Michaľanská fotovýprava

Na začiatok pár slov o stanici. Žst. Michaľany leží na elektrifikovanej dvojkoľajnej trati ŽSR 190. V stanici je maximálna povolená rýchlosť 100 km/h a na trati medzi Čerhovom a Michaľanami 120 km/h. Od Kuzmíc v smere do Košíc je v prevádzke autoblok. Stanica leží na 50,8 kilometri v smere od Čiernej nad Tisou čo je takmer presne v strede trate Košice - Čierna nad Tisou.  Stanica bola v roku 2004 zrekonštruovaná. Na stanici sa nachádza 14 koľají a aj depo s už nefunkčnou halou opráv. Cez stanicu denne prejdú 4 rýchliky a to: R604, R605, R6, R7. R6 a R7 sú medzinárodné. Tak isto tu majú traťováci svoje oddelenie.

Naša fotografická dokumentácia pozostávala z troch dní. V prvý deň sme sa ja a Maťo vybrali na našich gumokolesových dopravných prostriedkoch zvaných bicykel. Najprv sme sa rozhodli ísť sfotiť osobák ktorý išiel po regionálnej jednokoľajovej trati z Trebišova do Michalian. Ako naše stanovište sme si vybrali traťový úsek v druhom oblúku od žst. Veľaty z toho dôvodu že tento úsek je krásne zalesnený a trať sa tu zarezáva do pôdy. Na miesto sme dorazili o 14:17 v 10- minútovom predstihu pred osobákom. Sadli sme si na vyvýšené miesto 10 m od trate. Odfotili sme vlak a rýchlo sme sa ponáhľali na ďalší keďže sme museli absolvovať na bicykloch trasu asi 10 km a z toho 2 km peši. 

Na naše v poradí 2. stanovisko sme dorazili o 15:26. Bolo na lúkach pod obcou Luhyňa tesne za druhým radom topoľov. Tu sme len len stihli osobák Os 8807 a hneď sme sa vydali na naše v poradí tretie stanovište. Tam sme už dorazili v pol-hodinovom predstihu pred najbližším vlakom. Rozložili sme si veci nastavili fotoaparát a urobili zopár tzv. „záberov na sucho“. Našli sme si miestečko v poradí druhom oblúku od žst. Michaľany kde je maximálna rýchlosť. Tam sme pofotili páru osobákov, niekoľko nákladných vlakov a jeden rýchlik. Ešte sme odbehli odfotiť už nefunkčné mechanické závory pod hospodárskym dvorom v Luhyni ktoré niekedy slúžili pastierom kráv na ochranu svojich zverenkýň a mechanické závory medzi obcami Michaľany a Luhyňa. 

O dva dni neskôr sa mi naskytla jedinečná príležitosť odviezť sa do Čiernej nad Tisou v kabíne rušňovodiča ktorú som samozrejme nezahodil. Tak som nastúpil do osobného vlaku a nasmeroval si to priamo na stanovisko rušňovodiča. Vlak meškal 11 minút ale meškanie sme potom aj napriek štyrom pomalým jazdám skresali na 4 minúty. Z kabíny sfotil v žst. Slovenské nové mesto dva rušne spoločnosti MÁV. Konečne sme dorazili do žst. Čierna nad Tisou. Cestujúci vystúpili a našu súpravu poslali na čistenie na tzv. „smetisko“. Medzi tým ako našu súpravu čistili sme si odbehli do staničného bufetu kúpiť niečo pod zub. 

Pofotili sme stanicu kde bolo na podiv dosť veľa vagónov. Neskôr našu súpravu poslali na príprah k súprave 460 040-9 ktorá mala mimochodom poruchu na hnacej jednotke. O 15:18 sme s Os 8810 opustili stanicu Čierna nad Tisou a vydali sme sa domov. V ten deň bolo strašne chladno a k tomu sa pridal ešte aj hnusný lejak. Brrrrrrr počasie ako v októbri.  

V posledný tretí deň našej reportáže sme sa s mojim kamošom Majom ktorý so mnou hrá v kapele opäť pofotiť zopár vláčikov. Majo navrhol ako stanovšte bunker z 2.sv. vojny tesne za v poradí prvým oblúkom od žst. Michaľany v smere do žst. Kuzmice. Tento bunker bol vynikajúci polohou. Vznikali by z neho krásne fotografie ale keďže na blízku nebol žiadne tieň a vonku bolo 34 stupňov tak sme sa museli tohto krásneho stanovišťa vzdať. Tak sme sa rozhodli že sa presunieme k závorám medzi Michaľanami a Lastovcami. Toto miesto sme si vybrali z dôvodu toho že z jednej strany vedie dvojkoľajka a z druhej regionálka. Tam sme spravili takisto páru záberov a vybrali sme sa do stanice Michaľany. Tu sme ešte pofotili a šli sme domov.  

Na záver by som sa len chcel poďakovať mojím kamošom že to so mnou vydržali a takisto webovej stránke www.vlaky.net za uverejnenie mojej reportáže. Na budúce dovidenia. Lúči sa s Vami Michal Lacko, Marián Eštok, Martin Voloch a okolie stanice Michaľany.