Deň s Adolfom Zikom

9.10.2007 13:36 Ivan Wlachovský

Štáb ľudí celé mesiace pripravoval podklady pre pripravované fotografovanie. Pošta medzi Prahou a Bratislavou nestíhala prenášať ohromné balíky dát, ktoré vyvrcholili grafickými návrhmi Marcela Musila. Obsahovali príbeh človeka, ktorého život sprevádza železnica.

Kto je Adolf Zika?

Adolf Zika, bývalý profesionálny športovec. V roku 1995 si kúpil prvý fotoaparát a začal fotografovať. Necelý rok potom zvíťazil v najobsadenejšej kategórii Czech Press Photo 95. Veľmi rýchlo sa stal vyhľadávaným reklamným a módnym fotografom.

Adolf Zika v plnom nasadení.

V roku 2000 bol vybraný spoločnosťou Leica Germany medzi šesť fotografov sveta, ktorí pracujú s aparátom Leica, následne bol potom prezentovaný na svetovéj výstave v Kolíne nad Rýnom - Photokina 2000. Pre firmu Leica tiež vytvoril prestížny celosvetový kalendár. Svoje ´čiernobiele ženy´ fotografuje prevažne na ostrovoch po celom svete, miesta však svedomite tají. Na komerčnej báze dlhodobo spolupracuje a svoje reklamné fotografie vytvára napríklad pre módnu značku Hermes či mobilného operátora Orange.

Vytvoril mnoho titulných strán pre časopis Playboy a má za sebou prvý celovečerní film ako producent. Ako reklamný režisér vytváral spoty také pre SIXT, Aprilia, Ford, Jawa či Mercedes AMG. Je autorom niekoľkých knižných publikácií a navštívil viac 30 krajín sveta. V roku 2002 bol nominovaný do funkcie predsedu správnej rady Leica Gallery Prague, ktorá má sídlo na Pražskom hrade. Čaká ho premiéra ďalšieho filmu, tento krát 90 minútového dokumentu o svetoznámom fotografovi Jánovi Saudkovi.

Adolf Zika má jediné životné krédo - ´Nic nemá smysl, takže proč se flákat.´

Svetoznámy fotograf Jan Saudek charakterizoval Adolfa Ziku 22. júna 2005 v Prachaticiach pri príležitosti zahájenia jeho výstavy ako: „neuchopitelnou řízenou střelu“.

Chvíľkami sa ukázali aj naše veľhory

Vráťme sa však k partii ľudí ktorej po včerajšej dlhonočnej porade zvonia budíky v malom tatranskolomnickom hotelíku. Veru dlho do noci sme preberali grafické návrhy a meditovali nad tým, že kde a ako najlepšie.

Čakanie na lepšie počasie

Budík zvoní a zvoní. Rozlepeným okom pozerám von oknom a uvedomujem si, že celá príprava bola nanič. Miesto krásnej modrej oblohy pozerám do ťažkej hmly. Dusivú atmosféru raňajok možno krájať. Nič sa nedá robiť, hmla, nehmla vyrážame. Za pár chvíľ sa máme stretnúť vo výhybni Pod Lesom s Kométou, ktorá je hlavný hrdina dnešného doobedia.

Stretnutie starého a nového. Nemilosrdná hmla nad hlavami.

Prichádzame. Práca profesionálov je vidieť. V kúte dopravnej kancelárie je v mihu šatňa, kaderníctvo a kozmetický salón. Roznášajú sa svetlá, chystá sa technika.

Od Popradu s veselým zvonením prichádza Kométa. Prednosta stanice dozerá nad bezpečnosťou a kostimér z neho v mihu urobí dobového železničiara. Prichádza „Tetrepack“ a po jeho odchode výpravca povoľuje vstup medzi koľaje za bdelých pohľadov strážcov bezpečnosti. Hmla nám síce visí nad hlavami, ale nedá sa nič robiť. Adolf Zika berie do rúk fotoaparát a velí osvetľovačom a hercom. Po hodinke je hotovo. Akurát včas, aby sme uvoľnili koľajisko pre prichádzajúcu električku.

Dušan Szabo, ako dobový železničiar.

Počasie sa neumúdrilo, Tatry ostali v oblakoch. Bohužiaľ musíme zmeniť plán a nájsť miesto ktorému nebude vadiť hmla.

Nasadáme do áut (nech mi je odpustené) a pod vedením Andrejky (GPS navigátor) sa premiestňujeme do Kežmarku. Adolf a Marcel sú Kežmarkom očarení. Výpravca zas zdesený z príchodu takej neplánovanej delegácie. Ja pokukujem po tlupe rómov, ktorá hneď zavetrila možný zdroj obohatenia. Trocha zmätku, ale po pár minútach je rozbalené kadernícky salón priam v prijímacej hale.

Improvizované kaderníctvo v staničnej hale.

Fotoaparáty, svetlá, blesky, odrazové plochy, herci, pes, Rómovia... Začína fotenie a vychádza konečne slniečko. Bohužiaľ končiare Tatier iba vykukujú z oblakov. Zmätok ustáva, hlad sa hlási. Krátky obed a podľa povelov Andrejky sa presúvame niekde medzi Svit a Štrbu.

Marcel Musil, autor grafických návrhov s Rakaňou

Autá hrkocú po lesnej ceste. Andrejka velí po 200 metroch vľavo a prichádzate do cieľa. Pozerám a ozaj sa v zákrute vynára železnica aj s panorámou Tatier. Veľká lúka a studený vietor. Kaderníctvo je tento krát rozbalené v kabíne auta. Studený vietor nás vyháňa, ale Adolf Zika neúprosne vyzlieka modela do polo letného oblečenia. Vlak strieda vlak, telefóny do Popradu Tatier sú horúce. Našťastie slúži operátorka, ktorá perfektne informuje o situácii na trati. Všetci zaujatí svojou prácou si ani neuvedomujú, že sa stmieva. Hotovo.

Bola síce riadna zima, ale vládla dobrá nálada

Andrejka nás neomylne vedie do hotela. Horúca sprcha, večera a večerná porada o zajtrajšku. Čaká nás posledná fotka. Keby nepršalo. Lialo, celú noc...