Veľký deň Hornej Nitry - alebo ako Ušatá TBS robila

Už od sobotňajšieho rána sa čosi dialo v Prievidzskom depe. Partia Prievidzského parostrojného spolku usilovne dolaďovala posledné nedostatky a pripravovala starú dámu na jej veľký deň. O desiatej hodine jej znovu vdýchli život a zobudili ju po skoro dvojmesačnom spánku. Stará pani akoby tušila že sa niečo deje, v tichosti naberala svoju silu a podrobila sa dôkladnej prehliadke. Prísne oko skúšobného komisára sa pozrelo naozaj všade, pod ňu, nad aj do nej, nevynechalo sa žiadne miesto. Vyskúšalo sa každé zariadenie, či správne funguje, skontrolovali sa všetky skrutky aj závlačky. Až keď bol pán komisár spokojný a stará dáma predviedla svoje ladné pohyby, ktoré dokazovali že v nej nič nebúcha ani neškrípe, mohla pani „UŠATÁ“ v tichu noci, pod dozorom starostlivého personálu, odpočívať a čakať na nedeľné ráno.

Po výdatnom odpočinku sa od skorého rána začal okolo nej zhon. Posledné úpravy a dolaďovania, zhodenie popola a naberanie vody. Potom sa už sama presunula do obvodu Prievidzskej osobnej stanice a čakala na tú najkrajšiu farbu – zelenú na odchodovom návestidle. Okolo ôsmej hodiny rannej sa sen stal skutočnosťou. Zelená, čas odchodu, čas skúšok.

Najprv ju pán rušňovodič riadne rozohrial, aby jej nebolo pri jej snažení zima a skúšky sa začali. Testovali na nej všetky brzdy, ručnú, priamočinnú aj priebežnú v oboch režimoch brzdenia, počúvali všetky zvuky a vyvážený chod pojadzu.

Už počas jazdy do Topoľčian všetkým naokolo dávala vedieť že sa cíti vo skvelej forme a teší sa na poslednú disciplínu – akceleračnú skúšku a skúšku maximálnej rýchlosti. V Topoľčanoch si ešte odbehla do bývalého rušňového depa uhasiť smäd, lebo minula veľa vody a zatiaľ sa všetci spoločne zo skúšobným komisárom, venovali prehliadke pojazdu.

Po naplnení vodných vaní sa znovu vrátila do Topoľčianskej stanice kde počkala na svojho kamaráta zeleného Antona (486.008) ktorého zatlačila do obvodu bývalého depa. Potom sa vrátila do stanice a čakala kým pán výpravca zdvihne ten pekný bielo – zelený terčík. Nastala najočakávanejšia chvíľa, stará dáma sa pohla smerom do Ludaníc a po vyjdení na šíru trať pán rušňovodič poriadne otvoril regulátor. Na prekvapenie všetkých, sa stará dáma svižne a ladne rozbehla tak rýchlo, že už na prvom železničnom priecestí mala vyše 90 km/h. Na tiahlej rovinke sa jej podarilo vyšplhať až na 100 km/h a to už pán komisár povedal dosť. Po príchode do stanice Ludanice sa jej ešte raz popozerali na všetky ložiská, či sa nehrejú alebo nie sú príliš voľné a po príchode požiarneho vlaku si to išla skúsiť ešte raz smerom dozadu.

Keďže ani táto jazda jej nerobila žiadny problém, spokojne sa vrátila do Topoľčian kde aj pán komisár vyjadril spokojnosť nad jej jazdnými a brzdnými vlastnosťami. Potom pokračovala smerom do Prievidze v dobrej nálade na stanovišti ako aj v autách, ktoré ju stále sprevádzali. Sama cítila že je všetko v poriadku a tak sa spokojne vracala domov do Prievidzského depa.

Video 1: Skúška brzdy (11 MB)	Video 2: Skúška Vmax (9.5 MB)

BONUS: Parná poézia (18 MB)

Pri prechode Prievidzskou nákladnou stanicou silne a dlho zapískala aby pozdravila Karolka na Bojnickom kopčeku. Potom už len ladne vošla do osobnej stanice a následne do depa kde sa o ňu postarali parári z Prievidzského parostrojného spolku. Ešte sama došla na svoj kanál, počkala na svoj krst šampanským a potom tíško zaspávala.