Železnica do neba

História železníc na Sri Lanke sa začala písať v roku 1850, kedy vláda Ceylonu (vtedy ešte britskej kolónie) začala stavať “hlavnú” trať z Colomba do Badully. Prvý vlak na trať vyšiel v roku 1864. Výstavba hlavnej trate pokračovala v etapách až pokiaľ v roku 1924 dosiahla mesto Badulla. Hlavnou úlohou železnice bolo dopravovať čaj z plantáží z hornatého vnútrozemia do prístavu v Colombe. Doprava tovaru bola až do 60 rokov hlavným zdrojom príjmov. Tam sa štatistika otočila v prospech osobnej dopravy.

Aj keď v súčasnosti by som za to ruku do ohňa nedal. Autobusy chodia totiž úplne všade a veľmi často (to však neznamená, že aj pohodlne a rýchlo). Cestná doprava však naráža na limity infraštruktúry, takže najmä v hornatých častiach sa oplatí namiesto autobusu využiť vlak. Ak nie kvôli rýchlosti a pohodliu, tak určite kvôli výhľadom. A pre nadšencom aj kvôli historickému koloniálnemu sentimentu, ktorý môžete na Sri Lanských railways zažiť v plnej funkčnosti.

Práve hornatá časť trate medzi mestom Hatton a Nanu-Oya je najspektakulárnejšia a najkrajšia. My sme prešli úsek Hatton - Ella. Ktorý meria asi 80 km a vlak ich prekonal za 3 hodiny a lístok v 2 triede stál necelý dolár (25 Sk). Vlak ktorý ráno vychádzal z Colomba čakáme na koloniálnej stanici plnej školákov v uniformách, ktorým práve skončilo vyučovanie. Po odovzdaní “kľúča” od ďalšieho úseku trate lokomotíva Henschel-Thyssen už len pokračuje v miernom stúpaní. Ležérna ledva 40 km rýchlosť a otvorené okná a dvere, ventilátory na streche a prekvapivo nie úplne plný vlak. Školáci, tetušky v sári a miestny borci vykukujúci z dvier vagóna.

Za oknami úžasná scenéria čajových plantáží a obrazy zberačiek čaju. Vlak občas zastaví, osadenstvo sa pomení a potom pomaly pokračuje ďalej. Po kopcoch roztrúsené čajové továrne a osady. Náš rýchlik má aj prvú triedu s akýmsi vyhliadkovým preskleným vozňom. Nám sa ušlo miesto v triede 2. Vo vlaku nie sú žiadne biele tváre, takže práve nás si našiel miestny umelec, ktorý „nezištne“ rozbehol na bubníku muziku a spev. Zrejme o lokálna verzia Macejka, lebo s radoťou spieva pol vagóna. Keď mu dávame pár rupií, tak dospieva a presúva sa ďalej. Vo vedľajšom jedálenskom vozne cestou z Colomba už všetko vypredali, tak miestny sedia na stoloch a veselo debatujú, či čítajú noviny. Každopádne dotvárajú pohodovú atmosféru v húpajúcom vlaku.

Vlak sa pomaly šinie po úbočí hôr, takže raz je výhľad z jednej strany potom z druhej. Výhľad pretínajú časté tunely (bez portálov, len tak vystrieľané do skaly). V otvorených dverách vozňa ma občas švihnú vetve kríkov, alebo oveje prázdno pri prechode vysokých údolí na mostoch. Trať dosahuje svoj vrchol na stanici Pattipola okolo 2000 m.n.m. Prechádzame aj miestnym Smokovcom, koloniálnou “vysokohorskou“ obcou Nuwara-Eliya, do ktorej Angličania utekali pred tropickými horúčavami na pobreží. Chvíľu dokonca ideme po hrebeni, takže vidíme po obidvoch stranách priepastné údolia padajúce hlboko do nížin. Trať prechádza aj časťami neporušeného pralesa v národnom parku. Okolo len strmé kopce do ktorých sa zarezáva železnica. Nikde žiadna cesta, ani auto. Len trať, tunel, trať, tunel v zeleni vysokohorského lesa. Smaragdové zelené plantáže čaju, vodopády a stúpajúca hmla. Jednoducho Railways to Heaven.

Príjemne sa ochladilo (čo na Sri Lanke naozaj oceníte). Prichádza rýchly večer a spúšťa sa monzúnový dážď. Zatvárame okná, ktorými sa leje dnu voda. Vonku je už úplná tma a po kopcoch svietia roztrúsené továrne v ktorých sa suší čaj. Vlak sa pohupuje a my vystupujeme do tmavého hlbokého večera v maličkej staničke Ella.

Viac o železniciach na Sri Lanke:
The Railways of Sri Lanka (Ceylon) 

Titulná snímka: Lokomotíva Henschel Thyssen 789 na trati Colombo - Galle dňa 8.11.2007 © Juraj Číž