Obluda na koľajniciach

 

            Železnica s stala novým fenoménom. Postupne začal diktovať tempo života tisícom ľudí, pomáhala im aj lepšie žiť. Žiaľ, s pribúdaním železničných tratí sa postupne stala aj prvým a hlavným pomocníkom generálov všetkých vojen, ktoré nasledovali.

 

            Druhú svetovú vojnu práve z tohto aspektu približuje kniha Štefana Horského Obluda na koľajniciach 1938 – 1945. Obludou je tu práve strašná vojna videná z obloka železničného strážneho dvojdomčeka, ktorý sa na šesť rokov stal aj „nemeckou kasárňou.“ Nemecká branná moc si strážila komplex Marcheggských mostov železničnej trate v niekdajšom trojuholníku Devínska Nová Ves- Marchegg, Devínska Nová Ves- Devínske jazero a Devínske jazero - Marchegg.

 

            Autor hovorí: „Kasárňou sa stal náš dom preto, lebo na území medzi riekou Moravou a Karpatmi mala nemecká branná moc právo zriaďovať si vojenské objekty a držať ich silou, ktorú uzná za potrebnú. Tak je to v - Smluve o ochrannom pomere – ktorú podpísal prezident Slovenskej republiky dr. Jozef Tiso a dr. Vojtech Tuka a za nemeckú stranu von Ribbentrop vo Viedni a v Berlíne, v marci 1939.

 

            Pod oblokmi nášho strážneho domčeka sa začalo šesťročné defilé vojny. Nekonečné transporty vojsk sa valili z Veľkonemeckej ríše, lebo Záhorie už nemalo za Moravou Rakúsko. Munícia, zbrane čoraz modernejšie a mohutnejšie niekedy z Marcheggu až do Lamača aj s tromi lokomotívami. Defilé nadšených nemeckých vojakov spievajúcich najpopulárnejšiu pieseň tých rokov Lily Marlén, ktoré sa náhlili pokoriť Európu, Balkán, časť Afriky, podrobiť si   východ, zabezpečiť svoj lebensraum. Hitler triumfoval.

 

 

            Do Ríše sa náhlili dennodenne zazubadlené vlaky sovietskych zajatcov, nekonečné súpravy plné dreva zo slovenských hôr, vlaky Slovákov na práce v nemeckých Werke, ale aj sanitné vlaky, plné ranených vojakov poviazaných v bielom, ako v zámotkoch priadky morušovej. Vojna mala tisíc tvárí aj v tomto záhoráckom kúte. Presadla aj na strieborné pevnosti, lietadlá, ktoré podchvíľou niekedy deň čo deň, ba aj po nociach spôsobovali peklo na zemi najmä vo Viedni, Viedenskom novom meste, ale nevynechali ani nás, Devínsku Novú Ves, Malacky, Kuchyňu, Marcheggské mosty a Bratislavu.

 

            Potom sa v hitlerovom stroji všetko zadrhlo. Prišiel Stalingrad. Otec, sprievodca nákladných vlakov prinášal chýry zo Žiliny, Zvolena, Kútov aj Marcheggu. Aj o transportoch so židmi, ktoré hnali od nás i z Maďarska do Poľska.

 

            Strážcov na mostoch striedali, prichádzali čoraz starší. Tancovali pred naším oknom na moste v páľave leta aj v krutých meteliciach, keď ich išlo odfúknuť. Defilé vojny bolo čoraz zmätenejšie raz to bol transport na východ, vzápätí opačným smerom, chystal sa druhý front. Jedného dňa zostali strážcovia ako obarení. Začalo sa SNP. Do koncentrákov začali vláčiť aj našich chlapcov. A my, študenti bratislavských škôl sme v zamrznutej zemi pod Lamačom kopali protitankové zákopy.

 

 

            Front sa začal približovať. Už sme počuli hrmenie vojny a po pár dňoch sa celkom priblížil. Po vysokom železničnom násype trate do Viedne sa valili ustupujúce nemecké vojská vlakmi, pešo aj na kolesách áut, ba aj koňmo, lebo železničná trať sa premenila na železnično - cestnú komunikáciu, ktorá slúžila len niekoľko dní a nocí. Na železnici bol najprv neslýchaný rozkaz - jazda na dohľad – vlaky si nevšímali nijaké semafóry. &Lenže ďalším krokom bola strašná realita, prišiel deň, keď zomierala železnica. Dynamit slávil orgie. Na stanici v Devínskom Jazere kam prišli Rusi, piekli vola. Oceľová konštrukcia nad Moravou vyletela do povetria 6. apríla ráno.

 

            Z kredenca nám zmizla aj fľaštička s alpou - davaj časy, davaj to i to. Front prehrmel. Pod naším oknom poľný súd s nemeckými vojakmi, ktorí nestihli prejsť za Moravu. Odsúdených popravil salvou zo samopalu štrnásťročný syn pluku.

 

            Blíži sa koniec. Krajina spustošená. Železnica na lopatkách. Ak o niečom možno povedať, že to nemecká mašinéria zničila dokonale, tak to bola železnica.

 

            Pád Berlína, Hirošima a Nagasaki. Sláva. Večný mier?“

 

Knihu Štefana Horského, ktorá je aj výlomkom z vojnového obdobia železničiarov, nielen v tomto kúte Slovenska, s kresbami jeho brata Milana si môžete kúpiť v Múzeu dopravy v Bratislave, Šancova 1. /ut – ne 10.00 -16.00/