Dnes naposled.... nebo Adventní Křivoklát bez 498.022

Albatros verzus štvorkolák... Pri zakurovaní parného rušňa 498.022 vo večerných hodinách dňa 7. decembra pred nedeľnou akciou „Advent na Křivokláte“ zistilo sa, že je prasknutá žárová trubka v kotli. Núdzové riešenie bolo osloviť chlapcov z Vršovíc, ktorí majú nastarosti parný rušeň 434.2186.

Keďže som mal úplne iné plány ako stráviť voľný víkend, ktoré mi prekazil kamarát správou, že od novej platnosti GVD 07/08 v ČR sa rušia niektoré regionálne trate, tak som konal... Pri rozhovore som mu spomenul, že na budúci rok si chcem urobiť okružnú jazdu po regionálnych tratiach, tak ma slovami „Trať 132 sa ruší !!“- zmrazil.

Nič iné mi neostávalo len sa dňa 06.12.2007 nočným vlakom R 374 „Pannonia“ vydať na cestu. Po príchode do Prahy presadám na vlak vyššej kvality EC 178, ktorým cestujem do stanice Děčín – tu sa začína moja dobrodružná cesta po tratiach západných Čiech.

Pri príchode do stanice Děčín ma privíta upršané počasie a na hranici depa elektrická lokomotíva (372.010) v nových farbách železničnej spol. ČD – CARGO, a.s. Pri prvom nástupišti už bol pristavený osobný vlak (810.340), ktorý bol na 80% obsadení cestujúcimi a turistami. Vyrážame na cestu... Ideme úvraťou cez stanicu Děčín-západ (nákladná stanica), kde aj výpravkyňa na nás úplne zabudla. Vlakvedúca musela prísť za ňou do dopravnej kancelárie, aby nás vypravila. Cestujúca verejnosť začala obdarúvať vlakvedúcu kvetmi a slovami „je nám ľúto“, čo priviedlo slzy do očí nielen vlakvedúcej ale aj cestujúcim. Počas cesty sa motorový vozeň pomaly zapĺňa a po staničkách či zastávkach sú rozmiestnení domáci s fotoaparátmi, či kamerami a zachytávajú posledné „historické“ okamihy prevádzky. Za stanicou Libouchec trať naberá stúpanie, ktoré začína s 20 ‰ a končí 30‰. Prichádzame do stanice Telnice, kde križujeme s protiidúcim osobným vlakom. Z vlakov sa vyrojil húf cestujúcej verejnosti s kamerami a foťákmi. Po vykrižovaní pokračujeme v rozlúčkovej jazde do konečnej stanice Oldřichov u Duchcova, kde sa lúčime s vlakovou čatou.

Po príchode manipulačného vlaku s rušňom 742.109 v nových farbách ČD – CARGO,a.s. po odvesení od vlaku, nachvíľu zapózuje pre fotografov pred dopravnou kanceláriou a mizne v hmle. Keďže môj cestovný harmonogram nebol fixne stanovený, tak som si povedal, že sa preveziem aj po tratiach 134 „(Teplice v Čechách) – Oldřichov u Duchcova – Louka u Litvínova - Litvínov“ a 135 „(Moldava v Krušných horách) – Louka u Litvínova - Most“. Keď som zistil, aké je tam spojenie tak prichádza k prvej zmene... Osobným vlakom sa vyberám do mesta Most. Moje kroky smerujú do vestibulu k valcom s cestovnými poriadkami. V čakárni ma zaujal riadiaci prístroj, ktorý som si odfotil. Keďže ma ani tam neoslovilo vlakové spojenie späť do Prahy, tak čakám na R 614 a cestujem s ním do stanice Chomutov. Tu som zablúdil do bývalého depa, kde sa teraz nachádza depozitár NTM Praha. Z Chomutova sa vydávam na ďalšiu cestu vlakom R 925 do stanice Žatec, odkiaľ pokračujem vlakom R 835 do Prahy. Vyhladnutý ako vlk a smädný ako ťava sa idem najesť. Po večeri sa telefónnym spojením s Čmoudíkom dohodnem na prenocovaní v depe Praha-Libeň v chatičke. Ešusom (linka S1) sa premiestňujem do Libne odkiaľ potom peši idem do depa. Po príchode sa skladám a zdravím prvých členov, ale moje kroky smerujú k „studenému“ albatrosu. Pri zakurovaní praskla jedna trubka a tak Albík putoval späť do hangáru spinkať. Druhá partia sa vydala do druhého depa a to Praha-Vršovice, kde je umiestnená parná mašinka 434.2186. Okolo polnoci sa do Libne privalil kúdoľ dymu a pary – v čele vlaku bola bardotka 749.102. Spať sa ide niečo po jednej hodine ráno.

Na druhý deň (sobota – 08.12) vstávame okolo šiestej hodiny, aby sme si pred odchodom z depa do stanice Praha-Vršovice nachystali veci potrebné na cestu (namazať a dozbrojiť mašinku či jedlo na celý deň). Z depa vyrážame niečo po siedmej hodine. Po príchode do Vršovíc priberáme tri poschodové vozne a BISTRO-Bam, po kontrole mašinky a súpravy odchádzame do stanice Praha-Braník, kde začína naša dnešná cesta na Křivoklát. Ranná skupina osobných vlakov poodchádzala a nám už nič nebránilo nachystať historickú súpravu vlaku Sp 1790/1791 „Křivoklátský expres“.

Zostava vlaku bola dosť divoká:

434.2186 + Daa-k + Ae + 4xCe(Be) + BISTRO-Bam + 4xCe + BUFET + 5xCe + 3xposchodové vozne + 749.102.

Po zostavení vlaku dochádza k nazbrojeniu parnej mašinky vodou, nástupu prvej a po potiahnutí k nástupu druhej várky cestujúcich do súpravy. ODCHOD - Křivoklátský expres sa dáva do pohybu. Trasa vlaku: Praha-Braník - Praha-Vršovice – Praha-Smíchov – Beroun – Křivoklát – (Rakovník – Lužná u Rakovníka) a späť. Keďže parná mašinka 434.2186 nemá takú zásobu vody ako jej kolegyňka 498.022, tak sme museli častejšie zbrojiť.... Ani rýchlosťou sa jej nevyrovná – 60/50 verzus 80 km/hod. A tak sme pod hrad prišli zmeškaný cca. 50 min. V múzeu Českých dráh, ktoré sa nachádza v Lužnej u Rakovníka sme nazbrojili mašinku a odstavili dva vozne a keďže bol čas, tak sme si spravili malú exkurziu. Po návrate do Rakovníka spájame súpravu a vyrážame späť pre cestujúcich do Křivoklátu. Zimné obdobie a časový posun bolo cítiť – štyřkolák nevládal vykúriť súpravu a o 16:00 bola už tma. Počas spiatočnej cesty vo vlaku panovala doprá nálada a bufetové vozne praskali vo švíkoch. Beroun – úvrať, namazanie mašinky a pokračujeme v ceste domov, počas ktorej zastavujeme pre výstup cestujúcich v staniciach Praha-Smíchov, Praha-Vršovice. Konečná – Praha-Braník... Ďakujeme všetkých, ktorí sa prišli previesť „Křivoklátským expresom“ a tešíme sa na ďalšie akcie s parnou mašinkou 498.022 Albatros.

Po rozposunovaní a odstavaní súpravy sa mašinka 434.2186 vyberá Rv domov do Vršovíc a v slede aj mi. Naša súprava pri spiatočnej ceste bola zložená: 749.102+Daa-k+BISTRO-Bam+3xposchové vozne, koniec vlaku sme odstavili v stanici Praha-Vršovice a Bam sme nechali na hlavnom nádraží, odkiaľ potom putoval späť do Plzne. Po hodinovom čakaní a doprosovania sa u výpravcu aby nás pustil, prichádzame do depa, kde je služobný vozeň odzbrojený a odstavený. V chatičke si rozprávame zážitky z cesty a kocháme sa fotočkomi, čo sme nafotili. Čas sa mi kráti a mne neostáva nič iné len sa rozlúčiť a pobrať sa na polnočný vlak R 375 „Pannónia“ domov.

Na záver by som sa chcel poďakovať organizátorom vydarenej akcie a hlavne členom oboch klubov, že sa vynašli a zachránili jazdu historického vlaku „Křivoklátský expres“. A parnej mašinke 498.022 Albatros prejeme skoré uzdravenie a pokojný zimný odpočinok, nech na nový rok naberie kopec novej sily.