Kométa, Papagáj a Škodovka alebo čo nové vo Veterán klube železníc pri RD Poprad-Tatry

Rušno začalo byť už niekoľko dní pred objednanou jazdou Kométy a prívesného vozňa, ktorá sa uskutočnila 22.5. na trase Poprad–Tatry – Štrbské Pleso a späť. Tak ako pred každou jazdou bolo potrebné pripraviť EMU 26.001 po technickej stránke, naplánovať cestovný poriadok a dohodnúť všetky detaily s cestovnou kanceláriou. Jednalo sa totiž o súkromnú jazdu pre nemeckých turistov. 

Posledné prípravy ráno pred odchodom na Štrbské Pleso.	Božský pohľad z letného vozu na zasnežené Tatry.

V úseku Poprad - Štrbské Pleso sme išli ako súpravový vlak. Cestujúcich sme nabrali až na Štrbskom Plese, odkiaľ mali namierené do Starého Smokovca a neskôr do  Popradu.

Počas jazdy nebola núdza o zaujímavé stretnutia v dopravniach pri križovaní. Či dnes už s historickým „trojčaťom“ alebo aj novou „barónkou“.

„Trojča“ na pracovnom vlaku do Popradu v žst. Pod lesom.	Najstaršia a najmladšia v dopravni Tatranská Polianka.

Po príchode na Pleso, malej obedňajšej prestávke a kontrole technického stavu sme sa aj s Nemcami naskladanými v historickej súprave vydali do Smokovca, kde bola približne dvojhodinová pauza, počas ktorej si výletníci obzreli krásy Hrebienka.

Obeh súpravy, spojenie a už len netrpezlivé čakanie na zákazníkov v žst. Štrbské Pleso.	Pauzička v Smokovci.

  
 Po odchode zo Smokovca nás čakala fotozastávka ako obvykle v Novej Lesnej, kde sa natáčania a foteniachtivý Nemci rozutekali do blízkeho kopca, v sede vychutnávajúc posledné chvíle slovenskej krajiny v lúčoch zapadajúceho slnka. 
 

Vchádzajúc do Novej Lesnej.	Interiér s „kvapľovou výzdobou“ a vykradnutými medenými káblami sme sa snažili aspoň trochu skultúrniť a využiť ho ako sklad ďalších vecí.

Spokojné tváre výletníkov a slová vďaky zo strany cestovky nám dali opäť za pravdu, že Kométa neodmysliteľne patrí na trate TEŽ. Preto sa všetci môžete tešiť na 1.7.2006 keď opäť vyrazíme na trať a otvoríme prázdniny vo Vysokých Tatrách. Podrobnejšie info bude včas na stránkach VLAKY.NET. Odstavením do haly sa však starostlivosť o historické vozidlá nekončí a už nasledujúce dni v rámci odbornej praxe „blizzarta“ a mňa („Komeťáka“) sme pokračovali v triedení historických relikvií, a zachraňovaní hnijúceho vozidla EMU 49.005. 

Vykradnuté stanovište rušňovodiča hovorí o prístupe niektorých ľudí k historickým vozidlám. Už teraz sa nám objavujú vrásky na čelách pri zamyslení sa nad obnovením tejto električky.	Ale som sa ho pekne snažil  natrieť, nie? Aby nám Papoušek nezhnil:-)

Ani Papagáj nám neostal cudzí, preto natrieť kotol základnou farbou pre nás nebol žiadny problém. A tak „blizzart“ a „Komeťák“ pod velením „pary“ si priňuchli aj k inej trakcii.

Púštny bojovník alias „para“ na pare.	A tu v plnom nasadení ako brúsi rúry v peci.

Po natretí kotla základnou farbou sa nám naskytla možnosť preposunovať legendárnu električku EMU 49.001 známu tiež pod menom Škodovka dovnútra haly. Deravá strecha urobila za pár rokov svoje a provizórne drevené obloženia začali zamákať. Šikovné ruky však za pár hodín vybrúsili deravé miesta, ktoré boli neskôr natreté základnou farbou, aby sa nerozpadlo aj to málo čo v nej zostalo. Akási dobrá duša z nej totiž ukradla obidva hlavné vypínače a z trakčného motora po generálke odrezala prívodné vodiče. Medzitým nám stihli „čorknúť“ aj štetec, ktorým sme natierali strechu...

Veru, aj zberačom sme museli do ich pracovnej polohy pomôcť. Vzadu Kométa s letným vozom.	Tretina strechy je hotová, len keby nás takto podobne „trafených“ bolo viac aj tá robota by šla rýchlejšie a po štreke by veteránov behalo iste viac.

                  
Už teraz sa tešíme na 1.7. aby sme opäť potešili malých i veľkých. A hlavne Vás – železničných fandov.