Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice
2.2.2007 11:00 Ing. Jozef Pilko
Úsek Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry II. Lučivná – Kráľova Lehota
1. Krátko z histórie
Traťový úsek Lučivná – Kráľova Lehota bol ako súčasť Košicko–bohumínskej železnice (KBŽ) otvorený 8.12.1871. Významná, v smere východ-západ orientovaná železničná trať v tomto úseku prekonáva rozvodnicu Váhu a Popradu. Až počas výstavby KBŽ došlo k zmene trasovania tzv. „štrbskej rampy“. Pôvodne sa predpokladalo že železnica od Popradu na Liptov povedie údolím Čierneho Váhu (s maximálnym sklonom 20‰). Za cenu väčších zemných prác, väčších nákladov bol dosiahnutý maximálny sklon trasy 14.3‰ preložením trasy železnice do údolia Bieleho Váhu, tak ako ju poznáme dnes.
Jednotlivé úseky štrbskej rampy boli zdvojkoľajnené nasledovne:
Štrba – Važec 1941
Važec – Kráľova Lehota 1942
Poprad-Tatry – Štrba 1942
Pravidelná postrková a príprahová služba elektrickými lokomotívami v úseku Liptovský Mikuláš – Spišská Nová Ves začala v máji 1955.
2. Súčasnosť
Úsek železničnej trate Košice – Žilina v km 209.800 – km 242.850 (Lučivná – Kráľova Lehota) je dvojkoľajný s pravostrannou prevádzkou. Je elektrifikovaný jednosmernou trakčnou sústavou 3kV, s maximálnou traťovou rýchlosťou 100km/h, s obmedzeniami až po 60km/h.
3. Budúcnosť
Železničná trať Žilina – Košice je súčasťou V. medzinárodného železničného koridoru (na ŽSR úsek : Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou). V súčasnosti popisovaný úsek Lučivná – Kráľova Lehota nespĺňa kritériá pre modernizované trate. Železnice Slovenskej republiky zadali f. REMING CONSULT,a.s. vypracovanie Zámeru modernizácie (1). Jeho výsledkom je návrh variantných riešení trasovania železničnej trate.
variant |
I. červený |
II. zelený |
III. modrý |
začiatok |
sžkm 209.800 |
sžkm 209.800 |
sžkm 209.800 |
koniec |
sžkm 242.850 |
sžkm 242.850 |
sžkm 242.850 |
dĺžka [km] |
29.971 |
31.125 |
30.345 |
skrátenie [km] |
3.079 |
1.925 |
2.705 |
traťová rýchlosť [km/h] |
160 |
160 s miestnymi zníženiami na 140 |
160 s miestnymi zníženiami na 140 |
maximálny sklon [‰] |
15.77 |
15.71 |
15.98 |
minimálny polomer oblúka [m] |
1210 |
1100 |
1100 |
využitie existujúceho vedenia trate |
7.2 km / 24% |
11.4 km / 37% |
3.8 km / 12% |
relatívne náklady na výstavbu |
114 % |
100 % |
134 % |
Vzhľadom na členitosť terénu v posudzovanom úseku nevyhnutnou súčasťou navrhovaných trás železničnej trate sú tunely. Tunely kratšie ako 1000 m sú navrhované ako dvojkoľajné, dlhšie budú budované ako dve samostatné súbežné tunelové rúry.
Tunely
I. červený |
II. zelený |
III. modrý |
Kamenec 1180m |
Kamenec 1180m |
Kamenica 3370m |
Štrba 1790m |
Štrba 1790m |
Pálenica 1190m |
Hercnava 1120m |
Hercnava 1120m |
tunel na obchvate Važca 780m |
3 tunely pri vstupe do údolia Bieleho Váhu 600 + 490 + 180 m |
3 tunely pri vstupe do údolia Bieleho Váhu 440 + 330 + 570 m |
Dúbravy 1650m |
Kráľova Lehota 4270m |
Tunel pred Kr.Lehotou 690m |
Kráľova Lehota 4270m |
∑ 9 630 m |
∑ 6 120 m |
∑ 11 410 m |
Mosty
variant |
I. červený |
II. zelený |
III. modrý |
nové |
28 |
23 |
21 |
z toho dlhšie |
8 mostov / 1915 m |
7 mostov / 3020 m |
5 mostov / 1205 m |
rekonštrukcia |
5 |
8 |
2 |
Dopravne
variant |
I. červený |
II. zelený |
III. modrý |
Lučivná |
v novej polohe |
v pôvodnej polohe |
v novej polohe |
Štrba zastávka |
v pôvodnej polohe |
v pôvodnej polohe |
zrušená bez náhrady |
Štrba |
pripojená na koridorovú trať z odbočiek Štrba I (Starý mlyn) a Štrba II (Železná voda) |
pripojená na koridorovú trať z odbočiek Štrba I (Starý mlyn) a Štrba II (Železná voda) |
zníženie nivelety o 10m – náročné zárubné a oporné múry, problematické napojenie vlečiek, miestnych komunikácií |
Važec |
v pôvodnej polohe |
v pôvodnej polohe |
v novej polohe |
Východná |
v pôvodnej polohe, možnosť preklasifikovania na zastávku |
v pôvodnej polohe, možnosť preklasifikovania na zastávku |
v pôvodnej polohe, možnosť preklasifikovania na zastávku |
Kráľova Lehota |
zastávka v novej polohe |
žst. v pôvodnej polohe, možnosť preklasifikovania na zastávku |
zastávka v novej polohe |
Z čiastkových výsledkov posudzovania jednotlivých variantov vyplýva že favoritom je variant I. „červený“, z hľadísk technických, prevádzkových, i ochrany prírody. Predpokladaný termín výstavby je 2011- 2015.
Uverejnenie horeuvedených informácií som konzultoval s firmou REMING. V súčasnej dobe prebieha vypracovanie Správy o hodnotení, v ktorej boli varianty trasovania trate pozmenené. Stále však nejde o definitívnu trasu, jednotlivé varianty sú súčasťou predprojektových príprav.
Napriek tomu mi nezostáva na záver nič iné len vyjadriť presvedčenie že značná neaktuálnosť uvedených údajov nebude bežnému železničnému fanatikovi prekážkou v nemom údive nad stavbou na slovenské pomery nebývalou!!!
Použitá literatúra :
1. Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice,úsek Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry (mimo), II. etapa sžkm 209.800 – 242.850 – ZÁMER, REMING CONSULT, ŽSR,
2. Dejiny železníc na území Slovenska, Ing.J.Kubáček a kol, ŽSR, 1999, BA
3. Mapy - VKU harmanec
Súvisiace trate
- ŽSR-180: Žilina - Košice
Súvisiace odkazy
- Modernizácia železničného uzla Žilina štartuje, 15.11.2020 8:00
- K modernizácii trate Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, 6.10.2020 8:00