Cestujeme „Inkognito“ do Olomouca alebo s Mercedesom Pod vrcholky Bílých Karpat.

Vo večerných hodinách dňa 02.03.2007 sa vyberám inkognito na návštevu do Olomouca. Z Bratislavy do Přerova som sa odviezol Ex/IC 130 “Moravia”, kde prestupujem na R 600. Do Olomouca dorážam o 20:05 a ako tak kráčam po peróne do podchodu, zrazu sa na treťom nástupišti ozve môjmu ušku príjemný a ľúbozvučný hlas, ktorý na Slovensku je už zriedkavý!! Áno je to zvuk motorových vozňov radu M 286.1 (851.013+851.014) na osobnom vlaku smer Šumperk. Pri fotočkovaní ma zrazu vyruší ujo na jašterke, na ktorej mal naftovú nádrž. Prefrčal okolo mňa a zastavil sa až pri prívesnom vozni. Nadvihol kryt, otvoril hrdlo na nádrži vozňa a začal tankovať naftu do “bufíka”, pričom mal byť už osobný vlak 10 min. po odchode...!!

Po zdokumentovaní nočnej idylky sa poberám na autobus, s ktorým sa mám prepraviť ku Kmotríkovcom. Tu nastal malý problém – autobusy, ktoré som si zapamätal tak už nechodili ale pamätal som si smer cesty a zastávky. To mi bolo tak na dve veci... J Musel som zavolať a poprosiť o pomoc. V telefóne sa mi ozval neistý ženský hlas a položil mi otázku: “Ty si naozaj v Olomouci??” a moja odpoveď: “Hej – som v Olomouci.” (Smiech... J )

Tak a už mi nič iného neostávalo len sa vybrať na zastávku a čakať na bus. Čakanie som si spríjemnil odfotografovaním nočnej staničnej budovy, na ktorej ma fascinovali pekne osvetlené hodiny. Po príchode sme sa zvítali, trochu pokecali a išli búvať, bo ráno sme museli skoro “(05:00)”vstávať (JA a Kmotr). Naraňajkovali sme sa a vyrážame na stanicu na R 800 smer Staré Město u Uh. Hrad., kde sa stretávame s ďalším členom VLAKY.NET. Chvíľu čakania si krátime fotočkovaním esa – 363.015. Zrazu pred staničnou budovou zaparkuje modrá škodovica “Oktávia – TDI” a v nej Shalomek. Zvítame sa a začína naša Roll-out cesta pod vrcholky Bílých Karpát.

Mercedesa s Rosničkou sa nám podarilo nadbehnúť a počkali sme si ich na trati pred stanicou. Potom rýchlo na odchodové zhlavie, kde ich stíhame na poslednú chvíľu – poniektorí J !! Nasadáme do auta a v kolóne nedočkavých fotografov sa vyberáme s časom ale aj s parnými rušňami (498.022+464.202)o preteky vpred. Počas prenasledovania sme si vyberali tie najlepšie foto miesta až do stanice Uherský Brod. Tu nastáva väčšia pauza – technická prehliadka a dozbrojenie rušňov vodou a naše prekvapenie posádky. Pokračujeme v našej ceste ďalej , ktorú nám začal znepríjemňovať dážď so snehom – čím vyššie tým horšie počasie. Ďalšia zastávka bola stanica Bylnice, kde sa vykonalo zbrojenie ale aj otočenie rosničky na točni, aby svoju púť ukončila na konci vlaku s tendrom vpred. Konečná stanica našej prenasledovacej cesty sa pomaly blíži a vchádzame do Vlárského průsmyku. Tu sa albatros odpája od súpravy aby počas pobytu v stanici mohol zapózovať na odchodovom zhlaví. Idylku naruší “oranžová” hranatá škatuľka – 811.021 “Jana”. Pozorný majster sleduje prostredie okolo seba a pri pomalej jazde okolo modro-bieleho mohutného krásavca dáva výstražné znamenie “Pozor”, pričom gazdina “s otvorénou pusou” sleduje, čo za dymiaceho modrého obra to tu stojí. Po zapózovaní sa mercedes vracia na súpravu, aby sa s rosničkou (464.202) v čele vlaku vydali na spiatočnú cestu. My sa vyberáme za nimi a počas spiatočnej cesty si spravíme ešte pár fotozastávok. Na triangli v Kunoviciach sa 498.022 otočí, aby si záver cesty vychutnala zase v čele vlaku. Shalomek nás odváža na “východziu” stanicu, kde začínala naša cesta. Po príchode domov sa navečeriame a vyberáme sa do depa, kde bolo “dohodnuté” nočné fotografovanie. Spravili sme si pár slušných záberov odpočívajúcich parných krásavíc a pobrali sme sa domov hajať. Nedeľné ráno vyzeralo o niečo krajšie ako to upršané sobotné. Rozhodli sme sa s Kmotrom, že ich ešte vyprevadíme a rozlúčime sa a zároveň pôjdem aj ja svojou cestou.

Moja cesta domov bola veľmi rýchla... L Ako prvá to začala Veronika ešte doma, keď zahlásila, že sa teší späť do postele. Kmotr v tom pokračoval a aby to bolo zaujímavé, tak batéria vo foťáku mi lahla ešte na stanici v Olomouci a mne neostávalo nič iné len v R 802 pokračovať až do stanice Břeclav, kde prestupujem na EC 279 “Jaroslav Hašek”. Takže z medzi pristátia v Přerově a Hulíne bola priama cesta domov tiež do postele a dospať náročný a vydarený víkend.

Na záver by som sa chcel poďakovať Kmotrovi & Veronike, že ma na víkend ubytovali a Milanovi za ochotu a sprostredkovanie dobrej nálady počas upršanej cesty DVD koncertom Jarka Nohavicu.