Železničné úsmevy (1)
Keďže často cestujem vlakom, snažím sa mať vždy poruke fotoaparát, aby som mohol zvečniť niektoré úsmevné situácie. I keď niektoré možno niekomu pripadnú menej úsmevné, ale to už nechám na posúdenie každému zvlášť. Tu je taká moja malá zbierka prvých úlovkov. Prajem pekné čítanie a sledovanie.
Počas týždňovej odbornej praxe v Starom Smokovci som si nemohol pomôcť a tak hneď po príchode do Popradu som vytiahol foťák. Ako vidieť, hneď som mal pekný úlovok.
Trošku menej smiešne bolo, keď som v Starom Smokovci uvidel dve kabínky starej pozemnej lanovej dráhy, ktoré už doslúžili a mali byť zošrotované. Ale hneď som si spomenul, ako u nás voľakedy na nákladnej vlečke vykoľajil manipulačný vlak a vtedy sa smiali, že ho nechcene rušňovodič „vyhnal na pašu“. Podrobnosti bohužiaľ neviem, ale vraj boli príčinou zastarané podvaly a koľaje sa následne pod rušňom rozišli.
Keď som išiel v stredu 3. októbra 2007 električkou z Popradu do Smokovca, nemohol som pochopiť a nechápem dodnes, čo som to v jednotke 425 951 vlastne videl. Vyzeralo to ako chladnička, ale načo by tam bola? To bude asi niečo iné.
Zlodeji asi stále trápia naše železnice, pretože očividne zmizla aj tabuľka s inventárnym číslom jedného pantografu 560 dislokovaného v RD Trnava. Ale tu je dôkaz, že si v Trnave vedia poradiť.
Keď som sa vybral 30. decembra 2007 na jazdu Kométou, určite som ešte netušil, čo ma čaká. Tešil som sa na odvezenie historickou električkou a som rád, že sa jej pôvodný osud zošrotovania nenaplnil. No ale doba samozrejme pokročila a aj Kométa sa musela prispôsobiť novej vysielačke.
Keďže pravidelne chodím cez Žilinu do školy a zo školy, nejedenkrát som si už všimol, ako „bezchybne“ pracuje pragotron, ktorý je v podchode. Síce mám len jeden záber, ale za to môže fakt, že som len nedávno (na Vianoce) dostal fotoaparát.
Zaujímavosťou je, že aj keď trávim veľa času fotením vlakov na staniciach, ďalšie zábery sa mi podarilo urobiť počas pešej turistiky, ktorej sa aktívne venujem.
Najviac sa mi však podarilo urobiť záberov počas cesty do školy a zo školy. Tak vznikli zábery ako napr. veľké sťahovanie národov a iné.
Nasledujúce fotky sa podarilo pre zmenu urobiť môjmu ocovi, ale keďže súhlasil so zverejnením, tak ich sem tiež dávam.
A pikoška na záver. Síce nemám cestovné lístky, na ktorých by som to mohol ukázať, ale aspoň opíšem, na čo ma upozornil kamarát. Keď budete cestovať vlakom na trase Turzovka – Čadca – Žilina, je to podľa knižného cestovného poriadku 44 km. A teraz sa pozrieme na ceny cestovného. V knižnom cestovnom poriadku je 44 km ako číslo pásma 9, ktorého tarifná vzdialenosť je od 41 km do 45 km. Obyčajné cestovné do 2. triedy teda stojí 58 Sk,-. To platí v prípade, že si lístok kúpime v Turzovke až priamo do Žiliny. Ak si však kúpime cestovný lístok v Turzovke len do Čadce (14 km), tak podľa cenníka zaplatíme za obyčajné cestovné v 2. triede 18 Sk,-. V Čadci prestupujeme na vlak do Žiliny, avšak musíme si ešte kúpiť ďalší cestovný lístok na trasu Čadca – Žilina (30 km). Podľa cenníka za obyčajné cestovné do 2. triedy zaplatíme 36 Sk,-. No a keď si nakoniec zrátame 36 + 18, zistíme, že sme zaplatili len 54 Sk,-, čo je v porovnaní s priamym lístkom Turzovka – Žilina o 4 koruny menej! Zaujímavé, však?
Titulná snímka: Kdesi kedysi - nohy a predpisy © Marek Kováč
Súvisiace odkazy
- Železničné úsmevy (4) - prepracované vydanie :-), 30.5.2009 8:00
- Železničné úsmevy (3), 25.12.2008 8:00
- Železničné úsmevy (2), 16.5.2008 8:00