Parný expres Praha – Košice, úsek Košice - Praha

Parný expres sa úderom poludnia presúva popri depe a súprave salónnych a reštauračných vozňov až na samotnú hranicu depa. Čakáme asi desať minút kým nas príjme stanica. Pristavujú nás na tretie nástupište, kde ostávame čakať vyše hodiny. Z depa za nami nevypravili požiarny vlak, ktorý nestihli zostaviť. Preto sa náš expres nemôže vydať na cestu. Teplota v súprave sa zvyšuje, pretože sa jarné slniečko po niekoľkých upršaných dňoch rozhodlo ukázať v plnej sile.

„Konečne“ - ozvalo sa medzi ľudom, keď sa zo smeru depa objavil požiarny vlak. Na poslednej časti cesty nás bude v jeho čele sledovať Bobinka E499.047. Pár ľudí uteká do súpravy pre veci, ktoré si v nej ráno nechali. Na návestidle dostávame voľno a výpravca nás púšťa na záverečný úsek cesty. Je pár minút pred druhou hodinou popoludní.

Prechádzame Kysak, Margecany, Krompachy. Turisti vo vlaku sú ohromení z architektúry cigánskych stavieb popri trati, zvlášť bijúcich do očí v okolí Krompách. V Spišskej Novej Vsi je plánovaná prvá zastávka, Doberáme vodu a mažeme pojazd lokomotív. Chlapi od Albatrosu upravujú ložisko S2jky. Drží, čo je dobre. Doberáme aj vodu z cisterny požiarneho vlaku. Po servisnej pauze rýchlo pokračujeme ďalej, aby sme stihli návštevu Tatier ešte počas svetla.

Z poza oblúkov za Spišskou Novou Vsou vykukli zasnežené vrcholky našich veľhôr. Očarený ich krásou visíme z okien a fotíme ako sa len dá. Ich krása zakrýva ľudovú architektúru pri trati. Zrazu pred stanicou Vrdník spomaľujeme. Na návestidle svieti 40 km/h a výstraha. Odstavujú nás nabok. Po chvíli prichádza aj požiarny vlak. Ten odstavujú na druhý bok stanice.

Dozvedáme sa, že v nasledujúcom úseku je strhnutý trolej a preto sa jazdí iba po jednej koľaji. Keďže sú zmeškané pravidelné vlaky, dostávajú prednosť. Problémom je, že úsek Vydrník -  Poprad je s jednosmerným autoblokom a tak vlaky proti autobloku chodia na odhlášku. Púšťame dva rýchliky a jeden osobný vlak od Popradu, ktorý idú na odhlášku. Potom z Košíc prichádza ICčko, ktoré nás tiež predbieha. Našťastie do Popradu autoblok je a preto vyrážame o chvíľu aj my. Zdržanie hodinu a pol spôsobuje, že pod vrcholky Tatier sa dostávame až počas súmraku.

Každé zlo je na niečo dobré. Podarili sa nám snímky parného vlaku počas západu slnka v oblúkoch pri Lučivnej. Poslednú plánovanú fotozastávku v Štrbe už nerealizujeme. V dôsledku výluky je stanica plná nákladných vlakov a po našom príchode ostáva už iba jedna voľná koľaj. Púšťame pred seba ešte rýchlik do Bratislavy a za úplnej tmy sa poberáme smer Vrútky.

V Liptovskom Mikuláši opäť zastavujeme, aby si mohli ľudia prestúpiť z a do jedálneho vozňa. Tento krát sa mazanie vynecháva, pretože sme neplánovane namazali už vo Vydrníku. Svižným tempom sa hadíme údolím Váhu až do cieľa dnešnej etapy – do Vrútok.

V depe sa robí prevádzková údržba lokomotív. Dopĺňanie vody aj uhlia, vyčistenie dýmnice a namazanie pojazdu. Potom nasleduje sprcha a odpočinok. Ráno sa už o siedmej opäť vydávame na cestu. Vo Vrútkach zanechávame Zeleného Antona a Albatros pokračuje v čele vlaku do Prahy. Na požiarnom vlaku nás sprevádza i ďalej Bobinka. Raňajšia fotozastávka bude pod hradom Strečno. Po výjazde zo strečnianskych tunelov a prejazde mosta zastavujeme neďaleko rovnomennej zastávky Strečno. Presúvame sa poľnú cestu medzi roľami. Hrad je nádherne osvietený raňajšími lúčmi slnka. Súprava sa rozbieha popod hrad a zastavuje po 100 metroch, aby sme nastúpili.

Vo Varíne opäť odbočujeme z hlavných traťových koľají a prechádzame po koľajách zriaďovacej stanice Teplička, mostmi ponad vylúčené traťové koľaje a tesne pred zastávkou Žilina – Teplička sa vraciame späť do traťovej koľaje.

Za žilinským uzlom vyrušujeme prácu robotníkov na stavbe diaľnice. Nezvyčajný zvuk práce parného stroja zaujal majstrov a mávajú nám. Na hlavnej ceste autá spomalili na našu rýchlosť a idú súbežne s nami, dívajúc sa na nezvyčajné oceľové monštrum valiace sa po koľajách vedľa cesty.

Na jeden nádych prechádzame traťou cez Považskú Bystricu, Púchov a odbočujeme na trať do Horného Lidča. V dlhom stúpaní sa postupne štveráme až do stanice Lúky pod Makytou. Dobieha nás požiarny vlak, z ktorého tankujeme vodu na posledný kúsok cesty na Slovenskom území.

Po nutnom premazaní pojazdu Albatrosa a príchode medzinárodného osobného vlaku nás výpravca púšťa na cestu. Lúčime sa s posádkou požiarneho vlaku, pretože v Lúkach pod Makytou má požiarny vlak konečnú.

Albatros pomalým tempom ukrajuje posledné kilometre. V prudkom stúpaní sa dolinou ozýva štekot pary. Na vrchole kopca sa nachádza hranica. V jej blízkosti sa píšťalou Albatros lúči zo Slovenskom a zároveň víta domovinu. V Hornom Lidči prebieha pasová kontrola, výmena potrebných papierov. Po tomto úkone schádzame z kopca cez Valašské Meziříči do Hranic na Morave.

V Hraniciach na Morave opäť tankujeme do tendra vodu a mažeme pojazd. V tejto stanici je pre mňa konečná. V ďalšej ceste už nepokračujem, pretože z Prahy nemám vhodné spojenie domov. Lúčim sa s posádkou Albatrosa zo samotným Albatrosom a spolu s vlakvedúcim Jozefom sa vraciam rýchlikom späť do Púchova a odtiaľ domov.

Albatros do Prahy prišiel o pol osmej večer. Cestu bezmála 1600 km dlhú bravúrne zvládol. Všetkým, ktorí sa zaslúžili o realizáciu tohto jedinečného podujatia patrí veľká vďaka. Dúfam, že sa na podobnej akcii opäť stretneme.