Belgicko 2005

Okrem elektrifikácie trate z Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Marcheggu, zdvojkoľajnenia úseku Petržalka – Kittsee, vybudovania železničného terminálu na bratislavské letisko bolo (je ?) nosným prvkom tohto projektu vybudovanie železničnej osi spájajúcej žst BA-Predmestie a BA-Petržalka. Trasa by bola vedená zčasti  5 km tunelom (aj popod Dunaj), v priestore súčasnej žst BA-Filiálka projekt predpokladá vybudovanie centrálnej prestupnej stanice (relatívne!) v centre mesta.

Na toto všetko som si spomenul pri minuloročnej návšteve Bruselu. Ako správny železničný fanúšik som už po niekoľkých hodinách prítomnosti v hlavnom meste EÚ zatúžil po návšteve nejakej železničnej stanice. Krátke štúdium mapy ma presvedčilo že „hlavnou“ železničnou stanicou mesta bude Bruxelles Central / Brussel Centraal. Na moje prekvapenie a zdesenie horemenovaná stanica nachádzajúca sa iba niekoľko hektometrov od nádhernej bruselskej radnice a cikajúceho preborníka postrádala na prvý pohľad akékoľvek koľajisko. Známy zvuk brzdiaceho vlaku ma hypnoticky pritiahol dolu schodiskom na jedno z niekoľkých podzemných nástupíšť. Vysokú intenzitu dopravy som v navodenom šoku nevnímal, uvedomil som si ju až pri opakovaných návštevách.

Kráčajúc po nemenovanej ulici v blízkosti budovy Európskej komisie pred ktorou sa tak radi filmujú redaktori Slovenskej televízie, nachádzam nenápadné, zakryté schodisko s nápisom Bruxelles Schuman / Brussel Schuman. A pod schodiskom ďalšiu podzemnú stanicu. Na rozdiel od tejto, nová novučičká podzemná stanica Bruxelles Luxembourg na dohodenie granátom (plastovým) vzdialená od Európskeho parlamentu má aj nadzemnú časť.

Moje konzervatívne vnímanie sveta bolo konečne uspokojené návštevou železničnej stanice Bruxelles - Midi / Brussel – Zuid. Krásna, veľká, „n a d z e m n á“ stanica  s terminálom vlakov Eurostar do Londýna (check-in ako do lietadla !), s vlakmi TGV do Francúzska, THALYS do Holandska, ICE do Nemecka je skutočnou „hlavnou“ stanicou Bruselu.

Za mojich mladých čias (prvá polovica 90-tych rokov 20-teho storočia) počúvajúc z médií o vybudovaní rýchlotrate BA – ZA do roku 2000 po ktorej budeme jazdiť minimálne 160 km/h som si naivne predstavoval že projektant to bude mať jednoduché. Zoberie pravítko, nakreslí priamu spojnicu BA – ZA a s použitím niekoľkých oblúkov polomeru 10 000m ju vyrovná tak aby sa čo najviac priblížil Trnave a Trenčínu. A tu postavia tretiu, prípadne štvrtú koľaj, prakticky bez ohľadu na terénne podmienky, a tieto koľaje v živote neuvidia nákladný vagón anilen na obrázku.  Aj preto je modernizácia trate BA – ZA pre mňa tak trochu desilúziou. (Tu by som  rád zdôraznil že sa jedná o moje subjektívne pocity riaditeľa zemegule).

Moje subjektívne pocity boli uspokojené pri železničnej návšteve Holandska. Modernizáciu trate pre vlaky THALYS spájajúcej Amsterdam s Bruselom vykonávajú nie nahrádzaním oblúku na násype R=600m oblúkom na estakáde R=700m, ale výstavbou novej trate. Podarilo sa mi cvaknúť nový cca 3 km dlhý most ponad záliv Moerdijk (obr.16). Súčasťou trate do Amsterdamu ja aj nová podzemná stanica Schipol priamo pod Amsterdamským letiskom Schipol. To len tak na okraj.

Na záver pripájam 2 fotografie zo železničnej stanice Oostende. Na prvej ma uchvacuje všadeprítomná čistota a najmä zamestnanec železníc tráviaci čas čakania na ďalšie odpájanie lokomotívy nie fajčením na prvom nástupišti ale vyberaním suchých lístkov z všadeprítomných kvetov. Na druhej je povšimnutiahodné množstvo bicyklov odstavených na železničnej stanici. Čo bicykel, to ušetrené centrum mesta o jedno auto. No nie je to krása?!? V súvislom s týmto si spomínam na svoj nástup do prvého zamestnania v auguste 2001. Našiel som si skvelý spoj do i z práce (samozrejme vlakom). Na stanicu do Dubnice nad Váhom som 4 km dochádzal na bicykli. Ako v Holandsku !  Keďže to že na stanici na odkladanie bicyklov nebol určený a upravený priestor už nebolo ako v Holandsku, riešil som to zamykaním bicykla o zábradlie schodiska podchodu na prvom nástupišti. Už v prvom týždni som zaznamenal nevraživé pohľady železničných tiet pri zamykaní a odomykaní bicykla. V druhom týždni som bol ústne upozornený, a v treťom tety prešly do útoku : v jedno krásne letné popoludnie som si našiel bike bez ventilkov. Vyhrali. Vivat Slovakia! (Našťastie som bol po troch mesiacoch mojim zamestnávateľom deponovaný na iné pracovisko !)

Na úplný záver mi dovoľte vyjadriť nádej že moja realistická glosa vyvolá širokú, priam celospoločenskú diskusiu nielen o železniciach na Slovensku

(prosím o ospravedlnenie zníženej kvality niektorých fotografií s ohľadom na ich výpovednú hodnotu)