Stavba ŽSR, ŽST Poprad-Tatry, výstavba podchodov a nástupísk (12.časť) – Finiš začína.

10.8.2007 9:05 Ing. Martin Čech

V Poprade sa už koľajisko v stanici blýska novotou a obávané výluky na žilinskom zhlaví sú úspešne za nami. Úpravy staničnej budovy sa chýlia ku koncu, nová infraštruktúra je takmer hotová a aj výstavba podchodu už spočíva len v „kozmetických“ povrchových úpravách. Napriek tomu si ešte nemôžme vydýchnuť – z istých „dobre utajených“ a zahmlievaných príčin prebieha teraz podobný výlukový „cirkus“ ako na žilinskom zhlaví v súčasnosti aj na výhybkách č.1, 2, 3, 4, 5 a 7 košického zhlavia.

Odborné komisie majú plné ruky a hlavy práce, intenzívne prebiehajú technické prehliadky jednotlivých novovybudovaných zariadení a stavebných objektov. Po ich úspešnom ukončení sa postupne začínajú odovzdávať hotové stavebné objekty a časti stavby.

Koľajisko je prakticky hotové (staničné dopravné koľaje a žilinské zhlavie sú už v definitívnej podobe), pracuje sa ešte na ťažkej strednej oprave spomínaných výhybiek košického zhlavia a ich následnej smerovej a výškovej úprave, na preložke koľajovej križovatky normálneho rozchodu s prípojnou koľajou úzkeho rozchodu Tatranských elektrických železníc a malých úpravách niektorých manipulačných koľají. Drobným štrkom sa upravujú posunovacie obvody.

Prvé nástupište dostalo novú pochôznu izoláciu (podľa jednoznačného zmyslového prejavu familiárne na tomto webe nazvaná „nahovnilý sajrajt“) a do kvetináčov sa postupne vysádzajú zeleninky. Novú podobu dostalo i jeho zaústenie okolo pracoviska vozmajstrov do bývalého prístrešku nástupišťa TEŽ a na druhej strane ku „starej pošte“. Leštené kamenné schodnice a sklenené obklady nerezových zábradlí nových schodíšť by veru zniesli i kritériá programu „ein kessel buntes“. Pamätníci to pochopia pri pohľade na schodište z 2.nástupišťa do prestupovej haly - pôsobí priam impozantne. Len farebná hudba tu chýba...

Výťahy a eskalátory prešli revíziami a sú postupne uvádzané do prevádzky. Eskalátor ako prvý „pokusný králik“ otestoval prednosta stanice, takže sa už môžu bezpečne voziť aj ostatní smrteľníci :-) .... ale až keď sa v nástupnom priestore dokončí dlažba.

Informačný systém pre cestujúcich sa doplnil aj o posledné svetelné tabule a reproduktory v prestupovej hale, podchode a nástupišti č.3. Veľký otáznik stále visí nad veľmi potrebným piktogramovým informačným systémom, ktorý sice je projekčne pripravený, ale do konca augusta ho zrejme pomôže vybudovať len zázrak. Meškanie zapríčinil fakt, že v pôvodnom projekte opäť, tak ako množstvo iných samozrejmých vecí, chýbal. A ten chaotický pohyb bezhlavo pobiehajúcich cestujúcich (hlavne prvýkrát navštíviacich Poprad) nielen pri zmeškaných vlakoch si naozaj na tých našich siedmych podlažiach a štyroch nástupištiach nechcem ani predstaviť... No čo - nič nové, zažívame to už teraz a suplujeme to papierovými „áštvorkami“, ktorými vyzdobujeme stanicu. Nakoniec si to odnesie vonkajší výpravca, potom kniha prianí a sťažností a vo finiši ja...

Na druhom nástupišti sme skolaudovali stanovište vonkajšieho výpravcu, ktorého „imidž“ pomohli vylepšiť determálne reflexné fólie (samozrejme v projekte chýbali). Vo vnútri je oživené v poradí štvrté a posledné obslužné pracovisko staničného zabezpečovacieho zariadenia ESA 11 (dve sú v dopravnej kancelárii a jedno v stavadlovej ústredni - reléovke). Za pár dní začneme do Matejoviec pri Poprade jazdiť prostredníctvom nového traťového zabezpečovacieho zariadenia – automatického hradla. Mierne zdržanie zapríčinilo „dočasné“ priecestné zabezpečovacie zariadenie, ktoré si vybudoval zhotoviteľ diaľnice a projekt s ním nerátal....

Pozorujeme aj činnosti dosiaľ nevídané. Nastupujú upratovacie čaty! Ale ako to bude vyzerať od septembra.... uvidíme. Neupratovať 10.000 metrov štvorcových plochy s pohybom takmer 20.000 cestujúcich denne je odvaha. Dokončené stavebné objekty sa už dokonca:

polievajú - kvetináče s posadenými zeleninami (pre fajnšmekrov – máme aj juniperus!) na 1.nástupišti,
ostriekavajú „wapkou“ – presklené schodištia z 2.nástupišťa do prestupovej haly (asi prvý aj posledný raz),
a dokonca i leštia – presklené a nerezové zábradlia schodíšť.

Škoda však, že sú ukončené veci, ktoré môj puntičkársky nos veru neocení a potrebovali by ešte dopracovať – stačí si pozrieť dlažbu na druhom nástupišti pri koľaji č.8 smerom na Žilinu - do tých špár medzi dlaždicami by sa mohli vysádzať stromčeky... a tú strechu nad druhým nástupišťom už tiež nikdy nikto nenarovná. Takže finiš je už jednoducho tu .... pripravme si nervy a držme si klobouky!

A tešme sa na to, čo sa tu chystá na budúci rok – uvidíte !