1. VLAKY.NET
  2. Novinky a reportáže
  3. Hodvábna cesta 22.4. – 9.5.2006 (I. časť)

Hodvábna cesta 22.4. – 9.5.2006 (I. časť)

Prejsť na diskusiu

26.3.2007 8:45 František Halčák

Hodvábna cesta 22.4. – 9.5.2006 (I. časť)

Je tomu už takmer rok, čo sme uskutočnili našu poznávaciu cestu po stredoázijských krajinách – Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, po krajinách, na území ktorých sa kedysi dávno v 14. storočí rozprestierala veľká Timurova ríša, keď ešte predtým tu vládol jeden z najväčších dobyvateľov, najvyšší náčelník všetkých turko-mongolských kočovných kmeňov - Džingischán („vládca všetkého sveta“).

Rozhodli sme sa, že s našimi cestovateľskými zážitkami sa podelíme aj s inými ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy ako my. Snáď im naše informácie pomôžu zrealizovať ich sny.
 
Tejto dobrodružnej cesty sme sa zúčastnili štyria zamestnanci železníc, František Halčák (ja), Emil Glúch, Mgr. Boris Ottmar a Ing. Vladimír Ottmar. Keďže všetci sme železničiari, naším hlavným dopravným prostriedkom bol vlak. Cieľom našej cesty boli starobylé mestá na „hodvábnej ceste“ s viac ako 2 000 ročnou históriou ako sú Buchara, Samarkand, Taškent, Oš.  Tieto „perly“ strednej Ázie vynikajú veľkým množstvom historických pamiatok, z ktorých mnohé sú zapísané na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ale poďme po poriadku. Samotnej ceste predchádzala asi polročná príprava. Bolo potrebné získať informácie o týchto krajinách, zostaviť plán cesty, zistiť trasy vlakov, cestovné poriadky, povybavovať  víza, cestovné lístky, atď. Nakoniec to dať schváliť doma manželkám a požiadať o „opušťák“. Hlavným „konštruktérom“ celej akcie bol Boris, za čo mu patrí veľká vďaka!
 
Trasa našej cesty viedla cez Ukrajinu, Rusko, Kazachstan, Uzbekistan a Kirgizsko. Najvzdialenejším cieľom bolo Kirgizsko s pohorím Ťan-šan na čínskych hraniciach. Kirgizsko má z bývalých sovietskych republík najkratšiu železničnú sieť, cca 300 km. Preto sme si na otázku kam vlastne cestujeme, sami žartovne odpovedali:„No predsa na konferenciu o rozvoji kirgizských železníc“.
 
Dôležitým bodom našej prípravy bolo vybavenie potrebných víz. Cestovať do Ruska ako aj do Uzbekistanu, Kazachstanu je možné buď s cestovnou kanceláriou (čo nie je vôbec lacný špás), alebo na oficiálne pozvanie. Lenže kde ho zohnať? My sme si zvolili cez tieto krajiny tranzit, a cieľ našej cesty –  Kirgizsko, s ktorým má Slovensko bezvízový styk. Tranzitné víza mali presne vymedzené dni, čo nám dosť obmedzilo náš časový priestor hlavne v Uzbekistane, ktorý by si zaslúžil určite oveľa viac času pre množstvo historických pamiatok. Ukrajina v roku 2005 vízovú povinnosť zrušila. Kazachstan má veľvyslanectvo v Prahe. Tranzitné dvojvstupové vízum (cesta tam a späť) stojí 50USD a bol ich vybaviť Vlado. Uzbekistan má veľvyslanectvo vo Viedni. Tranzitné vízum (cesta tam) vybavujú na počkanie a  stojí 30 EUR. Túto vec mal na starosti Emil. Ruské veľvyslanectvo je v Bratislave a dvojvstupové tranzitné vízum stálo 1600,-Sk. Z Rusov sme mali najväčšie obavy. Museli sme doložiť cestovné poriadky vlakov, ktorými budeme cestovať, na základe čoho nám vymedzili presný čas tranzitu, ďalej kópiu cestovného poistenia a počkať do budúceho týždňa na vybavenie. Ja som bol potom vyzdvihnúť tieto víza a našťastie to dobre dopadlo, víza sme dostali. Ďalej sme museli vybaviť voľné lístky, FIP – Maďarsko (20,-Sk) a OSŽD, presná trasa tam: „z Čierna nad Tisou, Čop cez Moskva, Saratov, Samarkand do Oš, Biškek, Ribače“, späť: „z Oš, Biškek, Ribače cez Taškent, Ileck, Moskva do Čop, Čierna nad Tisou, (50,-Sk).
 
TRASA CESTY 
 
Bratislava – Čierna nad Tisou – SK/UKR – Čop – Ľvov – Kijev – Konotop – UKR/RUS – Brjansk – Moskva – Mičurinsk – Saratov – Engels – Aksarajskaja - RUS/KAZ – Ganjuškino – Atyrau – Makat – EUR/ÁZIA – Bejneu – KAZ/UZB – Karakalpakija – Nukus – Tortkul – Miškin – Učkuduk – Navoi – Buchara – Samarkand – Taškent – Angren – Namangan – Andižan – Dostuk – UZB/KIR – Oš – Džalal Abad – Toktogul – Kara-balty – Biškek – Rybače – Čolpon Ata – Karakol – Čou Ašuu – Karakol – Tokmok – Biškek – Kaindy – KIR/KAZ – Merke – Džambul – Šymkent – Turkistan – Kyzylorda – Aralsk – ÁZIA/EUR – Aktöbe – Jajsan – KAZ/RUS – Ileck – Orenburg – Buzuluk – Samara – Čapajevsk – Bezenčuk – Sisran – Rjazaň – Moskva – Brjansk – RUS/UKR – Konotop – Kijev – Ľvov – Čop – UKR/HUN – Záhony – Debrecén – Szolnok – Budapešť – Szob – HUN/SK – Štúrovo – Bratislava
 
Niekoľko zaujímavých údajov o našej ceste:
  • celkový počet dní – 18
  • celkový počet nocí – 17, z toho vo vlaku – 12, v autobuse – 1, v hoteli – 4
  • celkový počet prejdených kilometrov – 15 600 km, z toho vlakom – 13 270 km, taxíkom - 1410 km, autobusom – 920 km
  • najvyšší a najvýchodnejší bod našej cesty – horské sedlo Čou-Ašuu (3822 m) v pohorí Ťan- šan
  • navštívené mestá – Moskva, Saratov, Buchara, Samarkand, Taškent, Oš, Džalal-Abad, Biškek, Karakol, Tokmok. 
 
VZDIALENOSTI
 
Bratislava – Čierna n/Tisou = 540 km (vlak)
Čierna n/Tisou – Čop = 10 km (vlak)
Čop – Moskva = 1766 km (vlak)
Moskva – Saratov = 856 km (vlak)
Saratov – Navoi = 3500 km (vlak)
Navoi – Buchara = 93 km (vlak)
Buchara – Samarkand = 270 km (taxi)
Samarkand – Taškent = 353 km (vlak)
Taškent – Oš = 400 km (taxi)
Oš – Džalal-Abad = 80 km (bus)
Džalal-Abad – Biškek = 600 km (taxi)
Biškek – Karakol = 450 km (bus)
Karakol – Čou Ašuu = 70 km (taxi)
Karakol – Tokmok = 390 km (bus)
Tokmok – Biškek = 60 km (vlak)
Biškek – Moskva = 3769 km (vlak)
Čop – Záhony = 6 km (vlak)
Záhony – Budapest = 336 km (vlak)
Budapest – Bratislava = 215 km (vlak)
           
 
 
 
DENNÍK
 
TRASA BRATISLAVA HL. ST. – ĆOP – MOSKVA KIJEVSKAJA (2316 km).
 
1.deň – 22.4.2006 sobota    
 
Z Bratislavy hl. st. sme odcestovali rýchlikom R 605 Dargov o 9.34 hod. smer Čierna nad Tisou pri peknom slnečnom počasí +19oC. Cesta ubiehala pokojne až po Poprad. Hneď za stanicou (km 197,3), prišlo k nehodovej udalosti - poškodenie zberača a trolejového vedenia (rušeň 362 005-1), čo nám poriadne zdramatizovalo situáciu. Stáli sme tam viac ako 2 hod. (14.40-17.22) a vznikali obavy, že nechytáme v Čiernej nad Tisou vlak do Čopu. Tým by naša cesta vlastne skončila hneď na začiatku. V jednej chvíli sme už uvažovali, že si objednáme taxík, čo by nám dosť zvýšilo náklady na cestu. Emil telefonoval švagrovi, ktorý býva neďaleko Popradu a má Peugeot 205, či by nás neodviezol. Neviem si dobre predstaviť, akoby sme sa zmestili do malej dvojdverovej dvestopäťky, piati dospelí s batohmi. Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Do Čiernej nad Tisou sme prišli 3 hod. zmeškaný. Tu čakal vlak Os 8856 do Čopu. Pasová kontrola prebehla hladko, museli sme vypísať vstupné a výstupné prehlásenie - ďeklaráciju. Vstupné sme odovzdali ihneď a výstupné až na ruských hraniciach pri odchode z Ukrajiny. Do Čopu sme prišli asi o 21.30 hod. Na stanici je zmenáreň, tak sme si hneď vymenili nejaké hrivny, 1 EUR = 6,13 UAH (ukrajinská hrivna). Je tu bufet spolu s čakárňou, otvorený non-stop, tak sme si dali pivo za 2,5 UAH. Stanica je čistá, interiér je pekný. Časový posun +1 hod.
 
 
 
2.deň – 23.4.2006 nedeľa
 
Skóryj póezd N 016 Tissa (Užhorod – Moskva Kijevskaja) prišiel z Užhorodu o 0.28 hod. V Čope je už široký rozchod 1524 mm, jednosmerná sústava 3 kV. Odchod z Čopu bol o 2.58 hod. Lôžka sme mali zakúpené už v Bratislave, v 4-miestnom kupé, vagón č. 13, lôžka 21, 22, 23, 24, cena jedného lôžka je 1199,- Sk. Bol to ruský vagón (RZD), čistý, WC v poriadku. Dostali sme posteľné prádlo zabalené v igelitovom vrecúšku, uterák a mydlo. O 8.59 hod. sme sa zobudili v Ľvove, kde má vlak ½ hodinovú prestávku. Historická budova stanice je veľmi pekná. Bol som tu minulý rok v auguste, tak som si oživil spomienky na mesto Ľvov. Odtiaľto nás ťahal rušeň ČS4-089 (ukrajinská laminátka), depo Kijev. Hneď po odchode provodník (sprievodca) podával raňajky v podobe ½ l minerálky a balíčka, v ktorom bol jogurt, maslo, syr, paštéta, instantná polievka, káva, čaj a sucháre. Neskôr sme ešte dostali obed – mäso na šťave, cestovina, zeleninový šalát. chlieb. Óčeň chorošó! V každom ruskom vagóne je samovar, fantastický vynález, kde je stále vriaca voda - kipjatók, takže nie je vôbec žiaden problém si kedykoľvek zaliať čaj, kávu alebo instantnú polievku. Treba mať na pamäti, že pred príchodom do väčších miest provodník záchody vo vagóne zamyká - toalét vo vremja stojánky ne polzovaťsja. Ukrajina je väčšinou jedna veľká rovina, rýchlosť vlaku sa pohybovala okolo 60 km/h. Náš vlak ďalej pokračoval cez Ternopoľ, Chmeľnickij, Vinnicu do hlavného mesta Ukrajiny Kijeva. Je tu pekná moderná stanica, steny obkladané mramorom. Po výmene rušňa za ČS4-105 sme pokračovali cez rieku Dneper s pekným výhľadom na kláštor Pečorská Laura a pamätník Matka-Vlasť. O 23.00 hod. príchod do Konotopu, kde prišli ukrajinský colníci a zobrali od nás výstupné prehlásenie. V Brjansku zase prišli ruskí colníci. V Suchiniči výmena rušňa za ČS7-054 (ruská gorila-dvojdielna). Čas. posun +2 hod. oproti Bratislave.
 
 
 
3.deň – 24.4.2006 pondelok

Príchod do Moskvy-Kijevskaja o 10.11 hod. Zakúpili sme si lístky na metro, 10 jázd =125 RUB (1EUR = 33.6 RUB) a presunuli sme sa na Paveleckij vokzál. Tu sme si dali batohy do kámery chraňénja (úschovňa) za 45 RUB. Najskôr sme si išli zakúpiť lôžka na spiatočnú cestu z Biškeku do Moskvy. Predajňa je na ulici Malyj Baritonevskij Pereulok, 4. Lôžka stáli 4316,- RUB/4ks, Emil to zaplatil kartou. Je tu aj stolóvaja (jedáleň), tak sme si dali pravý ruský boršč. Potom metrom na zastávku Biblioťeka im. Lénina. Pred nami sa už lesknú zlaté kopule chrámov v areáli pevnosti Kremeľ (UNESCO). Vstupné je 100 RUB, za úschovu príručného batoha 60 RUB. Vstup do pevnosti je cez Trojickuju bašňu. Naše kroky hneď viedli k delu Car-Puška, s kalibrom 89 cm a váhou 40,6 tony, ďalej k najväčšiemu zvonu na svete – Car-Kolokol, ktorý váži 200 ton. V rekonštrukcii bola práve 81 m vysoká Kolokolňa Ivana Velikogo (zvonica). Navštívili sme Uspenskij sobor – korunovačný kostol cárov, Blagoveščenskij sobor a nakoniec Archangeľskij sobor, kde sú hrobky cárov. Určite veľkým zážitkom by bola návšteva Veľkého kremeľského paláca (Boľšoj kremľovskij dvorec) a zbrojnici (Oružejnaja palata) – múzea, na ktoré však nemáme dostatok času. Snáď niekedy nabudúce. Po prehliadke Kremľa sme išli na Červené námestie (UNESCO), mauzóleum V.I. Lenina bolo zatvorené, tak sme navštívili chrám Vasilija Blaženého a potom sme išli k chrámu Krista Spasiteľa. Asi o 17.00 hod. sme sa vrátili na Paveleckij vokzál, vyzdvihli batohy z úschovy a išli k vlaku. Odchod vlaku N 009 Saratov (firmennyj póezd  Privolžskoj želéznoj dorógy) bol o17.50 hod.

Galéria

Súvisiace odkazy

Aktuálne diskusie

Novinky a reportáže

Užitočné odkazy

Tlačové správy

Železnice Slovenskej republiky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. CZ LOKO Železničné múzeum Čiernohronská železnica