Zďaleka to nie je len o 1000 mm

Určite nie je neznáma motorová babička v podobe vozňa M240.0042, každoročná účastníčka Celoslovenského zrazu historických vozidiel v Bratislave, ale aj parný rušeň 477.013 ktorý sa v priebehu tohto roka opäť po odmlke a oprave dúfajme vráti na trať.

Babička	Papagáj

Prekvapením roku 2007 bol dosť nečakaný a o to zaujímavejší návrat „Pielsticka“ T466.0254 v podobe do akej ho priviedli vyznávači rozchodu 1435 mm z Popradu. Prvou jeho premiérovou jazdou bola akcia pre najmenších, kde spolu s T444.1082, M131.1125 a s M240.0042 objavil na trati medzi Popradom a Starou Ľubovňou. Nasledovala jeho prvá zaťažkávacia skúška „ Celoslovenský zraz historických vozidiel v Bratislave“, pri ktorej si povedal: „Nebude to také ľahké“ a ukážkovo predviedol aké to je, keď to nechladí a že aj on má svoje muchy. Nebolo moc času, lebo pár dní po Bratislave nasledoval výkon pre zahraničných turistov a tam už svoje rohy moc vystrkovať nesmel, pretože už mu nemal kto pomôcť a ťahať musel sám. A tak chtiac nechtiac vo dne a aj v noci sa makalo na chladení. Akcia prebehla úspešne a zákazník bol spokojný,  no stále to nebolo ono. V tom sa objavil na týchto stránkach obrázok „Pištu“ v kovošrote v Martine a dnes musím konštatovať, že investícia do prepravy a odkup chladiacich článkov (ktoré boli takmer ako nové) z tejto mašinky sa vyplatil.

Toto je náš Pišta

To sme ešte netušili, že koncom roka ho čaká ešte veľmi zaujímavý výkon. Prišiel čas Mikuláša a v rámci pomoci chlapcom z Prievidze a prepravy Papagája do Vrútok sa  dňa 7.12.2007 vydal na ďalšiu zaťažkávaciu skúšku a to nielen na Štrbskej rampe, ale aj v kopcoch v okolí Hornej Štubne, Prievidze a odbehol sa pozrieť dokonca pár krát aj do Topoľčian, kde pomáhal chlapcom z Prievidzského parostrojného spolku pri Mikulášskej jazde a celkovo nabehal 600km. A tak si na pár obrázkoch túto jeho jazdu priblížme.

Pomocná ruka z Turnova v Pištovi	Popradská trojka

Pomocnú ruku a odovzdať svoje skúseností z oprav mašiniek tohto radu nám z Turnova prišiel podať Milan Šich s kamarátom a tak ráno sme sa mohli vydať v zložení Pišta, Papagáj a Babička na dlhú cestu. Po krátkej zástavke v Ružomberku sme sa s Papagájom rozlúčili vo Výhrevni Vrútky, kde sa vďaka ochote a snahe pomôcť dobrej veci podrobí oprave kotla. Ďalej sme pokračovali v ceste s Babičkou  na Hornú Štubňu a do Prievidze.

Poprad 6.00 hod, čas odchodu	Krátka zástavka v Ružomberku

Výhrevňa Vrútky	Vrútky
Horná Štubňa	Sklenné pri Handlovej
Prievidza

Po odstavení Babičky v Prievidzi sa Pišta vydal na cestu do Topoľčian, odkiaľ vo večerných hodinách priviezol súpravu Mikulášskeho vlaku na predkurovanie pôvabnej „Ušatej“ do Prievidze. Po jazde Mikuláškeho vlaku, na ktorého konci deťom rozdávala radosť „Babička“ M240.0042, odviezol Pišta tri vozne s Babičkou plnou spokojných detí a ich rodičov do priestorov bývalého rušňového depa v Topoľčanoch a ako rušňovlak sa vo večerných hodinách vrátil späť do Prievidze.

Ušatá predkuruje súpravu	Babička v Zemianskych Kostoľanoch
Topoľčany	Oslany

Nedeľné ráno sa však už rozlúčke s Hornou Nitrou neubránil a aj keď sa mu tam veľmi páčilo vydal sa v čele mimoriadneho vlaku v atmosfére 70 tých rokov na cestu späť pod vrcholky Tatier. A  že to bola cesta zaujímavá svedčia nasledovné fotky.

Rozlúčka s Prievidzou	Handlová
Remäta	Remäta
Vrútky	So snehom vo Východnej

Po príchode do Popradu na Pištu čakal ešte menší posun a prehliadka motora po ktorej nasledoval zaslúžený odpočinok nielen pre Pištu, ale aj pre všetkých zúčastnených na tejto akcii.

Poprad	V depe
Pri motore	Rozlúčka s Pištom

Záverom chceme poďakovať v prvom rade ŽSR, za dopravnú cestu, bez ktorej by nemohlo žiariť toľko detských očí pri pohľade na Ušatú , Babičku a Pištu pri Mikulášskej jazde.
Chlapcom z Výhrevne Vrútky a firme OKV vo Vrútkach, kde našiel počas opravy kotla svoje dočasné pôsobisko Papagáj, Prievidzskému parostrojnému spolku za navodenie neopakovateľnej Mikulášskej jazdy a zabezpečenie všetkých náležitostí potrebných pre strávenie zimných nocí v Prievidzi. A samozrejme nesmieme zabudnúť ani na Milana Šicha „dvorného mechanika“ Pištu, vďaka ktorému dnes šlape ako hodinky.

Foto: Milan Šich, Martin Nezdara, Ing. Marián Surmík