Stavba ŽSR, ŽST Poprad-Tatry, výstavba podchodov a nástupísk (13.časť) – A je to...!

26. septembra 2007 Združenie Poprad-Tatry oficiálne zahlásilo investorovi, Železniciam Slovenskej republiky, A je to! ... alebo radšej, aby sme nikoho neurazili a úplne nezapadli do seriálovej imaginácie, radšej Hotovo!

Tak si svorne - cestujúci, zákazníci a zamestnanci od septembra užívame novej stanice. Teda vlastne koľajiska, nástupíšť, podchodu a zabezpečovacej a oznamovacej techniky. O stanici ako takej (prestupovej hale a výpravnej budove) budeme písať snáď na jeseň niektorého z budúcich rokov.

Tak si to zhrňme:

Staničné zabezpečovacie zariadenie elektronické stavadlo AŽD ESA 11 funguje v plnom rozsahu, vrátane krytia novej koľajovej križovatky s TEŽ a s novým traťovým zabezpečovacím zariadením smerom do Matejoviec pri Poprade – automatickým hradlom. Tieto prvky sa aktivovali až v septembri, v závere stavby. Mierne zmeškanie zapríčinila oneskorená dodávka neštandartnej koľajovej križovatky z výhybkárne v Novom Meste nad Váhom.

Koľajisko sa ešte stále leskne novotou a krásne vyštrkované posunovacie obvody zalahodia každému štrekárskemu oku. Len tie pôvodné staré zarážadlá na koľajách č.14a a 14b sú riadnou päsťou do oka. Správca však sľubuje skorú nápravu. Všetky výhybky v dopravných koľajách sú vybavené elektrickým ohrevom napájaným z trakčného vedenia. A majú novinku v našich zemepisných šírkach dosiaľ nevídanú. Zariadenie je plne automatické, okrem maximálneho komfortu sporadickej obsluhy (dotykový monitor), vyhrieva okrem koľajnicových pásov aj všetky prestavné tyče. Uvidíme, pokiaľ zimu tak ako minulý rok z vyšších miest nezrušia, pravda sa ukáže.

Podchod, schodištia, eskalátory a výťahy sú naleštené, vyblýskané a hlavne plne funkčné. Hádam im to vydrží. Nepodarilo sa to už jednej lavičke, ktorú veľmi promptne vyzdobili sprejeri... Pitnou vodou sa môžete osviežiť z fontánok na nástupiskách – ak Vás ovšem neprejde chuť – mnohí „cestujúci“ si ich zamieňajú s odpadkovými košmi a popolníkmi...

V budove a na nástupištiach je dokončené tak isto všetko, a to čo náhodou nie je, sme nonšalantne prehodili do druhej etapy. Aspoň získame viac času na prípravu.... :-) Dokonca i orientačný systém s desiatkami modrých piktogramov sa dočkal realizácie, aj keď iba v dosť „okresanej“ podobe. K úplnému dokončeniu by malo prísť koncom októbra.

Pri postupnom končení „fyzických“ prác sme sa v auguste a septembri prebojovávali cez malé „papierové vojny“ medzi zhotoviteľom, investorom, správcom a nakoniec užívateľom. Veď prehrýzť sa stovkami kilogramov dokumentácie, výkresov, správ, protokolov, atestov, prehlásení, zápisníc, elaborátov a neviem ešte akých papierových nezmyslov dá poriadne zabrať všetkým zúčastneným. A to ešte dbať na to, aby sa vo vzájomnej komunikácii neraz sršiacej iskrami čosi nezapálilo... Pomaly sa roztáča „kolaudačný“ kolotoč, ktorý úspešne roztočila oznamovacia a zabezpečovacia technika, ktorej kolaudácia prebehla 25. septembra. Ľudia ťažko vnímajú pomerne dlhú časovú premlku medzi stavebným dokončením objektu a jeho skolaudovaním, resp. uvedením do prevádzky. Cestujúci to vnímajú štýlom „tak prečo tie výťahy ešte stále nefungujú?“ a zamestnanci „na tú dvadsiatuštvrtú kedy už môžem pristaviť?!?....

Apropo cestujúci... po takmer ročných skúsenostiach prevádzky na ostrovnom nástupišti niektorých ťažko nazvať inak ako substrát... Mrzí ma to, ale uznajte: Cestujúci sa sťažuje v dopravnej kancelárii, vykrikuje, volá až generálnemu riaditeľovi, či ministrovi, že eskalátory nejdú. To, že na jednom svieti červená a na druhom zelená, mu k informácii nestačí, že je to semafor a schody sa spustia, až keď na nich stúpi (ach tá moderná technika)... a to, že stojac 20 centimetrov od schodišťa sa Vás pýtajú, tak kde je tu ten podchod? Mali by ste si ho označiť! Vystupovať na nástupištiach sa už väčšina naučila, no nájdu sa aj experti, ktorí napriek tomu, že 99 % cestujúcich vystúpi správne, oni s malými deťmi zoskočia na druhú stranu priamo do koľaje, dozorcu nástupišťa pošlú do teplých krajín a až keď si synáčik roztrhne gate, napíšu v dopravnej kancelárii sťažnosť so žiadosťou o náhradu škody... ale na nich máme niekoľko paragrafov, takže spacifikovanie nedá veľa práce... len sa človek zbytočne veľa navypisuje. Ešte chvíľu počkáme a cestujúci sa dúfam naučia používať mimoúrovňový prístup k vlakom a prestanú používať argumetnáciu typu: „Veď 40 rokov som vystupoval smerom s budove...“

Trochu vrások na čele nám spôsobuje údržba nových plôch, ktorých je naozaj neúrekom. Ak naozaj príde zima a dokonca bude snežiť, očistiť 10.000 m² plochy iba s lopatou bude dobrý záber... ťažké mechanizmy na nástupištia nesmú, dlažba má nízku únosnosť. A kým železnica nakúpi ručné frézy... veru dlhá brada mi narastie.

Nedá mi v poslednej časti nespomenúť ani zvláštny postoj mesta Poprad k železničnej stanici, ktoré o spoluprácu so železnicou neprejavuje ani najmenší záujem. Ani vo forme obsadenia pracoviska v Zákazníckom centre, ani v záujme predĺženia podchodu pod koľajiskom do mestkých častí Veľká a Spišská Sobota. Mesto sa dokonca nestará ani o vlastné pozemky – to znamená, že predstaničný priestor stále zarastá burinou, chodníky a cestičky sú plné divoko parkujúcich áut, vodičov ktorých mestská polícia ktovie prečo nepostihuje (skúste zaparkovať svoje auto na neoznačenom mieste v inej časti mesta) a predstaničný park je stále postrachom pre kohokoľvek, kto musí prísť z centra na stanicu... Škoda, že primátor, ktorý je vo funkcii 5 rokov, sa na železničnej stanici napriek viacerým oficiálnym pozvaniam železnice neukázal ani raz a pri tom má turistického ruchu a starostlivosti o občanov plné ústa...

Ale na všetky starosti sme v stredu 26. septembra na slávnostnej recepcii nachvíľu zabudli a spoločne – generálny riaditeľ ŽSR so svojimi námestníkmi, projektanti z firmy Reming Consult, zhotovitelia z Trnavskej stavebnej spoločnosti, Tchasu, AŽD a od množstva ďaľších poddodávateľov, investori z GR, správcovia z OR a AO a užívatelia riadiaci dopravu z OR a železničnej stanice sme si spoločne pripili so želaním, nech stavba vydrží dlho v bezchybnom stave a nech skoro začne stavebný ruch II. etapy.

Na záver – to o čom sa doteraz šuškalo je už verejne známe. Približne za rok, na jeseň 2008, by sa malo v začatom diele pokračovať II. etapou, kompletnou rekonštrukciou prestupovej haly TEŽ. To znamená, že prestupová hala dostane úplne nový vzhľad a z tej súčasnej ostane len nosná konštrukcia (aj to len v prípade, že vyhovie skúškam). Všetko ostatné – opláštenie, zasklenie, vnútorné i vonkajšie podhľady, vykurovanie, vzduchotechnika, elektrické a oznamovacie zariadenia, osvetlenie, odvodnenie, jednoducho všetko by malo byť úplne nové. A navyše i samotné nástupište TEŽ-ky by sa malo dostať „do budovy“. No a hneď po tom by mala prísť III. etapa, ktorá by mala spočívať v generálnej oprave celej prijímacej budovy. Vymeniť by sa mali všetky okná, dvere, kompletne všetky inžinierske siete (napr. dnes sa v miestnostiach nachádza jedna, maximálne dve elektrické zásuvky), vyregulovať by sa malo vykurovanie, vybudovať štrukturovná kabeláž, opraviť vzduchotechnika, podlahy, vymeniť azbestové stropy...  jednoducho práce je tu ešte stále dosť. Ale o tom až niekedy nabudúce.