Dva dni na Čiernom Hrone (Doplnené video)

Za stáleho lejaka som teda nastúpil obťažkaný filmovou technikou do R811. Pospával som pospával, až ma niekde okolo Levíc zobudilo slniečko, ktoré sa mi vyškieralo do tváre. Takto potešený vybalil som fotoaparát a fotoval staničky až po Zvolen. V Žiari nad Hronom slúžila mimoriadne pekná výpravkyňa.

V Zvolene preprah, na moje veľké sklamanie Renátka mala dnes Detvana. Počasie sa zlepšilo natoľko, že som sa nanominoval na stanovište rušňovodiča a rozbalil som si fidlátka. Úsek trate Zvolen – Brezno mi v zbierke chýbal. Tak v dobrej nálade držiac oboma rukami statív Horehronec dorazil načas až do Brezna. V chvate som zbalil kameru a ponáhľal sa doplniť zásoby do miestneho bufetu tak aby som stihol autobus do Čierneho Balogu. Autobus bol prázdny až do Balogu, kde na mieste môjho výstupu čakala záplava ľudí z kostola.

Križovanie so štátnou cestou	Vetvenie koľajiska v Čiernom Balogu

Moje obavy, že deň pred dňom „D“ na stanici ČHŽ nebude ktovieaký pohyb sa okamžite rozplynuli. Hrmot, buchot a ľudkovia pobehujúci v montérkach podčiarkovali normálne pulzujúci život depa a stanice. V mravenisku som hľadal riaditeľa ČHŽ Aleša Bíleka.  Cítil som sa tam stratený. Našťastie som narazil na Majku, Alešovu manželku. Tá sa ma ujala ako svojho. Zložil som bágle a vybral som sa aj s Majkou do Hronca. Tam niekde bol v pohybe vlak ČHŽ aj s partiou turistov. Našli sme ich na Svätom Jáne.

Odbočka Svätý Ján	Vchádzame do lesa

Pre mňa to bola výzva venovať sa krásnemu mostu na odbočke ČHŽ do Kamenistej doliny. Podľa môjho názoru je most odsúdený na zánik, ale podľa Alešovho prežije aj tretiu svetovú. Vysoká konštrukcia nad údolím vyzerá zdravo. No podvaly a koľajnice sú v stave, že aj pešia chôdza slabším náturám musí spôsobovať problém. Popreskakoval som po moste až na druhú stranu. Pokiaľ budete mať čas a chuť zažiť niečo dobrodružné, tak vrelo odporúčam. Je to úžasná pamiatka, hodná prehliadky. Dokumentuje umenie našich dedov pre odvážne stavby a riešenia. Z mojich úvah ma vyrušil známy signál „dlhá, krátka, krátka“. Znamenalo to bleskový ústup k vlaku, pokiaľ som nechcel 10 km šliapať pešo. Už aj som sa driapal na vynovenú Rábu TU 45. Pokiaľ sa podarilo nalodiť všetkých dobrenaladených výletníkov do vlaku, stihol som sa privítať s Alešom a Maťom, ktorí obsluhovali trojvozňový vlak. Konečne som sa mohol poobzerať po vynovenej mašinke, ktorá ticho priadla a čakala až sa pohneme smerom do Chvatimechu. Jej popisu sa nebudem venovať, lebo tu na stránkach je o tom vyčerpávajúca správa v článku Martina Horňáka. Vlak sa pomaly rozbehol dole kopcom smer Hronec. Minuli sme most cez Čierny Hron, nasledovala bývalá odbočka na Osrblie. Pri debate o trati do Osrblia som sa dozvedel, že z plánovanej obnovy tejto vetvy nebude nič. Škoda, ale život je už taký.

Most cez Čierny Hron	Odbočka Osrblie

Za mojim chrbtom sa ozvala vysielačka. Bolo to depo Hronec. Pri tejto príležitosti sme preberali okolnosti vlaňajšej nehody na ČHŽ a o následných opatreniach, ktoré si vynútila. Mimo iné bol vydaný nový predpis o prevádzke. Počas celej doby, čo som strávil v mašinkách ČHŽ som si všimol, že sa ozaj vzorne dodržuje.

Pred Hroncom som už vyzeral depo, pred ktorým už mal stáť zakúrený parný rušeň. Bol tam. Čakal v plnej nádhere a okolo neho pobehovala tlupa mechanikov, ktorí ho chystali na zajtrajšie jazdy. Radosť pozerať. Za hlasného piskotu sme prehrmeli okolo depa až do Chvatimechu, kde čakali na výletníkov autobusy. Rába obehla, a vydali sme sa na spiatočnú cestu do Čierneho Balogu. Moje plány na nerušené filmovanie za dobrého počasia skrížil „nos“ rušňa, cez ktorý sa nebolo vlastne vidieť na trať. Na druhej strane som nemusel čumieť do kamery a mohol som sa vyžívať krásou okolia, občas niečo odfotiť a debatovať o minulosti, súčasnosti a budúcnosti železničky. V svižnom tempe sme dorazili až do Čierneho Balogu.

Dopĺňanie zásob na Svätom Jáne	Výpravca v Čiernom Balogu

V stanici sa prehadzovali hore, dole vozne a zostavovala sa súprava na zajtrajšiu jazdu. Brigádnici pobehovali so štetkami. Skrátka kmitalo sa v tej správnej frekvencii. Priznám sa, že som žiadny pracovný výkon nepodával, ale odobral som sa pešo smerom k Hroncu. Vedel so, že zdola má prísť parný rušeň. Nechcel som si nechať ujsť príležitosť zachytiť ho na filmový pás. Pri dlhšej rovine končiacej dlhým pravotočivým oblúkom som si rozložil statív, namontoval mikrofón a čakal. Uvedomil som si, že sa riadne ozimilo. Venoval som pohľady na oblohu, ktorá začínala štrajkovať. Valili sa ťažké mraky od západu. Telefónom som zistil, že Koko sa pomaly, ale iste približuje k Čiernemu Balogu. Zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal z poza domov dediny sa vyvalil rušeň, na ktorom ako hrozno viseli mechanici, ktorí ho boli v Hronci naštartovať. Trocha sklamaný netradičným vzhľadom rušňa som ho nasnímal a pomaly som sa vybral na balockú staničku. Práve včas, aby som sa zvítal s dvoma členmi nášho klubu Andrejkou a Karolom, ktorí sú v Balogu už od včera, ale dnes strávili deň turistikou. Takto v trojici sme absolvovali napájanie parného rušňa a spoločnú večeru v miestnej reštaurácii. Keďže už bola pokročilá nočná hodina, vybrali sa do pelechu a ja som čakal na Koka. Konečne došiel. Rozbalili sme si spacáky v podkroví stanice k x ďalším, ktorí obsadili zvyšné postele a vybrali sme sa urobiť zopár nočných záberov. Musím povedať, že zima už bola riadna.

Čierny Balog v zajatí noci	Kolbenka fučí na Svätom Jáne

BUDÍČEK !!!! Maťov drsný hlas v pondelok ráno okolo šiestej nás nemilosrdne zobudil. Svoj prvý pohľad som venoval strešnému oknu, na ktoré nemilosrdne bubnoval dážď. Chceš nechceš vyliezli sme s Kokom z teplých spacákových pelechov a venovali sme sa klobásovo – slaninovej diéte.  Za striedavej lejavice a mrholenia sme sa nasúkali k Alešovi a Maťovi do Ráby. Presne o 8:00 sa náš vlačisko pohol smerom do Cvatimechu. Dlhý prázdny „cancúr“ sa s hrmotom pohol v ústrety vozenia sa chtivým. Pohľadom som sledoval dlhočiznú súpravu obsadenú len brzdármi a Andreou s Karolom, ktorí si vychutnávali jazdu. Po chvíľke jazdy sme prešli cez zastávku Krám, podjazdom popod cestu. Chvíľu nám hlavná cesta Brezno – Kriváň robila spoločnosť a nakoniec odbočila prudko do ľavej strany. To už sme míňali posledné domy Čierneho Balogu, miestnej časti Krám. Ako správny súpravový vlak, závratnou rýchlosťou 15 km/h prehučali sme okolo zastávky Nový Krám. Tu sa trať za stáleho klesania  norí do čiernohronských lesov. Po pravej strane míňame samotu s kravami, mačkou a psom, ktorý sa nás snaží dobehnúť a prechádzame výhybňou Šánske. Trať sa definitívne vnára do hlbokého lesa s riekou po pravej strane. Oblúk strieda oblúk. Odvážne zárezy vytesané v skalách len tesne míňajú rušeň a súpravu. Vlak znižuje rýchlosť a krokom jachá po trati. Zrazu po ľavej strane presvitá cez stromy odvážny most ponad údolie Čierneho Váhu. Je to ne neklamný znak toho, že sa blížime k Svätému Jánovi, kde je zastávka vlaku a bývalá odbočka do Kamenistej doliny. Tu sa doplnil bufetový vozeň a čakala nás posledná časť cesty lesom.

Súmostie v Chvatimechu	Križovanie úzkeho a normálneho rozchodu v Hronci

Pred Hroncom prekonáva železnička Čierny Hron oceľovým priehradovým mostom. Pár metrov za mostom v trati výhybka, ktorá označuje miesto, kde sa trať vetvila do Osrblia. Zvyšky násypu sú jasne viditeľné. Odbočke sa prudko stáčala po druhej strane Čierneho Hrona a úvraťou sa šplhala smer Osrblie. Po chvíľke vlak za piskotu vchádza do Hronca. Po ľavej strane je zastávka Hronec obec a po pravej tečie Čierny Hron. Koľaje sa rozvetvujú a na plošiňákoch je prichystaný materiál na zvýšenie oporného múru pri Chvatimechu. Na „odstavnom“ stáli aj osobné a nákladné vozne prichystané na renováciu. Pred nami už stojí „Kolbenka“ v plnej paráde zapriahnutá do improvizovaného nákladného vlaku. Radosť pozerať na odfukujúci rušeň. My však pokračujeme ďalej cez zastávku Valaská obec do Chvatimechu. Prechádzame cez „chvatimechskú šikanu“ losím testom ku krásnemu „súmostiu“, ktoré tvorí križovatku železnice ŽSR, železničky ČHŽ, Hrona a Čierneho Hrona. Podľa môjho názoru je to jedno z najzaujímavejších miest na sieti železníc Slovenska. Čakalo nás už len pár desiatok metrov ku konečnej stanici železničky.

V kúdoloch pary a dymu za Jánom	Trať za Šánskym

Koko sa vybral na zastávku ŽSR čakať na osobný vlak z Banskej Bystrice, ktorý ťahal Zvolenský Býček. Po chvíľke vo veľkých kúdoloch pary Býček dorazil. Bol trocha udýchaný z predchádzajúceho stúpania. No zároveň s vlakom ČHŽ vyrazil do Hronca.
V Hronci nasledovalo veľké fotenie a prestupovanie z „vlaku“ do „vláčiku“. Po chvíľke sme vyrazili už v plnej paráde za stáleho lejaku smer Čierny Balog. Na Svätom Jáne Nás prepadli zbojníci. Všetko skončilo zmierom pri guláši. Okolo nás prefrčal nákladný vlak do Balogu. Po malom občerstvení sme pokračovali do Balogu, kde nás už čakal program.
Časť z asi 500 – 600 členného davu sa vybrala vlakom do Vydrova. Vláčik premával kyvadlovo, ťahaný parným rušňom. Naša Vlakoneťácka partia sa potulovala po stanici a zbierala vedomosti a kontakty.

Dĺžka súpravy bola úctihodná	Aleš vypravuje vlak

Rýchlo sa približovala doba odchodu. Aleš vypravil vlak do Chvatimechu. Za stáleho lejaku sme dorazili už po známej trase do Hronca. V Hronci sme prestúpili do vlaku ZSSK a vydali sme sa v kúdoloch dymu smer Banská Bystrica. Býček sa nadúval, ale bežal ako hodiny v ústrety cieľu svojej cesty v Banskej Bystrici. Dobre sa Tí chlapci okolo Petra Oravca oň starajú. Veru aj lopatu mi do rúk vložili. Tak veru som si na staré kolená prvý krát v živote zahádzal do kotla. Aby som pravdu povedal, tak kurič som bol biedny.
Dolehronec prišiel do Banskej Bystrice načas. S Kokom sme sa usadili v kupé a sladko zaspali. Zobudili sme sa až tesne pred Bratislavou.

Nech to para tlačí	Vláčik do Vydrova

Pokiaľ by ste chceli niekto vidieť moje fotografie, tak smola. Zápasil som doma s čítačkou kariet tak šikovne, až sa mi kartu podarilo vyskratovať. Takže fotky sú Kokovým dielom a nejaké aj z kamery. Najviac ma mrzí ten most v Svätom Jáne. Koko ho nefotil a ja zas nefilmoval. Takže nabudúce. Film, ale bude. Po čase....

Doplnené  VIDEO