Predpremiéra Taurusa 1216 ÖBB na trati Břeclav- Brno v pravidelnej prevádzke , alebo začiatok konca Goríl v Čechách

Dňa 31.marca 2005 sa uskutočnil v závode firmy Siemens v Mníchove roll-out prvého taurusa radu 1216, ktorých si rakúska spoločnosť ÖBB vtedy objednala 50 kusov. 1216ky sa začali vyrábať v nasledujúcich výrobných variantoch a s týmito technickými parametrami:

Základné technické parametre rušňa radu 1216 OBB:

Možnosť prevádzky pod nasledujúcimi napäťovými sústavami:
AC:
15kV , 16,7Hz
25kV , 50 Hz

DC:
3,0kV

Najvyšia dovolená rýchlosť na sústave AC: 230 km/h
Najvyšia dovolená rýchlosť na sústave DC: 200 km/h
Maximálna ťažná sila : 300kN
Trvalý výkon: 6000kW
Hodinový výkon : 6400kW
Maximálna brzdná sila: 240kN /od 9.12.2007 pri tlačených vlakoch a
postrkoch 240kN , v ostatnej prevádzke maximálne 150 kN /
Výkon elektrickej brzdy: 6000kW
Dĺžka cey nárazníky: 19580mm
Hmotnosť rušňa : 87ton

Výrobné varianty:
Varianta A:
Rušne: 1216.001-025
určené pre krajiny: Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Slovinsko
Vlakový zabezpečovač: PZB, LZB, MIREL, RSC 4cod
Zberače: 1 a 4 sú pre AC 15 a 25 kV lyžina 1 950 mm
2 a 3 sú pre DC 3kV lyžina 1 450 mm
Vlakové vykurovanie: AC 16,7 Hz 1 000V, AC 50Hz 1 500V, DC 3 000V

Variant B:
Rušne: 1216.141-150
určené pre krajiny: Rakúsko, Nemecko, Slovinsko
Vlakový zabezpečovač: PZB, LZB, MIREL
Zberače: 1 a 4 sú pre AC 15 a 25 kV lyžina 1 950mm
2 a 3 sú pre DC 3kV lyžina 1 450mm
Vlakové vykurovanie: AC 16,7 Hz 1 000V, AC 50Hz 1 500V, DC 3 000V

Variant C:
Rušne: 1216.226-240
Určené pre krajiny: Rakúsko, Nemecko, Slovensko, Česko
Vlakový zabezpečovač: PZB, LZB, MIREL
Zberače: 1 a 4 sú pre AC 15 a 25 kV lyžina 1 950mm
2 a 3 sú pre DC 3kV lyžina 1 950mm
Vlakové vykurovanie: AC 16,7 Hz 1 000V, AC 50Hz 1 500V, DC 3 000V

Rušne sa postupne začali testovať nielen na rôznych skúšobných okruhoch, ale aj za plnej prevádzky na tratiach ÖBB.

Dňa 28.9.2005 prebiehali na tzv. Nordbahn /Wien-Břeclav/ v úseku Dürnkrut-Drösing skúšky rušňa 1216.3 v rýchlosti 200km/h .Spoločnosť mu ako brzdiaci robí rušeň 1116.27.žst. Dürnkrut . Foto : Michal Póňa

Pravidelne sa rušňe 1216 vyskytovali aj na skúšobnom železničnom okruhu v Cerheniciach v Českej republike, či už v rámci vlastného testovania, alebo vykonávania TBS pre nové rýchlikové vozne.

Rušeň 1216.050 spolu s taurusom radu 541 SŽ počas skúšok na ZZO Cerhenice dňa 26.6.2007. Foto : Michal Póňa

Rušeň 740.420 pripravuje taurus 1216.50 po absolvovaní TBS jázd s novými osobnými vozňami ČD, na prepravu v manipulačnom vlaku späť do Rakúska. Žst.Velim /úsek Praha-Kolín/ , december 2006 foto: Michal Póňa

Najviac sa rada 1216 zviditeľnila v septembri roku 2006, keď v Nemecku rušeň s označením 1250.050 prekonal svetový rýchlostný rekord medzi rušňami výkonom 357 km/h. Tento výkon bol o to pozoruhodnejší, že sa realizoval na štandartnej trati bez špeciálnych úprav a tak isto rušeň bol prakticky v sériovom prevedení okrem až na menšie úpravy karosérie /odmontované pluhy, stierače/.

V GVD 2006/2007 boli po dohode ÖBB a ČD zavedené tri páry rýchlikov v úseku Viedeň – Břeclav – Brno. ÖBB plánovala cez tieto rýchliky rozšíriť akčný rádius taurusov 1116 až do Brna ako „recipročný“ krok za zachádzanie Pendolina Českých drah do Viedne. Kedže taurusy 1116 nedokázali splniť české normy pre schválenie na sieti SŽDC, jediným možným riešením bolo prevádzkovanie týchto vlakov v úseku Břeclav-Brno radou 230 ČD, čo si vyžadovalo dodatočný preprah v Břeclavi.

Počas krásneho slnečného letného dňa sa zaskvela na čele rýchlika R 271 v úseku Brno – Břeclav výnimočná polomáčaná laminátka 230.106 ČD. Foto Strnda

Hlavným problémom pripustenia moderných elektrických hnacích vozidiel ako napríklad spomínaných  1116 (ES64U2) a 1216 (ES64U4) sú:

• asynchrónne trakčné motory
• spôsob ich elektrickej konštrukcie a napájania
• Výkonové prvky trakčných meničov
• Spôsob riadenia trakčných meničov

Asynchrónne trakčné motory pracujú s frekvenciami od cca 0 jednotiek Hz do cca 200Hz a teda prechádzajú „nebezpečnými“ frekvenciami, na ktorých pracujú koľajové obvody - 25,50,75Hz, čo môže v konečnom dôsledku viesť k elektrickému a elektromagnetickému ovplyvneniu ako koľajových obvodov tak aj počítačov náprav.

Rada 1216.2 , ktorá má byť určená pre prevádzku na tratiach SŽDC/ČD (aj ŽSR) sa po zohľadnení všetkých už spomínaných vplyvov dostala na hranicu pod 200 mA rušiaceho prúdu. Vplyv veľkosti spätného prúdu nie je jediným ovplyvňujúcim faktorom, rovnako dôležitá je aj jeho časová závislosť pôsobenia.

Výrazný vplyv na prevádzku na úseku Břeclav – Brno priniesol aj spôsob modernizácie koridorov v Čechách. Koľajové obvody s vyššími pracovnými frekvenciami (nové, alebo staršie pretaktované napr. na frekvenciu 275 Hz)
už nenesú riziko ovplyvňovania nižšími pracovnými frekvenciami. Ak budú podobným spôsobom upravené aj pražské spojky a stanice, tak isto nebude trvať dlho a 1216.2 sa objavia v ostrej prevádzke v čele vlakov až do hlavného mesta Českej republiky, či už v čele vlakov osobných alebo neskôr i nákladných.

Dňa 14.9.2007 bol rušeň 1216.234 pripravený na dva páry skušobných jázd /Breclav-Brno/ v depe Břeclav, ktoré boli zamerané na meranie hodnôt spätných prúdov. Z technických príčin sa uskutočnila len záverečná skúšobná jazda do Horních Heřšpic , odkial bol rušeň prevezený na skúšobný okruh do Cerheníc k ďalším skúškam a meraniam. Foto : Michal Póňa

V nedeľu 2.12.2007 sa po sérii šolení rušňovodičov z LD Břeclav uskutočnilo prvé nasadenie taurusa 1216 ÖBB na vlakoch 270/271/272/273/274/275 v celom úseku Viedeň - Brno a späť.

Skúšobná prevádzka rušňov na SŽDC v dňoch 2. až 4.12.2007 je zatiaľ obmedzená na maximálnu rýchlosť 100km/h a zároveň je zakázané brzdiť elektrodynamickou rekuperačnou brzdou. Tieto dni sú zároveň aj určené na brzdový zácvik rušňovodičov z depa Břeclav, ktorí sa doposiaľ mohli s týmito modernými rušňami zoznámiť len počas teoretického školenia a praktického zoznamovania sa s rušňom v depe Břeclav.

Tieto rušne sú nové aj pre viedenský rušňový personál, keďže doteraz boli rušne radu 1216 sústredené predovšetkým v depe Villach, kde zabezpečovali dopravu na tratiach do Slovinska a Talianska najmä v nákladnej doprave, a v depe Innsbruck, kde preťahujú najmä nákladné vlaky cez Brennerský priesmyk a s vybranými vlakmi zachádzajú až do talianskej Verony.

Nasledujúce snímky vám približujú výnimočný okamih keď na české trate zavítal s pravidelným vlakom taurus radu 1216 ÖBB:

R 270 sa dňa 2.12.2007 s rušňom 1216.234 vynára z rannej hmly a vchádza do stanice Břeclav. Foto Michal Póňa

Vlak R 270 vchádza do žst. Břeclav dňa 2.12.2007, Foto: Juraj Streber

Vlak R 270 v žst. Břeclav pri 3. nástupišti. 2.12.2007 Foto: Michal Póňa

Vlak 270 prišiel k 2. nástupišťu žst. Brno hl.n. za veľkého záujmu fotografov, 2.12.2007 Foto: Michal Póňa

1216.234 počas posunu v žst. Brno, 2.12.2007 Foto: Juraj Streber

Vzácne stretnutie 1216.234 a 363.019 v Brne, 2.12.2007, Foto: Juraj Streber

1216.234 pózuje pre pána vozmajstra počas nástupu na vlak 271 v žst.Brno hl.n., 2.12.2007 Foto : Juraj Streber

Vlak R 271 opúšťa žst. Břeclav smerom domov na ÖBB, 2.12.2007, prvá foto: Juraj Streber, druhá foto: Michal Póňa

Optimisti z kruhov ÖBB a ako som počas návštevy Brna zaznamenal, tak aj zamestnanci ČD, očakávaju nasadenie taurusov na EC vlakoch v úseku Viedeň –
Praha- Berlín už od prvej zmeny GVD , t.j. od marca roku 2008, najneskôr od polovice roku 2008.

Autor textu: Michal Póňa (taurus)
Autori foto: Michal Póňa (taurus) a Juraj Streber (montoya)