GRAND PRIX Budapešť 2007

Zároveň prebehlo I. stretnutie európskych kráľovských, prezidentských a vládnych vlakov a III. ročník súťaže reštauračných vozňov. Hlavné mesto našich južných susedov je už tradične v tretí septembrový víkend Mekkou fanúšikov parných mašiniek. Ako prebehol tento ročník vám priblíži naša fotoreportáž.

Tak ako po iné roky, aj tento rok som sa vybral na budapeštiansku GRAND PRIX parných rušňov. Cestoval som v sobotu ráno Amicusom z Bratislavy a zo stanice Budapest - Nyugati pu do areálu Maďarského historického železničného parku nostalgickou súpravou zloženou z motorových vozňov z tridsiatych rokov minulého storočia. Maďarskí priaznivci železníc ju dôverne poznajú pod prezývkou "Puszta motorvonat". Na stanici som sa stretol s riaditeľom spoločnosti WagonService TRAVEL pánom Ivanom Gálikom, ktorý tiež prijal pozvanie na budapeštiansku parnú show. Počas štvrťhodinovej cesty motoráčikom ma stihol informovať o zaujímavých akciách, ktoré pripravila v ostatnom čase jeho firma. Dostal som od neho aj pekný časopis, ktorý spoločnosť vydáva pre svojich klientov. V niektorom z mojich budúcich príspevkov na vlaky.net bude určite témou úpešná činnosť WagonServis TRAVEL z Bratislavy.

Základný kameň Maďarského historického železničného parku (A Magyar Vasúttörténeti Park) bol položený v roku 1999 v priestoroch bývalého depa Budapešť sever (Északi Fűtőház) Maďarských štátnych železníc (MÁV). O jeho vybudovanie sa zaslúžili okrem železnice predovšetkým Ministerstvo dopravy a vodného hospodárstva a soločnosť Mávnosztalgia, s.r.o., Už 14. júla 2000 bol najväčší interaktívny železničný park na starom kontinente sprístupnený verejnosti. Na ploche viac ako sedemdesiat tisíc štvorcových metrov je umiestnených vyše sto historických železničných vozidiel.

Väčšina prevádzkyschopných parných a motorových rušňov má strechu nad hlavou v rotunde postavenej v roku 1911, do ktorej vedie 34 koľají. Medzi najcennejšie exempláre patrí druhý najstarší parný rušeň v Európe z roku 1870 a legendárny motorový vozeň Árpád, ktorý od roku 1934 spájal Budapešť s Viedňou (trasu prešiel za dve hodiny päťdesiatsedem minút). Na Slovensku jazdili tieto vozne označené M283.0 ako Tatranský expres. Maďarský železničný park v súčasnosti vlastní 50 rušňov, z toho je 12 prevádzkyschopných. Pozoruhodná je aj zbierka funkčných historických vozňov na čele s jedálenským vozňom z roku 1912, ktorý bol vyrobený pre Orient Express.

Železničný park má veľa krásnych zákutí, miest na oddych a na posedenie pri dobom víne v Nosztalgia Café. Aktívnejší návštevníci sa môžu vyskúšať svoje schopnosti na simulátore elektrického rušňa, prípadne sa naučiť základnú abecedu jazdy s parným rušňom a dostať symbolické osvedčenie.

GRAND PRIX v Budapešti už roky prebieha najbližší víkend po podobnej akcii vo Zvolene. Chodievam na tieto čarovné podujatia pravidelne a myslím si, že sa vhodne dopĺňajú. Zvolenská súťaž sa vyznačuje dynamikou a svedčí o veľkom nadšení, obetavosti a zdravom lokálpatriotizme organizátorov. Treba oceniť aj to, že preteky parných rušňov sú vynálezom Zvoplenčanov. Túto myšlienku si neskôr osvojili aj naši južní susedia. Organizačné kolektívy oboch akcií úzko spolupracujú a udržiavajú úzke a priateľské vzťahy. Budapeštianska GRAND PRIX sa odohráva v prekrásnom prostredí parku, ktoré priam dýcha železničnou históriou. Maďarom nemožno uprieť noblesu s akou akciu pripravia i "odohrajú". Scestovaný fanúšik železnice ľahko objaví, že akcia má punc osobitosti, ale aj južnej exotiky. Slováci sa navyše môžu cítiť v budapeštianskom železničnom parku takmer ako doma, veď sme po stáročia žili v jednom štátnom útvare a domáce uhorské mašinky sú súčasťou aj našej histórie.

Tento rok organizátori obohatili program o I. stretnutie európskych kráľovských, prezidentských a vládnych vlakov. Medzi exponátmi mohli návštevníci nájsť vlak admirála Miklósa Horthyho aj s jeho legendárnym autom "Maybach Zeppelin" z roku 1937, pre ktorý mal špeciálne upravený vozeň.  Ďalej vlak generálneho tajomníka Maďarskej socialistickej robotníckej strany Jánosa Kádára, salónny vlak prezidenta Juhoslávie Josipa Broza Tita a salónny vozeň prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka.

Návštevníci akcie sa mohli občerstviť v reštauračných vozňoch z Maďarska, Slovenska, Srbska a Rumunska. Veľmi príjemne ma prekvapil rumunský reštauračný vozeň. Bol moderný, priestranný, vo vnútri vkusne zariadený a podávané jedlá boli pastvou aj pre oči, nielen pre žalúdok. Obdivoval som entuziazmus rumunského personálu, ktorý vystupoval profesionálne. Môj tip, že tento reštauračný vozeň vyhrá vyšiel. Rumuni sa pri vyhlasovaní výsledkov spontánne tešili z úspechu a v rozhovore mi jeden z nich povedal, že sa tešia z každého úspechu, ktorý ich krajina dosiahne v rodine európslych národov.

Súťaž parných rušňov bola rozdelená do dvoch kategórií podľa veľkosti. V kategórii veľkých parných rušňov v sobotu súťažili:

475.179 "šľachtičná" s nickom "Líza" z depa Děčín z Českej republiky

Tkt 48-18 z depa Wroclaw z Poľska

Ok 22-31 z depa Wolsztyn z Poľska

01-088 s prezývkou "Romantika" z Belehradu v Srbsku

109.113 zo Strasshofu v Rakúsku

424.009 "bivaly" z Budapešti v Maďarsku (namiesto ohlásenej 109.109, ktorá mala iné povinnosti). 

V kategórii malých parných rušňov malo zastúpenie aj Slovensko. Súťaž prebiehala v nedeľu a zúčastnili sa jej:

331.037 "Uhranka" z MDC Bratislava

422.108 "Malý býček" z klubu vo Zvolene

5521 "Great Western" z Veľkej Británie

22.034 z Budapešti

27 zo železnice "Budapesti Helyi Érdekű Vasutak".

V nedeľu 16. septembra 2007 som mal opäť namierené na GRAND PRIX, kde mali súťažiť malé parné rušne. No zaumienil som si, že najprv vyfotím 350.002, ktorá je v týchto dňoch v skúšobnej prevádzke na MÁV. Vybral som sa vlakom do mestečka Gödöllő, aby som vyfotil dvojku gorilku na čele vlaku IC 537 Hornád/Hernád. Tam sme mali dohovorené stretko s Milošom Chomjakom (nick 362.005). Pri spiatočnej ceste vlakom do Budapešti sme v stanici Rákos "vyplieštili" oči, keď sme zazreli rumunský elektrický rušeň Asean spoločnosti MARFA. Chytro sme vystúpili z vlaku a neskôr sme si pochvaľovali, aké sme urobili dobré rozhodnutie. V rušnej premávke sme Asean-a vyfotografovali s rušňami V43 a V63, ale do cesty nám prišiel aj rumunský motorový súkromný Faur, Sergej MÁV a neočakávane aj naša 350.002 s IC 504 Lillafüred (Budapešť - Miškovec). Fotenie v Rákosi a neskôr na stanici Budapest - Keleti pu nás s Milošom tak zaujalo, že súťaž malých rušníkov na GRAND PRIX som už oželel.

Pripájam sériu snímok z návštevy prvého dňa súťaže aj s komentárom. VII. ročník GRAND PRIX v Budapešti sa vydaril a zostáva nám veriť, že budúce ročníky GRAND PRIX či už v Budapešti alebo aj vo Zvolene budú prinajmenšom rovnako krásne.

Budapest-Nyugati pu: slnečné sobotné ráno 15. septembra 2007. Stretnutie súčasnosti s minulosťou. Modernú stránku Maďarských štátnych železníc predstavuje nízkopodlažná motorová jednotka Desiro MÁV pripravené na odchod do Ostrihomu. Historická motorová súprava zabezpečuje kyvadlovú dopravu do Maďarského historického parku železničných vozidiel, kde počas víkendu prebiehal už VII. ročník Stredoeurópskej súťaže parných rušňov GRAND PRIX 2007.

 V Maďarskom historickom železničnom parku vítajú prvých návštevníkov parné mašinky zoradené pred rotundou z roku 1911. Čiernobiela verzia snímky z digitálneho fotoaparátu nás vráti aspoň v predstavách na začiatok minulého storočia.

Moja ESP (:-)) ma v pravú chvíľu zaviedla na to najsprávnejšie miesto, keď okolo "mašiniek babičiek" prechádzal charizmatický Bob Symes. Každý, kto berie svoje železničné hobby vážne, pozná tohto železničného nadšenca (pôvodným menom Robert Symes-Schutzman von Schutzmansdorff). Pochádza z rakúskej aristokratickej rodiny a stal sa veľmi populárny hlavne vďaka svojmu pôsobeniu ako moderátor v britskom televíznom programe Tomorrow´s World. Pôsobí v rôznych organizáciách, ktoré si vytýčili za úlohu obnovu a záchranu historických železničných ale aj iných vozidiel (napríklad traktorov). Žije so svojou manželkou Sheilou Gunn (oženil sa s ňou v januári 2007!) v East Horsley v Spojenom kráľovstve. Je predsedom poroty RAILFILM 2007, ktorú spoluorganizujú VLAKY.NET.

Dvojica parných rušňov zo Slovenska, zvolenská 422.0108 a bratislavská 331.037 sa ocitli v dobrej spoločnosti - s rušňom Great Western 5521. V sobotu nesúťažili, lebo deň patril súťaži veľkých parných rušňov. V nedeľnej súťaži sa svorne podelili o posledné tri miesta ...  Ale anglická mašinka mohla beztak v pondelok 17. septembra 2007 spokojne odísť do vlasti, lebo pár dní pred GRAND PRIX si na krátkom úseku v Budapešti "potiahla" legendárny Orient Expres! Ktorá malá parná mašinka sa tým môže pochváliť?

 Pohľad na zoradené parné rušne pred rotundou pôsobil impozantne.

Srbská 01-88, maďarská 424.009, česká 475.179 a rakúska 109.113.

Slovenské 337.037 a 422.0108 s maďarskými 22.034 a No 27 železnice Budapesti Helyi Érdekű Vasutak.

 Obrovským magnetom pre návštevníkov bola "rosnička" - parný rušeň spoločnosti "Budapesti Helyi Érdekű Vasutak" (BHÉV) s číslom 27 z roku 1902, keď ju vyrobili v Magyar Királyi Államvasutak Gépgyár. Opäť ožila po oprave v roku 1997.  No a na VII. GRAND PRIX sa stala víťazom v súťaži malých parných rušňov.

Odštartované: budapeštiansky "bivaly" a děčínska "šľachtičná". 

Šľachtičná potešila prítomných fotografov i návštevníkov a ako kométa ukázala im nádherný dymový chvost.

Pri jednej zo súťažných disciplín mal člen posádky rušňa zahasiť oheň, oslobodiť dámu v dobovom kostýme "priviazanú" o koľajnicu a na drezíne s ručným pohonom sa čo najrýchlejšie vrátiť na miesto štartu.

Pýcha maďarskej konštrukčnej školy, rušeň 424.009 (vyrobený v roku 1924) bol Šľachtičnej zdatným súperom ... a napokon nad ňou aj "o konskú hlavu" zvíťazil. Maďarská posádka rušňa hravejšie a rýchlejšie zvládla disciplíny pretekov. "Byvol" zvíťazil aj v ankete návštevníkov GRAND PRIX o najkrajší veľký rušeň podujatia. Výkon rušňa radu 424 MÁV v porovnaní s rušňom radu 475.1 ČSD ani tak neprekvapuje. V odbornej literatúre sa uvádza, že na rovinatých tratiach dosahoval vyšší výkon. Musím povedať, že ma "bivaly" pri súťaži očaril. Konečne som prišiel jeho elegancii na chuť, hoci ho vídam v akcii ročne aj niekoľkokrát  Pamätám si jeho súrodencov, ktorí jazdili na Slovensku ako rad 465.0 ČSD. V roku 1962 som si "Vitéza" vyfotografoval s pražským rýchlikom 34 "Laborec" v Medzilaborciach. Potešilo ma mimoriadne číslo časopisu Indóház tematicky venované radu 424 MÁV.

Jazda na drezíne s ručným pohonom preverila fyzickú zdatnosť aj děčínskej čaty zo 475.179, ktorú jej fanúšikovia dôverne nazývajú Líza.

 Člen maďarskej čaty z "byvola" počas jednej zo súťažných disciplín.  

Parné rušne radu 01 vyrobili v počte 137 strojov pre železničné trate v Srbsku nemecké firmy Schwarzkopf a Maschinenfabrik (prvý rušeň v roku 1913). Parná krásavica na snímke je 01.088 a prezývajú ju "Romantika" lebo vozí nostalgické vlaky s rovnakým názvom. Po zrušení ju opäť zrenovovali v roku 1996 vo fabrike Šinvoz. Jej maximálna povolená rýchlosť je 90 km/h. V roku 1937 jej súrodenec 01.101 "Lietajúci Belehradčan" vybavený aerodynamickým plášťom dosiahol rýchlosť 147 km/h.  

Závoj dymu z tendrovky "Poľky" spôsobil nad okolím rotundy takmer "úplné zatmenie slnka" ... 

Dve krajanky, rušne Ok  22-31 z Wolsztyna a TkT 48-18 z Wroclawy si to rozdali medzi sebou ... Úspešnejšia bola tendrovka, mala dynamickejšie štarty.

 Pivo v plechovke značky "Borsodi" na ojnici poľskej "tekatečky" vydržalo v tejto súťažnej disciplíne až do cieľa. 

 Detský vláčik povozil návštevníkov po všetkých malených zákutiach historického Parku.

Domáci návštevníci prejavovali mimoriadny záujem o vlak admirála Miklósa Horthyho a o jeho Maybach Zeppelin, ktorý vozil so sebou v špeciálne upravenom vozni.

 Na vrchole éry parných rušňov na začiatku XX. storočia panovala secesia a jej eleganciu a noblesu v dámskej móde predstavila aj zasnená sympatická Maďarska.

Na najvyššom stupni v súťaži veľkých parných rušňov sa ocitla čata z poľskej tendrovky TkT 48-18. Na druhom mieste sa umiestnili Maďari zo 424.009 a na "bronzovú" priečku si zastali Česi zo šľachtičnej 475.179.

 Účasť salónneho vozňa prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrigua Masaryka ocenila porota čestným diplomom.

Ocenenie sa ušlo aj kolektívu reštauračného vozňa z Košíc. 

 Radosť kolektívu rumunského rešturačného z víťazstva bola nesmierna. 

Dušou a "výmyselníkom" tých najlepších nápadov Maďarského historického železničného parku je jeho riaditeľ András Szendrey. Ocenenie sa mu ušlo aj od čaty a hostí britského rušňa Great Western. Andrásovi venovali originálnu plaketu s číslom rušňa Great Western.

Podobne ako vo fotoreportáži kolegu montoyu z návozu historických rušňov cez naše územie do Maďarska, ani v mojej nemôže chýbať fotografia gorilky. Na snímke zo stanice Budapest - Keleti pu. (žiaľ, v protisvetle) je 350.002 ZSSK mimoriadne v rámci skúšok na vlaku IC 536 Hornád/Hernád Budapešť - Miškovec - Hidasnémeti (Košice).

Snímky: © 2007 PhDr. Marián Dujnič