Trvalo to štyri mesiace...

Mnohí zamestnanci sa domnievali, že výluka potrvá nanajvýš mesiac. Bolo to však iba prianie, keďže sme však na Slovensku, a navyše naša „špagátka“ asi nie je taká dôležitá, riešenie problému bolo s ubiehajúcim časom náhle ďaleko v nedohľadne.

Vzniknutú mimoriadnu situáciu najprv riešila autobusová doprava medzi Poriadím a Myjavou, keďže dopravu do Vrboviec zabezpečovala 810 375, ktorá ostala uviaznutá na Myjave. Dlho však svoju úlohu nevydržala plniť. A tak prišla dlho odkladaná ale nevyhnutná preprava spolu s traktorom 742 267 cez Českú Republiku (Vlársky průsmyk) do domovského depa v Trenčianskej Teplej.

Uviaznuté vozidlá na Myjave (742 + Daa-k + 011)

Núdzové zbrojenie 810 387 na Myjave

Ostatné osobné vlaky jazdili iba do stanice Poriadie, kde sa otáčali a nákladná doprava určená pre Myjavu bola smerovaná iba na Starú Turú. Odtiaľ si tovar museli myjavský prepravcovia voziť nákladnými automobilmi. Dôsledky tejto udalosti boli znateľné už v prvých dňoch - meškanie osobných vlakov a zmeny v ich radení, a pomaly upadal objem prepravených cestujúcich i tovaru.

Keďže sa dlho nič nerobilo pre riešenie vzniknutej situácie, chceli ju riešiť už i samotní rušňovodiči, ktorí po vzájomnej dohode si dokázali vybaviť za poplatok bager Tatra 815 UDS, ktorý mal odstrániť zosunutú pôdu, ale tento ich zámer bol zamietnutý.

Os 3119 a 3121 pripravené na Poriadí

Vykládka tovaru v Starej Ture  (742 388 alias Krvavá Lady)

Po tom, čo sa 810 375 stala neschopnou, vozbu vlakov v úseku Poriadie – Vrbovce št.hr. prevzal autobus. A tak si výpravcovia na Myjave písali do dopravného denníka už iba odchody autobusov namiesto vlakov. Neskôr však z rôznych, i ekonomických dôvodov (platenie za ŽDC) padlo rozhodnutie, že počnúc dátumom 11.6.2oo6, osobné vlaky 3122 a 3131 vozené spravidla už iba jedným motorovým vozňom sa na Starej Turej budú zvesovať a pokračovať do Nového mesta nad Váhom.

 
Súprava zostavená z motorových vozňov od vlakov Os3122 + Os3131 

Posledné dva osobné vlaky číslo 3124 a 3128 (cez víkendy 3122 a 3124) sa potom začali odstavovať na 5-tej, manipulačnej koľaji na Starej Turej.

A tak sa vlakvedúci mimo služby začali meniť na posunovačov. Niektorí mali zo začiatku problém zvládnuť kombinované zabezpečenie stanice podľa bývalého predpisu D-47. A tak každý večer po príchode vlakov na Starú Turú bolo potrebné zavolať DK Nové mesto nad Váhom a vypýtať si súhlas na posun a prevziať si stanicu na miestnu obsluhu. To bolo potrebné, aby mohla byť obslúžená elektrická a ústredná zámka kľúčov od výhybiek a výkoľajky, a výhybky mohli byť miestne prestavované. No a po skončení posunu bolo potrebné zasa odovzdať súhlas. Podobná scéna sa samozrejme opakovala i každé ráno, kedy bolo potrebné súpravy opäť preposunovať na dopravné koľaje. Rušňovodiči, hoci mali vybavené ubytovanie na internáte strednej školy, často spávali spolu so svojimi „motoráčikmi“ na stanici.

Situácia sa nakoniec vyhrotila natoľko, že prepravcovia z Myjavy pohrozili žalobou, a tak sa zázrakom za dva dni podarilo odkopať zosunutú pôdu z trate, a počnúc dňom 20.7.2oo6 začali opäť pravidelne premávať manipulačné vlaky 87870/87871 na Myjavu.

Osobné vlaky však ešte stále jazdili iba do stanice Poriadie, a dopravu na Myjavu a Vrbovce ešte stále zabezpečovali autobusy. Až do 9.7.2oo6, kedy večerný  vlak násl. 3102 zostavený z pôvodných Os 3122 a 3124 odviezol v zložení 811 021 + 011 277 + 011 639 + 810 499 + 810 407 + 011 179 vozidlá na Myjavu, aby 10.9.2oo6 už mohla byť obnovená doprava podľa pôvodného GVD. Prečo i osobné vlaky nejazdili tiež od dátumu 20.7.2oo6 sme nezistili, iba podľa slov personálu železníc vieme, že zrejme išlo o lobovanie určitých ľudí v prospech firmy zabezpečujúcej autobusovú dopravu za vysoké poplatky.

Tým sa skončila jedna ďalšia éra v histórii našej trate, trvajúca štyri mesiace, ktorá určite stojí za zápis do Myjavskej kroniky, a s ňou i nočné posuny na Starej Turej, ktoré boli prínosom najmä pre naše fotoaparáty, ale i pre ďalšie naše plánované aktivity, o ktorých dúfam, budem môcť čoskoro napísať ďalšiu peknú reportáž...

Snímky autor, Tomáš Hornáček a Michal Melicher

www.zeleznadraha.szm.sk