Putovná výstava „Projekt Vagón“ v Čadci

Výstava začala dňa 25. 3. 2007 v železničnej stanici Poprad - Tatry a odtiaľ prešla 29 železničných staníc na Slovensku, až konečná zastávka mala byť Čadca. Od kurátora tejto putovnej výstavy PhDr. Mariána Uhrina, ako aj z regionálnych novín som sa dozvedel, že výstava bude predĺžená na požiadanie predsedu Žilinského samosprávneho kraja Ing. Juraja Blanára a následne bude uskutočnená opäť v železničnej stanici Žilina od 29. 10. 2007 do 2. 11.2007.

 

Na výstave som bol v dňoch 23. a 24. 10. 2007. Výstava je zameraná na obdobie vzniku Slovenskej republiky, t. j. roky 1939 až 1945, zaoberá sa životom a kultúrou židovskej komunity a súčasne sa zaoberá aj životom a kultúrou rómskej komunity.

 

Legislatíva slovenského štátu od počiatku „myslela“ na osoby nepriateľské, asociálne a neprispôsobivé, čo viedlo už v marci roku 1939 k otvoreniu koncentračného tábora v Ilave. Do začiatku Slovenského národného povstania prešlo týmito tábormi okolo 6 000 väzňov. Na základe vyhlášky ministerstva vnútra z apríla 1941 začali postupne vznikať i pracovné tábory pre Židov. Pracovali v nich muži vo veku od 16 do 60 rokov. 3. 9. 1940 boli Židia zbavení majetku a základných ľudských práv a boli označení „židovskou hviezdou“. Dňa 24. 3. 1940 vláda schválila návrh ústavného zákona o odstránení Židov z územia Slovenskej republiky. Od 25. 3. do 20. 10. 1942 odišlo zo Slovenska 57 transportov a v nich bolo 57 628 Židov. V októbri 1942 boli transporty zastavené. V dokumente z marca 1943 sa uvádza, že 2 574 Židov bolo zaistených v pracovnom tábore a 18 945 bolo chránených v zmysle zákona. Postupná okupácia Slovenska nacistickými jednotkami od konca augusta 1944 zmenila aj situáciu Rómov a Židov. Mnoho z nich bolo zavraždených v masových hroboch na území Slovenska. Tragédia z poslednej fázy vojny postihla aj Židov a Rómov žijúcich na južnom Slovensku, ktoré okupovalo Maďarsko a bolo z nich odtransportovaných 42 348 Židov.

 

 

 

Väzenia a pracovné tábory boli v Nemeckej, kde zavraždili a spálili do 900 rasovo a politicky prenasledovaných ľudí, v Kremničke zavraždili 747 osôb, z nich vyše 400 bolo Židov. Z koncentračného tábora v Seredi bolo odtransportovaných vyše 12 000 slovenských väzňov do Oswienčima a Terezína. Najväčšie utrpenie si však zažili väzni poľského koncentračného tábora v Oswienčime. Po vyhlásení Slovenského národného povstania 29. 8. 1944 v ňom našlo svoje miesto a bojovalo vyše 1 650 slovenských Židov.

 

Na výstave v prvom vozni je zachytená história židovského i rómskeho holokaustu na Slovensku, druhý vozeň bol zariadený tak, ako to vyzeralo počas deportácie. Celá výstava bola veľmi zaujímavo spracovaná a odhalila aj predtým neznáme detaily zo života rómskej a židovskej kultúry.