Návšteva na Vychylovke

Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) vznikla r. 1926 vybudovaním spojovacieho úseku Ertúdka – Chmúra medzi vtedajšou Oravskou a Kysuckou lesnou železnicou. Veľký výškový rozdiel spojovacieho časť KOLŽ v úseku Chmúra – Beskyd (až 250 m na 5 km) bol vyriešený unikátnym systémom úvratí kde chvíľu lokomotíva súpravu ťahala, chvíľu tlačila. Maximálne stúpanie bolo 71‰(!) (maximálne povolené stúpanie na lesných železniciach bolo 73‰), to však lokomotíva zdolávala s prázdnou súpravou. Zaujímavý bol systém dopravy, keď trať bola rozdelená na viacero úsekov a každý obsluhovala iná lokomotíva, súprava vagónov tak prišla do koncovej stanice v Oščadnici štafetou. Dĺžka KOLŽ dosiahla až 110 km, prevádzka bola zastavená koncom roka 1971, zrušenie KOLŽ pripadlo na rok 1972, zachoval sa len 8 km úsek Chmúra – Tanečník s úvraťovým systémom.

V r. 1974 prevzalo zvyšnú časť KOLŽ Kysucké múzeum. Začalo sa obnovou zneseného úseku Chmúra – Kubátkovia, v Kubátkovia bola vybudovaná aj obehová koľaj, pri vstupe do skanzenu Kysuckej dediny provizórne depo. Múzeum sa zameralo aj na doplnenie zvyšku koľajového parku ďalšími vozidlami. Nenahraditeľné škody na exponátoch spôsobil požiar depa v r.1988, kedy boli niektoré vozidlá úplne zničené. Od roku 1991 nesie obnovená železnica názov HLÚŽ, sezónna prevádzka začala od r.1994 na úseku Kubátkovia-Skanzen-Chmúra-I.úvrať. Rozsiahle škody na HLÚŽ spôsobili opakované zosuvy pôdy na I. úvrati, či zrútenie prístrešku nad expozíciou koľajových vozidiel v stanici Chmúra, kedy boli mnohé exponáty značne poškodené.

Momentálny vozidlový park HLÚŽ je síce stále pestrý, ale slabo využitý a prístupný. Sezónna prevádzka je cez víkendy na parnej lokomotíve U34.901 (vyrobená r.1909,pôvodne ČHŽ zakúpená múzeom r.1975). Do roku 1999 sa používala aj lokomotíva U45.9 (vyrobená r.1916), ktorá premávala aj na pôvodnej KOLŽ (je zaujímavé, že r.1964 bola poskladaná z 2 rovnakých rušňov KOLŽ). Momentálne je len zakonzervovaná v priestoroch depa na Vychylovke, chýba jej oprava kotla. Okrem toho sa na HLÚŽ nachádza ešte rušeň ČKD 1441 „Gontkulák“ – momentálne čiastočne rozobraný, keďže sa pracuje na uvedení do vystavovateľného stavu, ďalej kolbena ČKD 2612/1948 pôvodne LŽ Vígľaš, ktorá je spolu s 2 vagónikmi úplne mimo koľajovej siete na akomsi pomníčku na začiatku skanzenu. Okrem nich ešte  v stanici Chmúra chátrajú odstavené KraussMaffei15791/1940 – išlo o prototypovú lokomotívu pre Wermacht, a najvýkonnejšia lokomotíva KOLŽ, slúžiaca na úvraťovom úseku-Henschel 20615/1926, tzv. Horno I, údajne bola donedávna v stave možného sprevádzkovania.

Z pôvodných dieselových lokomotív KOLŽ sa nezachovala žiadna, prevádzku cez pracovné dni zabezpečuje lokomotíva DH 120 (pôvodne železiarne Podbrezová, ČHŽ). Ide o typ silnej dieselovej lokomotívy vyrábanej  až do roku 1995 firmou POLDI Kladno. V depe sa nachádza ešte jedna takáto lokomotíva, ktorá nie je schopná prevádzky. Okrem nich ešte lokomotíva BNE 50, ktorá je „polo“ prevádzky schopná. Do prevádzky sa zaraďujú aj 2 letné vagóny (pôvodne PLŽ), a jeden zrekonštruovaný osobný vagón. Naraz však z dôvodu veľkého stúpania býva za rušeň zaradený len 1 vagón. V depe sa nachádza aj momentálne opravovaný vagón Ci/u – ide o jediný osobný vagón KOLŽ a nejaké ďalšie služobné vagóny. Voľne neprístupné depo je doslova prepchaté exponátmi, ktoré tu stoja aj mimo koľají. Na požiadanie Vás do depa zavedie ochotná sprievodkyňa vlakov počas prestávky medzi vlakmi. Nemôžem si pomôcť, ale keďže sú tu jednotlivé rušene a vozne tak natlačené, nedajú sa ani poriadne poobzerať. Nejaké oplenové a iné nákladné vagóny chátrajú ešte aj v stanici Chmúra.

Nešťastne vyriešená je momentálne hlavne doprava na HLÚŽ. Vlak začína v stanici Skanzen, putuje cca 1 km do stanice Chmúra. Donedávna vlak z Chmúry ešte aj cúval na I. úvrať, z dôvodu spomínaného zosuvu pôdy je to momentálne nemožné. Ak všetko pôjde podľa plánu oprava úseku by mala byť hotová do konca roka. V stanici Chmúra Vám sprievodkyňa podá aj nejaké informácie o histórii KOLŽ. Pred časom tu bola aj expozícia koľajových vozidiel, v súčasnosti tu nikde nič také nenájdete. Ďalej sa vlak spúšťa spiatočkou späť cez Skanzen až do dolnej stanice Kubátkovia, kde zastaví ešte pred výhybkami a po pár sekundách pokračuje späť hore do skanzenu. A práve to mi pripadá ako nejaká malá „atrakcia“ pre deti a návštevníkov skanzenu, nie ako technická a železničná pamiatka. Žiadne obiehanie súpravy v koncových staniciach, nie je možné nastúpenie v prvej stanici – Kubátkovia, celý deň na trati len jedna súprava, žiadna expozícia vozidiel či celej lesnej železnice, škoda... Je však pravda, že smelé plány a prácu ľudí HLÚŽ a občianske združenia KRÚŽOK, spomalili a často zničili, spomínaný požiar, zosuvy pôdy, či zrútenie prístrešku na Chmúre. Táto železnička by si určite zaslúžila viac šťastia. Po obnove trate v miestach zosuvu sa však momentálne neráta s prevádzkou vlakov ďalej ako po I.úvrať. Dôvodom je okrem zlého stavu zvršku medzi I. úvraťou a stanicou Beskyd aj veľké stúpanie. Za rušeň by bolo možné radiť len jeden vagón, čo je pomerne nerentabilné, a aj tak by dochádzalo k značnému opotrebovaniu strojov. Omnoho reálnejšie riešenie sa predstavuje prevádzka drezín na úseku Chmúra - Beskyd, pričom by na trati mohli byť naraz aj viaceré, keďže sa na úvraťach dá vykrižovať.  Pomaly začína svitať aj na oravskej strane, kde sa pod záštitou Oravského múzea na úseku Tanečník - Beskyd urobil v posledných rokoch obrovský kus práce a prevádzka by teoreticky mohla začať už čoskoro.

Momentálne sa na Tanečníku nachádzajú dve lokomotívy DH100 zakúpené Oravským múzeom, rozmýšľa sa aj nad parnou lokomotívou. Predstava plnej prevádzky: Tanečník - Beskyd OLŽ, Beskyd - Chmúra drezinami, v stanici Chmúra expozícia koľajových vozidiel, a úsek Chmúra - Kubátkovia HLÚŽ je skutočne krásna a možno aj reálna. Ostáva len veriť, že ľuďom pracujúcim na tejto bývalej lesnej železnici stále nezmizla chuť a popriať im veľa úspechov do ďalšej práce. Snáď sa dočkáme aj plnohodnotnej technickej pamiatky bývalej KOLŽ, či všetkých lesných železníc.