchádzame s celým vlakom do priestorov bývalého depa Vrútky. Vo výhrevni nás vítajú kolegovia z Vrútok a spoločnými silami sa vrháme do chystania súpravy na ráno. Albatros dostáva nakŕmiť uhlím z vagónu a vodu z vodného žeriavu. Odľahčuje si aj popolník a dýmnicu naplnenú popolom z viac ako 400 km dlhej trasy. Po albatrosovi sa dostáva čas aj na nás a dopriali sme si 2 hodiny odpočinku