V údolí Hnilca I. Mlynky - Nálepkovo

Hlavný stan sme si rozložili v osade Biele Vody. Je to stará banícka osada, dnes súčasť obce Mlynky. Prvá naša cyklotúra viedla z Mlyniek do Nálepkova.

Putovanie sme začali Mlynkách, kde v časti Palcmanská Maša podnikatelia Leopold a Samuel Palcmanovci postavili vysokú pec a hámre. Významná baňa bola na Bielych vodách. V obci až do roku 1963 pracoval samostatný banský závod. Roku 1966 sa banské podnikanie v obci ukončilo. Zaujímavosťou je bývalá lanovka, ktorá prepravovala rudu cez sedlo do dnes už zaniknutej Vojtechovej osady. V  súčasnosti z Mlynkov vyrástlo najvýznamnejšie stredisko zimných športov v Slovenskom raji. Na severných svahoch Kruhovej je vybudovaná sústava lyžiarskych vlekov a zjazdových tratí.

ŽST Mlynky sa nachádza v km 62,723. V ŽST nie sú odchodové a  má svetelné vchodové návestidlá. Zvláštnosťou tejto štvorkoľajnej stanice je lávka pre peších, po ktorej sa môžete dostať ponad trať. Úsek Dobšinská Ľadová Jaskyňa - Mlynky bol odovzdaný do prevádzky 31.12.1935.

	KLIKNITE SEM
Pripravení vyraziť	MOs tesne po odchode zo ŽST Mlynky

V rámci výstavby „Gemerských spojok“ bola plánovaná za "Slovenského štátu", výstavba trate do Dobšinej. Unikátom mal byť tunel, ktorý by prekonával výškový rozdiel dvojitou špirálou v dobšinskom kopci. Bohužiaľ toto dielo zostalo vždy iba v ideovom návrhu. V tridsiatich rokoch minulého storočia v okolí Mlyniek bola aj úzkorozchodná železnica.

Tesne za ŽST Mlynky sa nachádza Mlynecký tunel. Tunel je dlhý 140 m, leží celý v oblúku o polomere 300 m a v sklone 7,9‰. Pri stavbe modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou bola práca rozdelená do 16 razených vnútorných pásov, 1 pás, ktorý bol urobený ako preklenutý zárez. Celý tunel, až na jeden pás, má nepremokavý betónový kryt.

	KLIKNITE SEM
Margecanský portál	R 810 "Dolehronec" vychádza z  mlyneckého tunela VIDEO

Bezprostredne za portálom tunela sa nachádza železničná zastávka  „Mlynky zastávka“.

	KLIKNITE SEM
Mlynky zastávka	R 810 "Dolehronec" vchádzado mlyneckého tunela VIDEO

Cyklotrasa vedie neustále popri trati po málo frekventovanej asfaltovej ceste. V telese násypu sa nachádza niekoľko krásnych klenutých mostíkov vybudovaných z kameňa. Nasleduje zastávka Rakovec. Nástupište je situované nad osadou s plechovým prístreškom a v susedstve sa nachádza most.

Rakovec podjazd pri zastávke	Rakovec nástupište zastávky

Samotná obec Rakovec sa skladá z niekoľkých domov, ktoré dnes po väčšinou slúžia ako rekreačné chaty. Jej banícka minulosť sa nedá poprieť. Zaujímavosťou je malá vodná elektráreň Rakovec. Je vôbec najstaršou vodnou elektrárňou Slovenských elektrární, a.s. - bola uvedená do prevádzky v roku 1912. Sú v nej inštalované dva agregáty s Francisovou turbínou a celé základné technologické zariadenie je pôvodné. Nachádza sa po pravej strane od železničnej trate asi 500 m smerom na Margecany. Samotná trať vedie ponad rieku v zárezoch. Okolie tvorí nádherná kulisa hlbokých lesov.

Nasleduje zastávka Sykavka. Vlaky tu zastavujú len občasne a na znamenie. Pred zastávkou sa nachádza kamenný klenutý mostík s turistickým ukazovateľom.

	KLIKNITE SEM
Podjazd na Sykavke	Sykavka oblúk pred zastávkou VIDEO

Cyklotrasa prechádza z asfaltového povrchu do sotva znateľného močaristého chodníčka. Trasa je dosť náročná. Trať vedie stále po pravej strane mierne nad chodníčkom v lesnom poraste s množstvom krásnych kamenných priepustov a malých mostíkov. Údolie sa náhle rozširuje pred mami sa ukazuje obec Hnilec. Obec je v údolí Hnilca pod masívom Babinej a Súľovej, Veľkej a Malej Knoly. Obec vznikla po roku 1290 a bola pôvodne baníckou obcou s hámrami a ťažbou striebornej rudy.

Pred ŽST sa nachádza pekne umiestnený Hnilecký viadukt v km 53,400 , je 69,6 m dlhý. Pod viaduktom prechádza štátna cesta Spišská Nová Ves - Gemerská Poloma, jeho niveleta leží 11 m nad územím. Má 3 otvory premostené oceľovými konštrukciami s plnostennémi nosníkmi rozpätia 20 m. Mostovka je horná. dva otvory sú priame, jeden v prechodnici oblúka R = 500 m. Oceľová konštrukcia váži 1 237 q. Zhotovený vol v roku 1936. Posledný náter bol vykonaný v roku 1999.

Hnilecký viadukt od Margecian	Hnilecký viadukt od Červenej Skaly

ŽST Hnilec sa nachádza v km 53,163. V ŽST nie sú odchodové a  má svetelné vchodové návestidlá. Celá je v oblúku. V stanici sa nachádza sídlo traťového okrsku. Stanica by sa dala zaradiť k väčším staniciam na trati Margecany - Červená Skala. Preto tu okrem staničnej budovy môžeme vidieť typické záchody, nakladaciu rampu aj so skladiskom a koľajovú váhu. Počas našich ciest sme boli svedkami križovania osobných vlakov. V stanici sa nachádzali aj drevom naložené nákladné vozne. Je iróniou osudu, že po neďalekej ceste prechádza kamión za kamiónom, v ktorých je naložené drevo.

	KLIKNITE SEM
Nad obcou je krásny kostol	Križovanie vlakov v Hnilci VIDEO

Tesne za margecanským zhlavím stanice sa nachádza cestný podjazd a hlboký zárez. Trať pokračuje oblúkmi po pravej strane svahu okolo Delavy až po bývalú ŽST, dnes už len zastávku Nálepkovo – Peklisko. Km 46,798. Bývalá stanica je umiestnená na umelo vytvorenej plošine. Budova zastávky je vzdialená od koľaje relatívne dosť ďaleko.  Vytrhané snaničné koľaje sa dajú ľahko predstaviť. Cyklotrasa medzičasom už zasa asfaltová, sa vinie medzi riekou Hnilec a traťou. Pred Pekliskom prechádza popod trať a po miernom stúpaní pokračuje ponad zastávku Peklisko. Železničná trať vedie veľkým oblúkom do rozširujúceho sa údolia k zastávke Tretí Hámor. V týchto miestach trať stále kopíruje údolie rieky Hnilec, štátna cesta, ktorá trať už od Margecian stále sprevádzala sa ale kľukatí neďalekým pohorím.

	KLIKNITE SEM
Naša cesta viedla popod trať smer Tretí Hámor	R 811 Horehronec mieri do Nálepkova VIDEO

Naproti zastávke Tretí Hámor sa nachádza „moderný“ kostol peknej architektúry. Pred zastávkou je cestný podjazd. Od zastávky sa naskytá pohľad až do Nálepkova, čo je cieľ dnešnej cesty.

Moderný kostol	Budova zastávky

Nálepkovo. Prvé správy o jestvovaní obce poskytujú archívne listiny z roku 1290, pomenovaním Vagndruzel. Osídlencom, prisťahovaným zo západných nemeckých krajov bolo výsadnou listinou poskytnuté  ich domáce, takzvané Saské právo, ktoré zaručovalo osobnú slobodu, bez akýchkoľvek nevoľníckych povinností za ročnú kolektívnu platbu, urbury,(pozemkové dane) v stanovenej výške. Okrem tohoto zmluvného záväzku so zemepánom, bola obec podľa charakteru práce prevažného počtu obyvateľov považovaná za banícku a bola preto z jednej strany pod ochranou Kráľovskej komory a na druhej strane podliehala prísnym predpisom banského práva. Nemecké obyvateľstvo Vondrišla v prevážnej väčšine prijalo luteránsku vieru,  používali teda aj miestny kostol Panny Márie až do roku 1673. Následok vnútorných a mocenských bojov spôsobil, že mnoho podnikavých občanov sa odsťahovalo do bezpečnejších slobodných spišských miest, čím obec strácala možnosti poskytovania obživy  a teda aj príjmov.

Keď na začiatku 18. storočia došlo ku konsolidácii pomerov v starom Uhorsku, podarilo sa Vondrišlu vstúpiť do stavu privilegovaného banského mesta vo zväzku ôsmych kráľovských banských miest.(Gelnica, Smolník, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Štós, Nižný a Vyšný Medzev). Svoj záujem na banskom podnikaní chránili zemepáni tým, že ustanovili funkciu hlavného banského majstra pre banské podnikanie, nachádzajúce sa na ich území. Tento banský majster dozeral na dodržiavanie predpisov Kráľovského banského práva a viedol evidenciu udelených banských oprávnení. Jeho právomoc sa týkala baní vo Vondrišli, Závadke.

Bolo to obdobie najväčšieho rozmachu dobývania a zhutňovania medených rúd na Spiši a počiatky hámorníckeho spracovania železa. Na území Vodrišla pracovalo 7 hámrov, jedna huta na Troskách na tavenie medi, jedna vysoká pec pri Druhom Hámri na tavenie železa. Vondrišel v tomto čase získal po hospodárskej stránke význam mestečka s organizovanými remeselnými cechmi a s právom výročných trhov. Priamo na hornom konci obce, pri lokalite Maša, pod Hutnou skalou (Hütterstein) bola v roku 1847 miestnymi podnikateľmi postavená zmodernizovaná vysoká pec pod firmou - Železohutné združenie Vondrišel, ktorá odoberala železnú rudu od okolitých baní, hlavne bane Gustáv a na Vysokej medzi. Na tomto banskom závode bol postavený prvý zdroj elektrického prúdu, parný stroj na poháňanie generátora.

Úzkokoľajka na Tichú vodu.

Štátna lesná železnice o rozchodu 760 mm vedená údolím Tichej vody pod Volovec bola postavená v roku 1906, s dĺžkou asi 10 km, s odbočkou asi 3 km  údolím potoka Henclová. V tejto podobe železnička existovala ešte na počiatku Československa. V roku 1940 je uvádzaná dĺžka tratí 6,5 km plus deväť odbočiek. Zrušená bola v roku 1960. Píla v Nálepkove pracuje dodnes, nachádza sa, neďaleko sútoku Tiché vody a Hnilce. V areáli sú i dnes k koľaje. Za pílou je trať dávno zlikvidovaná, dochovali sa však rôzne násypy a fragmenty mostov.

ŽST Nálepkovo sa nachádza v km 39,503. Staničná budova je rovnakej konštrukcie ako Hnilec. V ŽST nie sú odchodové a  má svetelné vchodové návestidlá. Celá je v oblúku. Dnes je to dôležitá stanica najmä z pohľadu osobnej dopravy. Väčšina osobných vlakov z Margecian sa tu rozdeľuje. Z Nálepkova po Červenú Skalu po väčšinou chodia iba sólo motorky radu 812. Znamená to, že v stanici sa stále niečo deje.

	KLIKNITE SEM
Budova ŽST	Odchod rozdelených MOs z Nálepkova VIDEO

Pre dnešok tu aj skončila naša cyklotúra. Trocha som sa obával, že ako sa vojdeme bo jednej osemstodvanásťky aj so štyrmi bicyklami. Bol som príjemne prekvapený, žiadny problém nebol. Trocha som sa musel pousmiať nad konštrukciou „stojanu“ na bicykle, ktorý je úplne nepoužiteľný. V tejto súvislosti musím pochváliť ZSSK. Dočítal som sa na ich stránke, že pokiaľ prepravu bicyklov prehlásim na ich kontaktnom centre aspoň deň vopred, tak operatívne zabezpečia zaradenie vhodného vozňa. Funguje to. Dal som si tú námahu s predhlasovaním a musím konštatovať, že medzi Mlynkami, Dedinkami a Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou fakt zaraďovali do vlaku aj jeden prívešák.
Na druhej strane si musím posťažovať na turisticky absolútne nevhodne rozloženým spojom v oblasti Slovenského raja. No s tým asi nič nenarobím.