Putovná výstava Projekt Vagón začala

Pred 65. rokmi, 25. marca 1942 o 20. hodine a 20 minúte odišiel práve z popradskej železničnej stanice prvý transport zo Slovenska do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime s tisíckou židovských žien a dievčat. Takto sa začala jedna z najsmutnejších kapitol slovenských dejín.

Slovensko počas druhej svetovej vojny vyviezlo do koncentračných táborov 57 742 Židov. Konca vojny sa ich dožilo len pár stovák.

Na budove novej železničnej stanice Poprad-Tatry pripomína odchod prvého transportu pamätná tabuľa z roku 2002.

Pri tejto tabuli sa príležitosti 65. výročia prvého transportu uskutočnila v nedeľu krátko pred západom slnka pietna spomienka. Zúčastnili sa na nej početní hostia, rodinní príslušníci odvlečených a umučených zo Slovenska, z Česka, Maďarska, Izraela a ďalších krajín. Medzi prítomnými nechýbali ani dvaja z tých, ktorí peklo tábora prežili – Edita Grossmanová a Šlomo Breznitz.

Pamiatku obetí holokaustu si prišiel uctiť aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico s manželkou Svetlanou. Prítomný bol aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec štátu Izrael v Slovenskej republike Zeev Boker.

Pietna slávnosť sa začala modlitbou a príhovorom košického rabína Jossiho Steinera za všetkých odvlečených Židov do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny.

Slovenský premiér  Robert Fico vo svojom príhovore  okrem iného povedal, že vláda Slovenskej republiky i on osobne bude robiť všetko pre to, aby sa smutné udalosti holokaustu naďalej pripomínali, pretože má pocit, že postupom času slovenská verejnosť o tom, čo sa dialo v koncentračných táboroch nevie.

Putovná výstava Projekt Vagón

Ešte pred pietnou spomienkou otvoril riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev na stanici Poprad-Tatry putovnú výstavu Projekt vagón.

Výstava Projekt Vagón je ďalšou výstavou na koľajách ŽSR. V roku 2005 „cestovala“ po našej železnici výstava fotografií: Sebastian Salgado – Workers – robotníci (Brazília).

Projekt Vagón je ojedinelá výstav, ktorá prichádza k obyvateľom Slovenska s informáciami o holokauste, povedal pri vernisáži výstavy na popradskej stanici Stanislav Mičev. Keď nemôžu prísť ľudia na výstavu, prichádza výstava k ľuďom. Takýmto spôsobom sa Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici usiluje priblížiť najmä mladej generácii problematiku holokaustu a deportácií slovenských Židov do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny.

Expozícia pozostáva z dvoch dobových vagónov, tzv. zetiek (prezývaných dobytčiaky), ktoré sú identické s tými, aké používali Slovenské železnice pri transportoch Židov do vyhladzovacích táborov.  Obšírny článok o projekte ako aj harmonogram výstavy uverejnili vlaky.net v článku:

http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=1684

Železnice Slovenskej republiky v spolupráci so Železničnou Spoločnosťou Cargo Slovensko zabezpečujú bezplatnú prepravu vozňov s exponátmi po Slovensku. Aj touto formou chcú prispieť k lepšej informovanosti verejnosti o tom, čo sa dialo na Slovensku počas druhej svetovej vojny a na čom sa podieľali aj vojnové Slovenské železnice (SŽ).

Temná stránka histórie vojnových Slovenských železníc

Výstava Projekt Vagón prináša tiež informácie o účasti železníc Slovenského štátu na deportáciách židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov. Táto časť histórie Slovenských železníc je dosiaľ málo zmapovaná a čaká na bádateľov.

Prevozy slovenských židovských občanov, ale aj Rómov a režimu Slovenského štátu nepohodlných občanov prebiehali vlakmi Slovenských železníc zloženými z tzv. “zetiek” s akými sa môžu súčasné generácie oboznámiť na putovnej výstave Projekt Vagón.

Prvý transport z Popradu odišiel po trati bývalej Košicko-bohumínskej železnice smerom na Žilinu a územie Slovenska opustil na trati Čadca – Skalité-Serafínov. Po tejto kysuckej trati prechádzali skoro všetky transporty so slovenskými Židmi, a preto si medzi obyvateľstvom tohto kraja vyslúžila pomenovanie “Trať smrti”.  

Pre Slovenské železnice bola vozba transportov “lukratívnou záležitosťou”, ktorú štedro financoval vojnový Slovenský štát. Za “dopravu” si Slovenské železnice účtovali sumu podľa vtedy platného sadzobníka osobných vlakov. Samozrejme, že išlo o jednosmerný “cestovný lísok”, pretože späť sa súpravy vracali prázdne.

Slovenské železnice na naliehanie vlády “lámali rekordy”, od marca do augusta 1942 vyviezli za hranice Slovenského štátu vyše 57 tisíc Židov. Akcia musela prebehnúť rýchlo, aby sa dosiahla maximálna “vyťaženosť” nákladných vagónov, pretože ich Slovenské železnice potrebovali prednostne pristavovať Nemcom na prepravy smerom na východný front.  

Okrem slovenských Židov prepravili Slovenské železnice do Poľska (v tom čase sa pod okupáciou Nemecka nazývalo Generálny gubernát) 170 transportov s vyše 400 tisíc maďarských Židov a to po trase Košice (v tom čase boli súčasťou horthyovského Maďarska) - Obišovce – Prešov – Lipany – Orlov – Muszyna.

Prvú vlakovú súpravu s 3200 deportovanými z oblasti Nyíregyházy prevzali železnice Slovenského štátu v Košiciach v máji 1944. Posledný transport z 20. júla 1944 viezol 1230 Židov z Budapešti.

Transporty po Košice viezli Maďarské kráľovské železnice v sprievode maďarského žandárstva, od Košíc ich začiatkom mája prevzalo špeciálne vycvičené nemecké policajné komando pod dohľadom SS.

Na území Slovenska zabezpečovali prepravu Slovenské železnice s vlastným personálom a parnými rušňami.

Mnohí občania Slovenska i zamestnanci železníc sa snažili zmierniť utrpenie prepravovaných Židov, napríklad poskytnutím potravín a pitnej vody. No transporty prebiehali pod prísnym vojenským komandom a každý, kto pomáhal, bol vystavený smrteľnému nebezpečenstvu. Historické pramene však na druhej strane píšu, že dochádzalo aj k rabovaniu.   

Namiesto epilógu

Dnešné generácie si môžu urobiť predstavu o vojnových tragédiách a o holokauste z historických dokumentov, z literatúry alebo filmu.

Veľmi inšpiratívny je pre záujemcov o železnicu najmä film Schindlerov zoznam režiséra Stevena Spielberga z roku 1993. V mnohých divákoch dodnes rezonuje výrok jedného z protagonistov filmu Izaka Sterna: “Kto zachráni jeden ľudský život, zachráni celý svet”, ktorý je vlastne citátom zo židovského Talmudu.

http://www.filmklub.sk/m/movie_stills.php?id=3771

O holokauste si možno prečítať viac informácií na:

http://holocaust.navajo.cz/

Slovenský premiér Robert Fico tiež prevzal záštitu nad Dňami židovskej kultúry, ktoré prebiehali minulý týždeň v Poprade. Až do mája tohto roku je v Tatranskej galérii prístupná verejnosti výstava “Aby sa to už nikdy nestalo!” s olejomaľbami Tibora Spitza a Ivana Koellera (Tatranská galéria, Alžbetina ul. 30, Poprad.

Pred slávnostným otvorením výstavy zorganizovalo 21. marca 2007 v Banskej Bystrici Múzeum Slovenského národného povstania v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky tlačovú besedu pre zástupcov médií spojenú s prehliadkou expozícií v historických vagónoch z obdobia holokaustu. 

Autorom priloženého videa je Pio.