Trať Piešťany – Vrbové po 100 rokoch

Koncesiu pre výstavbu a prevádzku trate zo stanice Piešťany MÁV do Vrbového s odbočkou Trebatice – Rakovice bola udelená nariadením MO č. 78247/906.X.12 budapeštianskej firme G. Gregersen a synovia. Už od toho času sa počítalo na trati Trebatice – Rakovice iba s nákladnou dopravou. Na trati Trebatice – Rakovice bola povolená max. rýchlosť 40 km/h (a to až do konca prevádzky na trati). [1] Rovnaká rýchlosť bola stanovená aj pre trať do Vrbového.

Na trati boli postavené 3 nákladiská a dve stanice s jednou výpravnou budovou, jedným strážnym stanoviskom s čakárňou, jedným skladom a dvoma nekrytými nakladacími rampami. Trať križovalo 21 úrovňových priecestí bez závor. Stavebný kapitál železnice obnášal 869 000 K. Prevádzková dĺžka oboch tratí dosiahla 11,804 km (Piešťany – Vrbové 7,910 km, Trebatice – Rakovice 3,894 km), pričom stavebná dĺžka bola 11,602 km (7,635 a 3,967 km). V Piešťanoch bola trať zaústená do stanice štátnych železníc MÁV. Hmotnosť na nápravu mohla dosiahnuť 12 t. Maximálne stúpanie dosiahlo 5 promile. [1, 4]

Uvedené železnice mali len miestny význam. Zväčšenie nákladnej prepravy sa dosahovalo najmä na jeseň pri preprave repy. Osobná doprava fungovala iba medzi Piešťanmi a Vrbovým, odbočka Trebatice – Rakovice slúžila iba nákladnej doprave. Až v roku 1951 bola zavedená osobná doprava aj medzi Trebaticami a Rakovicami, ktorá chodila do roku 1971-1972, sám M 131.1, nákladná vraj do roku 1975 (?), kedy Mn-vlak obsluhoval cestou z Vrbového aj Rakovice. Podobne aj osobná doprava sa vykonávala zachádzaním niektorých vlakov na ceste z Piešťan do Vrbového cez Rakovice, resp. opačným smerom.

Po zrušení osobnej dopravy sa Rakovice a Borovce opäť premenili na nákladiská. Dňa 3. júna 1973 však nastalo úradné zrušenie trate Trebatice – Rakovice. [2, 5] CP pre obdobie 1973/74 uvádza pre trať 38b poznámku „Doprava toho času zastavená“. Nasledujúci CP 1974/75 obsahuje už iba text „Trať 38b (neobsadené)“. Na prelome 70. a 80. rokov sa uskutočnila „štvordňová“ likvidácia trate, odbočná výhybka bola zapevnená ešte asi 6 až 7 rokov. [2, 5]

Na tratiach fungovala zjednodušená doprava podľa predpisu D3 so sídlom vlakového dispečera zjednodušenej dopravy v Trebaticiach. Dňom 30. septembra 1973 bola zrušená dopravná služba a sídlo dirigujúceho dispečera v stanici Trebatice. Dirigujúcou stanicou pre trať Piešťany – Vrbové bola určená stanica Piešťany.  V roku 1974 bol vykonaný prieskum trati Piešťany – Vrbové pracovníkom Výskumného ústavu Federálneho ministerstva dopravy (FMD) v Prahe Ing. Jochom na trati vybranej na zrušenie, a to na základe záverov XIV. zjazdu KSČS. Postupné zrušenie trate Piešťany – Vrbové sa navrhovalo podľa výhľadu uskutočniť do roku 1980. Prieskum sa opakoval aj v roku 1975, 1976. Zrušenie osobnej dopravy na trati Piešťany – Vrbové sa uskutočnilo dňom 1. 4. 1978 (alebo 27. 5. 1978 ?). CP 1978/79 už uvádza aj pre trať 38a poznámku „Doprava toho času zastavená“.

GVD 1985/1986 uvádza na trati Piešťany – Vrbové jeden pár manipulačných vlakov číslo 82910/82911 (Piešťany 10:00, Vrbové 10:16/59, Piešťany 11:15) jazdiacich denne, a jeden pár vlakov č. 82912/82913 (Piešťany 16:40, Vrbové 16:56/17:44, Piešťany 18:00) jazdiacich podľa potreby. Dopravu zabezpečovala staničná záloha z Piešťan (T 466.2, resp. 742)

Výstavba diaľnice D61 (dnes D1) Bratislava – Piešťany si vyžiadala v polovici osemdesiatych rokoch postavenie železničného nadjazdu nad touto stavbou aj s príslušnými násypmi približne medzi km 1,4 až 3,1. Použili sa už železobetónové podvaly a železobetónové mosty s priebežným štrkovým lôžkom.

V roku 1991 bola údajne vykonaná rekonštrukcia trate Piešťany – Vrbové výmenou podvalov po Trebatice. Tiež boli zosilnené svahy od 4 po 6 km a urobená obnova výhybiek č. 1, 3, 4, 5 a 9 v dopravni Vrbové. [2] Na preložke trate (výstavba diaľnice) sa však stále nachádzali betónové podvaly PB-2-D 84 (z roku 1984), na zvyšnom úseku drevené podvaly prevažne z obdobia rokov 1950 až 1970, najnovšie z roku 1977. Pravdepodobne sa vymenilo iba niekoľko poškodených kusov podvalov. Výhybky č. 1, 4 a 5 boli z roku 1987 sústavy S49 na drevených podvaloch. Staršie výhybky vo Vrbovom boli na oceľových podvaloch.

V roku 2003 nastalo zrušenie jedinej stanice na trati (samozrejme okrem Piešťan), Vrbového. Tým prestali jazdiť pravidelné manipulačné vlaky, resp. došlo k zrušeniu nákladnej dopravy. Jediná vlečka na trati síce fyzicky existuje, je však roky nepoužívaná a zarastá kríkmi. Trati hrozil osud podobný ako trati do Šamorína. Zatiaľ ju zachránili rekonštrukčné práce na hlavnom ťahu Bratislava – Žilina, pretože sa do Vrbového začali voziť použité koľajové polia, kde postupne prebieha ich demontáž. Po zastavení pravidelnej dopravy sa odstránili návesti ako „zastávka“ (Trebatice, Krakovany) a „lichobežníková tabuľka“ (Vrbové), ale aj pätky po drôtovodoch a vchodových mechanických návestidlách v Trebaticiach. Zostalo iba svetelné vchodové návestidlo do Piešťan so svojou predzvesťou. (ďalšie návesti sú už iba sklonovníky, pískačiky, námedzníky a návestidlá výmen) Jedinou nápadnou zmenou k lepšiemo sa stala oprava fasády zastávky Krakovany, snáď aby „nestrašila“ okolie. Po ukončení rekonštrukčných prác na hlavnom ťahu (čo sa dá predpokladať až po úsek okolo Nového Mesta nad Váhom alebo Trenčína, nakoľko použité polia sa rozvážajú aj do Senice a pod.) však nie je pre trať využitie. Osobná doprava je jednak pre už rozšírenú individuálnu dopravu nerentabilná, aj autobusová doprava je súbežne s traťou silná, nakoľko sa cez Vrbové zbiehajú do Piešťan viaceré autobusové linky z Chtelnice, Brezovej, Myjavy a Krajného. Okrem preložky pri diaľnici je trať prevažne na drevených podvaloch z rokov 1950 až 1977, max. rýchlosť určuje rýchlostník 40 km/h. V okolí vyrastajú rôzne malé továrničky, všetky sú už však plne „zautomobilizované“. Možno však príde aj investor, ktorý bude potrebovať vlečku, ako tomu bolo napr. v Senici (výstavba vlečky 2005!).

Popis staníc, nákladísk a zastávok

V km 2,689 trate Piešťany – Vrbové bolo už od jej výstavby nákladisko „Erdödymajor“, reps. Erdödovský majer. Neskôr tu vznikla aj osobná zastávka (1916 už určite aj pre osobnú dopravu). Okolo prelomu rokov 1919/1920 bolo premenované na „Mestský háj“, od roku 1926 na „Piešťanský háj“. Od roku 1961 bola zastávka s nákladiskom premenovaná na „Piešťany predmestie“. [3] V roku 1968 došlo k zrušeniu nákladiska. [3] Onedlho nasledovalo aj zrušenie osobnej zastávky (pravdepodobne 1970/71), v CP sa uvádza až do roku 1974. CP pre obdobie 1974/75 ju už neuvádza. Ešte dlho sa však zastávka „Piešťany pred.“ uvádzala na mapách okolia Piešťan, napr. aj na mape z roku 1983. Výstavba diaľnice spôsobila zmenu celého okolia nákladiska, takže sa po ňom v teréne prakticky nič nezachovalo.

V km 5,059 trate Piešťany – Vrbové bola postavená stanica „Vágterbete“, po prvej svetovej vojne premenovaná na „Trebatice“. Vychádzala z nej odbočná trať do Rakovíc. Okrem staničnej budovy s potrebným hospodárskym domčekom a záchodmi boli v obvode stanice ešte sklad, rampa, strážny domček pri priecestí na vrbovskom zhlaví a mostová váha cukrovaru v Trnave (stav 1943). Keďže zrušená trať do Rakovíc bola zlikvidovaná a teleso zrovnané s okolitými pozemkami, zrušila sa aj pôvodná výhybka č. 1, ktorá slúžila na jej odbočenie. Potom už boli v Trebaticiach iba štyri výhybky (č. 1 až 4 po prečíslovaní). Bočné koľaje boli vybavené výkoľajkami (č. Vk1 až Vk4). Hlavná priebežná koľaj bola opravená nahradením podvalov za železobetónové s príslušnými koľajnicami. Staničná budova bola v roku 1979 odpredaná súkromnej osobe ako rodinný dom. Strážny domček sa odpredal už v roku 1972 na rovnaké použitie. Trebatice boli k 31. 1. 1979 zrušené po prepravnej stránke. Potom sa už používali, či skôr nepoužívali, len pre dopravné účely. [3]

V km 6,790 trate Piešťany – Vrbové vznikla pravdepodobne počas druhej svetovej vojny alebo pred ňou zastávka, ktorá sa v CP platnom od 17. 5. 1943 uvádza ako „Stráža z“. Vlaky v nej zastavovali na znamenie. Od CP platného 3. 12. 1945 bola uvádzaná ako mimotarifná „Krakovany“, podobne aj o rok neskôr, od 5. 10. 1947 však ako „Krakovany z“ v km 6,8. Zastávka situovaná pri železničnom priecestí na ceste do Nového Mesta nad Váhom dostala vzhľadovo rovnakú budovu ako zastávka Drahovce na trati Leopoldov – Piešťany. Po zrušení osobnej dopravy od roku 1978 zostala neobsadená a postupne chátra.

Koncová stanica trate Piešťany – Vrbové bola umiestnená v km 7,910 a od otvorenia niesla názov „Verbá“, po prvej svetovej vojne premenovaný na „Vrbové“. Pred zastavením prevádzky mala stanica 9 výhybiek a štyri výkoľajky. S platnosťou od 1. 2. 2003 bola stanica Vrbové administratívne zrušená. Jediná vlečka bola postavená k skladu obilnín (mlynu ?, PNZZ). Vlečku tvorila iba jedna koľaj bez ďalšieho rozvetvenia. Do stanice bola pripojená výhybkou č. 6 a stanicu kryla výkoľajka Vk3.

V km 2,816 trate Trebatice – Rakovice bolo postavené nákladisko Borovce. V nákladisku boli 4 výhybky. Namiesto staničnej budovy tu bol iba strážny domček s potrebnými hospodárskymi a sociálnymi objektami. Boli tu však dve cestné váhy, z ktorých jedna patrila cukrovaru v Trnave. Nebol tu však sklad, iba nakladacia rampa. Pri koľaji č. 2 začínala poľná úzkorozchodná železnička vedúca do polí severozápadne od Boroviec.

Koncovým nákladiskom trate Trebatice – Rakovice sa v km 3,984 stali Rakovice. V nákladisku boli štyri výhybky a dve výkoľajky. Okrem strážneho domčeka s potrebným príslušenstvom tu bol aj sklad s nakladacou rampu a váha cukrovaru v Trnave. Dopravňa bola krytá lichobežníkovou tabuľkou podľa predpisu „D3“.

Trať Piešťany – Vrbové v polovici 90. rokov

Trať začínala v Piešťanoch a na južnom zhlaví stanice sa stáčala na západ. V tomto oblúku ju nadjazdom prekrížila hlavná cesta do Vrbového a na prípojku k diaľnici D 61. Nad diaľnicou bolo potrebné postaviť v osemdesiatych rokoch vyvýšený nadjazd, čím sa rekonštruovalo asi 1500 m trate. Niekde v týchto miestach bola počas prevádzky osobnej dopravy zriadená zastávka. Stanica Piešťany bola od Vrbového krytá svetelným návestidlom AŽD sovietskeho vzoru so svetelnou predzvesťou a 3 vzdialenostnými upozorňovadlami.

Po klesnutí trate z nadjazdu na úroveň terénu už viedla trať priamo až k Trebaticiam. Prekrížila ju raz úrovňovým nechráneným prejazdom cesta Piešťany – Vrbové. Od km 4,4 nasledoval oblúk vpravo až do km 4,8. Pred oblúkom bol ešte oceľový most s dĺžkou nad 10 m. Za oblúkom bol ešte jeden most, ale kratší. Pri ňom aj jedno nechránené priecestie s poľnou cestou.

V km 4,9 až 5,2 sa nachádzala „stanička“ Trebatice. Mala štyri výhybky a okrem hlavnej prejazdnej koľaje dve manipulačné koľaje vybavené na oboch koncoch výkoľajkami. Z Trebatíc odbočovala trať do Rakovíc. Po telese však už nebolo ani stopy, zrovnalo sa s okolitými poliami. Nenachádzala sa tu ani výhybka alebo jej pozostatky pre uvedenú trať. Staničná budova, sklad, cestná váha a jeden staničný domček v tom čase ešte existovali, aj keď už neslúžili pôvodnému účelu. Na konci staničky sa nachádzalo jedno nechránené priecestie s miestnou komunikáciou. Jazyky výhybiek boli uzamknuté jednoduchými výmenovými zámkami v plusovej polohe. Výhybkové návestidlá boli z plechu, neosvetlené. Pretože sa v Trebaticiach nenakladal tovar na vagóny, a ani tu nebola v tom čase osobná zastávka, stanička vôbec nebola zakreslená v GVD. Zo strany od Vrbového bola označená návesťou „Tabuľa pred zastávkou“, zo strany od Piešťan boli pozorovateľné pozostatky (betónové pätky a stĺpiky drôtovodov) po jednoramennom mechanickom návestidle a jeho predzvesti.

Z Trebatíc pokračovala trať priamym smerom, pričom mierne stúpala. V km 5,6 až 5,9 nasledoval oblúk vľavo, malý dvojmetrový most s oceľovou konštrukciu mostovky a svetlosťou 2 m, a  potom opäť viedla trať priamym smerom až ku Krakovanom. V tomto úseku ju prekrížila jedna pešia cestička označená ako nechránené priecestie.

V km 6,8 sa nachádzala budova osobnej zastávky Krakovany. Aj keď bola neobsadená a nevyužívala sa na žiadne účely, bola v pomerne zachovanom stave. Od Piešťan bola označená návesťou „Tabuľa pred zastávkou“. Vedľa budovy bolo priecestie s cestou do Nového Mesta nad Váhom, na ktorom sa trať stáčala mierne vľavo. Ďalej už viedla priamym smerom až na svoj koniec do Vrbového.

Železničná stanica Vrbové bola (nerátajúc Piešťany) najväčšou stanicou na tejto trati a je jedinou zakreslenou v GVD. Mala 9 výhybiek a okrem hlavnej dopravnej koľaje jednu objazdovú, jednu skladiskovú, dve pri zložisku tovaru a jednu slepú koľaj. Z objazdovej (ktorá slúži na objazd rušňa okolo súpravy) koľaje odbočovala jednokoľajná vlečka bez ďalšieho koľajového rozvetvenia s dĺžkou asi 200 m. Stanica bola od Piešťan krytá návesťou „Lichobežníková tabuľka“. Pri výhybke č. 1 bol na smer do Piešťan rýchlostník 40 km/h. V stanici boli štyri výkoľajky. Staničná budova umiestnená v km 7,9 prešla začiatkom deväťdesiatych rokov prestavbou, pričom sa úplne zmenil tvar strechy. Na hlavnej koľaji bola aj prehliadková jama a pozostatok po vodnom žeriave. Na celej trati boli drevené podvaly okrem novej preložky nadjazdu nad diaľnicou a hlavnej staničnej koľaji v Trebaticiach. Koľajnice boli miestami aj zvárané.

Pomerne slabú nákladnú dopravu (jeden až dva vagóny v súprave) zabezpečoval rušeň radu 742 (T 466.2), ktorý vykonával posun v Piešťanoch.

Poznámky

CP - cestovný poriadok
GVD - grafikon vlakovej dopravy

Literatúra

1. Dejiny železníc na území Slovenska - Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kolektív, ŽSR Bratislava 1999, str. 151.
2. Ladislav Ostružár - Pred deväťdesiatimi rokmi sa začalo. Hlas Vrbového č. 14 a 15/1995, str. 4, str. 4.
3. Jaroslav Přibyl - PIEŠŤANY - VRBOVÉ : KONČÍME. Tulák po drahách č. 32 str. 27 až 29.
4. Dodatok k Návestným predpisom D 104a z roku 1962.
5. osobné informácie Peter Jančo