VLAKY.NET na salaši Zbojská

1.12.2007 10:35 Mária Polláková

Štatistika ukázala, že šľachtičná je málo produktívnym členom VLAKY.NET a tak pri snahe zlepšiť čísla by som sa s vami rada podelila o zážitky z predĺženého víkendu na začiatku novembra . Naša cesta smerovala do Zbojskej za účelom poprezerať si železničnú trať Podbrezová – Pohronská Polhora – Tisovec.

Myšlienka vzišla od nášho Pia a myslím, že spokojní okrem neho boli aj Doktorka (Luďka), Víchrica a Uragán (Zuzka a Peťko), koko, m@jo, Rajio, Igi, manželia Henzélyovci a šľachtičná. Mayo to vzdal pri myšlienke upršaných dní, ale tentoraz neurobil dobre. Po našich skúsenostiach z akcií sme sa psychicky pripravovali na daždivé dni, ale predstavte si, vôbec nám nepršalo - bolo krásne! A tu sme celá tlupa na fotke:

My z Bratislavy sme vo štvrtok do Zbojskej cestovali Horehroncom s prestupom v Brezne. Už vtedy sa sľuboval nádherný slnečný deň. Iba koko by sa vedel posťažovať na automatickú tetu hlásateľku na bratislavskej hlavnej stanici, ktorá hlásila zlé radenie vlakov a ešte neprebudený ju poslúchol a sadol si do nesprávneho vozňa. Ale našli sme ho :-).

Na chate sme postupne privítali prichádzajúcich piovcov na svojom približovadle a Igiho. Milé stretnutie východu zo západom sme zavŕšili na Salaši pod Zbojskou. Každý sme si tam prišli na svoje - niekoho okrem dobrého jedla uchvátili kôň, žriebä, psi (musím sa priznať, že asi najviac mňa) - iných zasa príjemné a milé čašníčky. Dokázala by som tam sedieť celé hodiny pozorovaním prírody a užívaním si pokojnej atmosféry, kde je všetko tak, ako má byť. A bolo vidieť, že ľudia sa tam naozaj radi vracajú.

O výstavbe železničnej trati Podbrezová – Pohronská Polhora – Tisovec sa uvažovalo už v druhej polovici 60. rokov 19. storočia nakoľko vyvstala potreba železničného spojenia Tisovca s horehronskými železiarňami v Hronci a v Podbrezovej (aby odpadla zdĺhavá a neekonomická doprava materiálov a surovín povozmi).
Výstavba trvala 3 roky a ukončila sa v roku 1896.

V úseku trate z Pohronskej Polhory do Tisovca bolo potrebné prekonať až 50 promile stúpania a preto bol opatrený Abtovou ozubnicou dĺžky 5,836 km a dvoma viaduktmi v Čertovej doline a Pod Dielom. Práve tento úsek bol v piatok našim cieľom.

Ráno sme po dobrých raňajkách vykročili na štreku smerom k Čertovmu viaduktu. Tam sme sa rozpŕchli ako indiáni každý na inú stranu – jeden filmoval zhora, druhý zdola, ďalší fotil zboku, iný zo stromu. My baby sme sadli do lesa pod strom a čakajúc na vlak sme strávili príjemnú hodinku debatovaním a vyhrievaním sa na jesennom slniečku. Takto sme stihli aj ďalší vlak na viadukte pod Dielom a na zástavke Tisovec Bánovo (v minulosti zabezpečovala križovanie vlakov ako stanica Tisovec – Bánovo), ktorým sme sa odviezli na chatu do Zbojskej. Večer sa ku nám pridali Henzélyovci a konečne sme boli kompletná partia.

V sobotu sme sa zastavili na stanici v Tisovci, kde sa nachádza múzeum venované zubačke. Múzeum sa nachádza v bývalej reštaurácii a otvoria ho na telefonickú výzvu. Občianske združenie "Zubačka" spravuje a pomaly buduje niečo, čo má ambíciu v budúcnosti stať sa výkladnou skriňou histórie a súčasnosti tejto perly slovenských železničných tratí. Samotné múzeum sa skladá z dvoch výstavných miestností. Prvej dominuje modelové koľajisko v rozpracovanej forme a v druhej sa nachádzajú fragmenty z trate, fotografie, dokumenty a predmety súvisiace so zubačkou.

Pokračovali sme zo stanice priamo po železničnom telese plánovanej trate z Tisovca do Muráňa, aby sme sa dostali k dostavanému, ale zaliatemu tunelu pod Dielikom (dlhý 2002 metrov). Nachádza sa na jednej z gemerských tratí Revúca – Tisovec. Sú dokončené aj obidva portály - z muráňskej strany aj zárubné múry, z ktorých pokračuje teleso komunikácie ďalej na Muráň. Zárez končí vstupom do tunelovej rúry, ktorá je prehradená bránou, chrániacou jedno z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov. Toto bolo v roku 1997 vyhlásené za chránený areál. Pre nedostatok času sme sa dostali iba k Tisoveckému portálu, ktorý nemá dokončený zárez a s ním ani odvodnenie a preto je utopený v stavebnej jame. Zároveň je pár metrov od neho vidno lievik prepadnutej zeminy, takže v tejto časti je tunel asi zavalený. Preto by sme sa sem chceli určite ešte vrátiť a prezrieť si aj portál z muráňskej strany.

Trochu nám trvalo, kým sme skrytý tunel našli - určite kratšie mi trvalo zadanie slovného spojenia „gemerské spojky“ do google. Vyhodilo mi to pre mňa prekvapivé množstvo stránok. Aj na našej stránke sme im venovali priestor: http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=654. A preto sa ani ďalej nevenujem dlhým technickým traktátom. Ale ak budete chcieť nejaké konkrétnejšie detaily vlakofilného charakteru, určite sa vám rado odpovie.

Ani sme sa nenazdali a zobudili sme sa do nedeľného rana, po ktorom nás čakalo balenie a odchod domov. Už nám len ostáva spomínať na pekné chvíle pri fotkách (a dúfam, že čoskoro aj pri filme), ktoré pofotili moji dvorní filmári a fotografi:). Posúďte sami, či sa im podarilo vystihnúť jesennú atmosféru.

Videozáznam z expedície
formát: wmv
čas: 0:24:59
veľkosť: 62,1 Mb