Horehronec a Silvester

 

 

Trochu netradične, sme sa naládovali s horami batožiny a lyží do nášho gumokolesa. Niekedy v piatok podvečer sme vyrazili tak, aby sme za hlboko mínusovej teploty, pred polnocou zapaľovali oheň v kachliach bývalej budovy zastávky Telgárt Penzión, ktorú sme si na týždeň prenajali.

 

 

Ráno sme sa zobudili do prekrásneho slnečného dňa. Doobedie sme venovali vykúreniu chalupy. Tesne pred obedom som opäť naštartoval našu Okaňu a vybral som sa do Červenej Skaly pre ďalšiu časť expedičného zboru k R 811 Horehronec. Na vlako a ľudoprázdnej stanici som podupkával na snehu a túžobne očakával Horehronca.

 

Prišiel a vystúpili z neho Šľachtičná, M@jo a Rajio. Chceli sme sa urýchlene presunúť tak aby sme stihli Horehronec na Telgártskom viadukte, ale šmykľavá cesta mala iný názor. Videli sme akurát posledný vozeň a vysmiatu Doktorku, ktorá sa trápila s kamerou. Opodial šermovali fotoaparátom Uragán a Víchrica.

 

Zakúrené bolo, naliate tiež. Keďže bol ten pravý čas, tak sa lyžiarska časť expedície vybrala na neďalekú čiernu zjazdovku lyžiarskeho areálu v Telgárte. Nelyžiari kúrili a číhali na posledný vlak, ktorý bol ešte fotiteľný.

 

 

S pribúdajúcim časom a tmou sa blížila aj doba dopravného pokoja na traťovom úseku Telgárt – Dobšinská Ľadová jaskyňa. Pre nás to znamenalo len jedno. Nočnú výpravu do tunela, ktorá sľubovala nevšedný zážitok. O „slučke“ je dobre známe, že je mimoriadne bohatá na vodu. Očakávali sme ozaj zaujímavý zážitok. Ešte povinný telefonát dopravákom, aby sme sa presvedčili o voľnosti pre našu akciu a už nás pohltilo vnútro tunela, ktorý má viac mien. Pre nás je to dnes Tunel Kornela Stodolu. Nebudem sa tu rozpisovať o technických detailoch. Tie popísal Miro Kožuch na svojej stránke. Očakávanie nás nesklamalo. Čarovná hra vody a mrazu vytvára vo vnútri tunela ozaj zaujímavú atmosféru. Viď galéria k článku. Vrátili sme sa plní dojmov z prežitého v hlbokej noci.

 

 

Ďalšie krásne mrazivé ráno sľubovalo opäť ideálne podmienky na foto – filmovú výpravu. Jedným z cieľov tejto expedície je totižto natočiť film, ktorý má pracovný názov „Horehronec ide na Besník“. Ako sa približoval čas Č, tak sme sa rozliezli do rôznych zákutí aby sme si nezavadzali. Napríklad ja som sa vyšplhal na portál tunela, kde som si rozložil svoje pakšamenty. Podarilo sa. Opäť sme sa poschádzali a ukazovali si navzájom svoje úlovky.

 

 

Nasledoval úprk lyžovaniachtivej časti k lyžiarskym vlekom na úbočie vrchu Tresník. V závese za lyžiarmi došli pešiaci, ktorí sa rozhodli zdolať kopec po vlastných a z nadhľadu nafilmovať motorový vlak, ktorý pôjde v údolí. Upachtený Rajio, vlečúci môj stokilový statív, vyliezol veru až na miesto, odkiaľ vidno od Besníka až po Telgárt. Lyžiari nahodili štýl a pustili sa v ústrety kamere. Ujhla chyba lávky. Rajio sa venoval vlaku a naše snaženie si ale vôbec nevšímal.

 

Unavení z celodennej naháňačky sme v miestnej picérii zajedali dnešné zážitky. Zničení sme zaľahli na zaslúžený odpočinok.

 

V Silvestrovský deň sa časť bláznov vydala na Kráľovu hoľu a druhá už aj s Kokom, ktorý sa k expedícii pridal, čakala na obligátny Horehrohronec. Pokukovali sme stále do mrakov, ktoré sa dnes držali v údolí dúfajúc, že vrcholové družstvo dobíjajúce vrchol vrcholov je nad mrakmi. Hneď po R 811 sme opäť vyrazili na lyžiarsky svah. Z pokľudného lyžovania a popíjania čajíka s rumom nás vytrhol Rajio ako predvoj nešťastníkov, ktorí sa navracali z pokorenej Kráľovej hole. Počasie mali lepšie ako my, ale tiež to nebolo to pravé orechové.

 

 

Oslavy príchodu Nového roku začali filmovaním nočného Dolehronca, pokračovali kultúrnym programom. Ako správni vlakoneťáci sme neboli bez pripojenia na internet, tak sme si užívali debát (hádok?) na našej milovanej stránke. Samotný Nový rok sme oslávili tak ako sa patrí, na peróne zastávky Telgárt Penzión. Šampanské, rakety a všetko čo k tomu patrí sme absolvovali priamo pred portálom tunela.

 

 

Snežilo a snežilo. Kde je ten čas, keď pri našom príchode bol všade len poprašok snehu. Ráno 1. 1. 2008 nás privítalo záľahou snehu a stále snežilo. Lyžovať sa nám ísť nechcelo, tak sme sa venovali čisteniu perónu. Len tak zo srandy. Lopatami sme odhádzali všetok sneh a tešili sme sa dobre vykonanej práci. Samozrejme, Horehronec sme dnes boli filmovať trocha ďalej, na Chramošskom viadukte. Aby som pravdu povedal, tak vo fujavici to nebolo „nic moc“. Po návrate prepuklo balenie. Pracujúca mládež nastúpila do Dolehronca a vydala sa v ústrety noci smer Bratislava.

 

My ostatní štyria sme naše putovanie za Horehroncom ukončili za 3 dni v sedle Besník. Domov sme si doniesli hromady materiálu na film, ktorý sa pomaly, ale ozaj pomaly tvorí. Ako upútavku si dovolím predložiť niekoľko exteriérových fragmentov:

 

Na záver by som rád poďakoval svojmu priateľovi Janovi za prenajatie domčeka pri tuneli a prednostovi ŽST Dobšinská Ľadová Jaskyňa, za opätovnú spoluprácu s Vlakmi.