Veteráni do šrotu nepatří...

Jejich konec služeb však přišel poměrně rychle a mnoho těchto motorových vozů s příslušnými přívěsnými vozy končí na odstavných kolejích se stopami vandalského řádění a následně ve šrotu. Několik dnes už legendárních strojů našich kolejí se nám podařilo zachránit a probudit k dalšímu životu.

Motorová vozba československých železnic v 50. až 80. letech 20. stroletí patří k evropským fenoménům a ke špičce co do pestrosti a rozsahu typů vozidiel a jejich vozbách. Proto je dobře, že se s vyobrazenými budeme setkávat na středoevropských kolejích i nadále – nyní ve službách a v péči KŽC s dílenským zázemím v Olpasu Krnov. (citát z letáku KŽC – poctivá nostalgie...)

Po telefonickom dohovore s p. Lackom som vyplnil príhlášku na danú akciu, ktorá bola zobrazená pri danej akcii. O pár dní na to mi došiel E-mail, že som zaevidovaný, a mne neostávalo nič iné len si nájsť vhodné spojenie z Bratislavy do Krnova. Spojenie bolo veľmi rýchle a pohodlné, veď posúdte sami:

Bratislava – Břeclav SC 134 “Slovenská Strela” (05:41 – 06:32)

Břeclav – Olomouc R 803 (07:13 – 08:34) 

Olomouc – Krnov R 821 (09:15 – 11.04) 

Vzdialenosť: 291 km, doba jazdy: 5:23 hod.

Keďže prvé “najvhodnejšie” spojenie do ČR je SC 134, tak som bol nútený si kúpiť miestenku v hodnote 7 EUR. Usadám do vlaku a púšťam sa do čítania časopisu GRAND EXPRES, ani sa nenazdám a som v Břeclavi. Po potulkách stanicou sa vyberám na 3. nástupište, kde bola už pristavená rýchliková súprava. Namieril som si to rovno do posledného vozňa – AB-čka (Kmotrova škola J ). Keďže ma únava ťahala k spánku, tak po vyfotografovaní “rakane – 182.013” v PJ Břeclav sa ukladám na odpočinok. Cesta je pohodlná, kľudná až na skupinku opojených starších pánov, ktorí robili vo vlaku hurhaj. Prebúdzam sa až v Přerově, kde zrak upútam do depa, či tam nie je niečo nové – nebolo, všetko bolo umiestnené na stanici za súpravami L . Prichádzam do Olomouca, kde moje kroky smerujú do potravín, aby som zahasil smäd. Na stanici sa objavilo “malé lego” 704.526 spoločnosti SD-KD, a.s. s rybákom a prívesným vozňom BDlm 4- 8709. Na tretie nástupište bola pristavená súprava R 821 v zložení 843.026+2x043, ktorá sa veľmi rýchlo zaplnila po príchode prípojových vlakov. Všetko to smerovalo s veľkými batohmi do Krnova na slávnostný krst a jazdu s historickými vozidlami po zaujímavých a vzácných tratiach či vlečkách. Prichádzame do stanice Kronov, kde na nás už čaká pristavený motorový vláčik “Hurvínek - M 131.1454”, ktorý nás prepraví na dva krát na vlečku OLPAS Moravia.

Tu nás za chladného a veterného počasia privíta vedúci KŽC Praha – Mgr. Bohumil Augusta. Po malej prezentácií a uvedenia zachránených vozidiel do druhého života máme rozchod (do odchodu vláčika 14:20), ktorí využívame na fotočkovanie všetkého čo nám stálo v ceste a čo nám bolo v areále sprístupnené. Čas sa pomaly kráti a súprava motorového vláčka “M 131.1454+020.557+M 131.1238” sa začína zapĺňať účastníkmi. Je čas odchodu z areálu na stanicu, kde po malej dopravnej prestávke pokračujeme do cieľa nášho dnešného dňa – žst. Kravaře ve Slezsku a odtiaľ na vlečku do Kobeřic. Pri ceste späť sa zorganizovalo pár pekných fotozastávok na cestných prejazdoch, pri ktorých pózoval aj historický autobus ŠKODA RTO 706. Po príchode späť do stanice máme asi polhodinku čas, ktorá sa využíva na fotografovanie odstavenej súpravy a návštevy miestneho pohostinstva. V skorých podvečrných hodinách prichádzame do stanice Opava-východ, kde máme “malú” technickú prestávku. Voľný čas využívam na fotografovanie hurvínkovej súpravy, ktorá sa pomaly ponára no nočného súmraku. Do Krnova prichádzame za tmy a účastníci zrazu sú podľa pokynov organizátorov ubytovaní v miestnom hoteli. Ja sa poberám zo súpravou a organizátormi na vlečku, kde odstavíme a prichystáme súpravu na ráno. Motorový vlak bude zložený z týchto vozňov: M 286.1008 + Balm 5257(050.029) + Balm 5-0796(020.557) + M 262.0124 + M 131.1238. Po uprataní vagónov sa ideme poumývať a vyberáme sa do mesta najesť a ubytovať. Keďže bola sobota a hral sa futbal tak sa nikde nevarilo – ostali sme pri tekutom moku. Okolo polnoci sa vraciam späť do areálu, kde sa ukladám do prívesného vozňa na odpočinok J . Nad ránom predkúrim súpravu pomocou naftového kúrenia a znažím sa zachytiť prvé ranné slnečné lúče na odstavených vozidlách. Po príchode ostatných členov posádky sa skontroluje súprava a vyrážame pomaly na stanicu, kde sme očakávaní účastníkmi.

Odchod podľa spracovaného ZCP bol stanovený na 07:18, ktorí sa nám nepodarilo dodržať kvôli malej technickej závade na motorovom vozni M 262.0124. Po odstránení závady sme mali na odchode +80 min ale to nám nebránilo v našej ceste za vytúženým denným cieľom. V Olomouci sa vykoná malý “technický” posun s hurvínkom, ktorý musí byť radený na konci vlaku a pokračujeme ďalej v svižnejšom tempe smerom na Uničov, Šumperk a Zábřeh na Moravě. Tu sa súprava rozdelí a účastníci sa vydávajú v motorovom vozni M 262.0124 na vlečky Vápenky Vitošov a Zemědělského zásobování Zábřeh na Moravě. Ďalšia cesta smerovala cez Hanušovice do Dolní Lipky na Letohrad a do dnešného cieľa v Potštejně. V úseku Červený Potok - Žamberk sa podarilo usporiadať niekoľko “náhradných (za Hanušovice-Červený Potok)” fotozastávok pre cestujúcich zvláštného vlaku. Dopredu nás tlačil zmeškaný čas, ktorý sa nám podarilo zrovnať v stanici Lichkov odkiaľ odchádzame načas – 16:35 hod.

Pri návšteve miesteho pohostinstva, kde nás zaujal originálny nápad domáceho pána, boli po stenách porozmiestňované železničné predmety ako napr.: platný CP v podobe “Tabule – Príchody+Odchody vlakov”, rušňový rýchlomer, ktorý kontroval násteným hodinám, výstražný kríž – POZOR VLAK, megafón staničného rozhlasu, .... Môj denný cieľ sa pomaly blíži – je ním žst. Letohrad, kde sa lúčim s vlakovým aj rušňovým personálom (členmi KŽC) ale aj s “našimi slovenskými” historickými vozidlami v majetku KŽC Praha. Po posledných slnečných záberoch a utretých zaslzených očiach žiaľu za spomienkou, keď vozidlá brázdili naše železničné trate v prekrásnej romantickej krajine, nasadám do osobného vlaku 20016 smer Ústí nad orlicí. Tu prestupujem do rýchlika R 1504, s ktorým sa odveziem až do Pardubíc (Perníkovo). Moje prvé kroky smerujú do “medzinárodnej” pokladne, kde si musím kúpiť miestenku na SC 135. Pristúpim k okienku a pokladníčka ma osloví: “Dobrý den – Co to bude ??” A ja odpovedám: “Poprosím miestenku do Bratislavy na ten smiešný vlak”. Z poza okienka: “Smiech...” A následne ma pokladníčka osloví: “Můžu si záhnout na vaši režinku??” - Áno, nech sa páči – smiech J . Po zakúpení cestovného dokladu navštívim potraviny, aby som sa občerstvil pred dlhou cestou domov. Nastupujem do poloprázdneho vlaku, občerstvím sa a unavený zalomím. Prebúdzam sa v Brne, kde sa premiestňujem do reštauračného vozňa a pobyt v ňom si predĺžim až do Bratislavy. Zaujali ma mladé a sympatické stevardky, ktoré mali službu. A som doma – týmto sa končí moja víkendová dobrodružná roll-out.

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým členom a organizátorom KŽC Praha a hlavne Mgr. Buhomilovi AUGUSTOVI či Miroslavovi LACKOVI za perfektnú akciu (škoda len toho chladného sobotňajšieho počasia), organizáciu pri fotozastávkach (čo je dosť náročné udržať pod kontrolou) a hlavne, že som sa mohol zúčastniť nedeľnej cesty s nimi.

A čo dodať na úplný záver – “Len to, nech sa vozidlám v novom domove a majetku KŽC, spol. s r.o darí tak dobre ako v Slovenských depách, kde im bola poskytovaná “profesionálna” technická údržba.”

Tešíme sa na ďalšie stretnutie s nimi, či na tratiach SŽDC alebo ŽSR.