Kométa v oblakoch

Prvú fotozástávku volím medzi Veľkým Slavkovom a Dolným Smokovcom. Na mieste je pekná hmla, ale ešte krajšia rozprávková námraza a to aj na trolejovom vedení. Prvá električka sa vynára z hmly a prská, akoby sa hnevala, že aj v tejto zime musí slúžiť turistom. Z vnútra však cestujúci spokojne sledujú krajinku akoby cez veľké televízory a o pesničke medzi drôtom a zberačom nič netušia. Ešte chvíľu mrznem pri čakaní na Kométu, ale zima sa mi už nezdá taká veľká. A je tu. Rýchlo spravím záber a letím na ďalšiu pozíciu. Hmla sa zrazu vytráca a slnko rozžaruje snehovú pokrývku ďalšieho záberu.

Tiene nie sú ideálne, no záber sa mi páči. Teplota stúpa a snehová prikrývka sa stráca, miestami pripomína len slabo pocukrovaný koláč, ale výhľad je výnimočný. Inverzia zakryla Poprad a okolie oblakmi, akoby tam nič nebolo, len v dialke vidno Nízke Tatry. Sme naozaj tak vysoko? Ale kdeže, z druhej strany sa pyšne týčia tatranské vrchy a dávajú jasne najavo, kde sa možno dotknúť oblohy. 

Zábery pribúdajú a s blížiacim sa Štrbským Plesom aj snehu je viac. Ponáhľam sa pomaly ako mi cesta svojím ľadovým jazykom dovoľuje. V konečnej stanici mám vymyslený záber, ktorý som minulý rok nestihol. Ľahko zaparkujem a čakám. Štrbské Pleso sa zdá prázdne, no to sa prudko zmení. Slnko pritiahne hordy turistov a ulica, v ktorej som parkoval sám, je do hodiný úplne plná. Nafotil som čo sa dalo a po prestávke sa Kométa opäť rozbieha smerom Tatranská Lomnica...

Pridávam aj zopár záberov z 23.12.2006, ktore som ešte nepublikoval.

Záverom chcem poďakovať Veterán klubu železníc Poprad za výnimočný zážitok, ktorý návštevníkom Tatier spestril koniec minulého roka.