Jarné jazdy Kométy

 Keďže nad jej existenciou v súčasnej dobe visel veľký otáznik, chcelo aj naše občianske združenie, ako sa hovorí prispieť troškou do mlyna a zviditeľniť potrebu pomáhať deťom a ich rodičom, ktoré to nemajú v živote ľahké.

V piatkové ráno už na nástupišti TEŽ nedočkavo čakali desiatky detí aj s rodičmi. Ich tváre rozjasnilo nielen krásne počasie, ale aj pískajúca Kométa, ktorá bola celá len a len pre nich. Na naše veľké prekvapenie sa niektoré z nich prvýkrát stretli s historickým vláčikom a železnicou vôbec. Do Tatier vždy cestovali s rodičmi autom a tatranskú železnicu vnímali možno len okrajovo. Ich časté otázky prekvapovali personál aj ich rodičov. Ochotne im odpovedal fundovaný historik a autor mnohých kníh s tematikou histórie a Vysokých Tatier a Popradu Mikuláš Argalács. Deti nemohli odtrhnúť pohľady (a možno aj dobre prišité gombíky) aj z Terčíka, ktorý pomáhal pri nástupe do súpravy a venoval sa im počas celej jazdy.    

  

Prostredníctvom železnice sa našim malým cestujúcim objavil nový pohľad na tatranské končiare a dopravu v Tatrách. Prvýkrát videli ako sa križujú električky vo Veľkom Slavkove, ako sa vláčik udrží na koľajniciach, ako motorvodič stále „krúti volantom“ a predsa sa „mašinka nevykoprcne“...

Na nástupišti v Starom Smokovci nás už očakávali zástupcovia Mesta Vysoké Tatry, ktorí pripravili občerstvenie a malé darčeky.    

  

Časť cestujúcich sa nám podarilo odfotiť, nedočkavci sa už vydali na cestu k údolnej stanici pozemnej lanovky v Starom Smokovci. Tam ich zasvätili do tajov lanovky, ukázali im nové moderné vozne a ich ovládanie. Mali možnosť sa aj odviezť na Hrebienok, ale pani učiteľky sa báli aby nadšené deti neskôr odtrhli od množstva atrakcií a stihli návrat do Popradu.    

  

Náčelník pozemnej lanovky p. Miloš Klinko nám vyšiel veľmi v ústrety za čo mu patrí veľká vďaka. Zariadil poučnú exkurziu, ktorá zaujala aj dospelých a vysvetlila, pre nás železničiarov banalitu, ale pre laikov zvláštnosť akou je križovanie vozňov na Abttovej výhybni.

Počas celého dňa celú akciu hudobne sprevádzal harmonikár Janko v ľudovom goralskom kroji. V Tatrách sa začínala jar (ale to len naoko!) a cestou vyhrával nielen deťom ale aj pracujúcim.:-)    

  

Deti unavené, ale plné dojmov sa vrátili späť do Popradu. Veľmi nás potešili slová vďaky za krásne zorganizované podujatie. Ale najviac zo všetkého sme žasli ako sa v myšlienkach drobcov zmenil v pozitívnom smere zmysel nahradiť cestovanie autom za cestu vlakom. Zaželali sme si navzájom všetko dobré, rýchlo sa rozlúčili a privítali druhú skupinu detí z I. základnej školy na Francisciho ulici v Poprade. Scenár sa opäť zopakoval. Po celodennom jazdení sa uľavilo aj Kométe, ktorú o týždeň neskôr čakala ďalšia „šichta“.    

  

Jarná jazda Veľkonočnou nedeľou 23. marca

Po rannej bojovej porade sme aj napriek studenému vetru a možným prehánkam zaradili do súpravy otvorený (niektorými členmi personálu nazvaný tiež „klimatizovaný“) vozeň. Už po tretí rok sa totiž potvrdilo príslovie: Kométa do Tatier, slnko do Tatier. A neoľutovali sme to!   

  

Za odmenu (možno za trest) mi pripadla úloha obsadenia „klimatizovaného vozňa“, a tak som sa vystrojil hrubou ušiankou a polárnymi rukavicami. Moju ušianku a zmrznutý úsmev hádam komentovať netreba... :-)

Krátke zastavenie v Starom Smokovci si trojica motorvodič, harmonikár a Terčík spríjemnili spevom. Týmto dávali vedieť, že Kométa v Tatrách opäť šíri dobrú náladu. 

Slniečko začalo zohrievať moju tvár a aj nálada sa o čosi zlepšila. Najviac obsadeným vozňom súpravy sa pri ceste na Štrbské Pleso stal práve „letniak“. Čakanie na križovanie vo Vyšných Hágoch sme využili na pravidelnú kontrolu súpravy, klzných ložísk a spojenia medzi vozňami. 

Po príchode na Štrbské Pleso a netradičnom obehávaní vozňov súpravy kvôli vykurovaniu sme sa vydali na cestu do Tatranskej Lomnice.   

  

Na zastávke Popradské Pleso bola absolvovaná krátka fotozastávka. Kométa si zaspomínala na svoje mladé časy keď aj na tomto mieste prerážala záveje inými rýchlosťami ako sú návestené na rýchlostníku :-) Z rozprávania starých motorvodičov sme sa dozvedeli, ako vznikol jej dnešný názov: „Počas krutých tatranských zím, keď so snehovým pluhom čistila trať zo Štrbského Plesa, letela mnohokrát väčšou rýchlosťou ako je jej povolená tridsiatka. Sneh, ktorý vírila okolo seba zanechával dlhú čiaru, ktorá veľmi pripomínala chvost letiacej kométy...“   

  

V Starom Smokovci bola naplánovaná obedňajšia prestávka. Motorvodič vymenil koleso kontroléra za kuchársku naberačku. Veľkonočná šunka a vedro domáceho šalátu potešilo a nasýtilo vyhladnutý (a vymrznutý) personál. Niekto sa však nevedel dočkať a smutne čakal, až naň príde rad...   

  

Po nasýtení sa nám vrátili sily a tesne pred odchodom do Tatranskej Lomnice si niektorí stihli ešte zanôtiť a zakrepčiť.

V Tatranskej Lomnici sa už začínalo zhoršovať počasie a snehové mraky dávali predzvesť veľkej snehovej búrky. Rýchlo obehnutá súprava bola hneď pripravená na odchod do cieľa svojej cesty.

Spoločná fotka časti personálu Veterán klubu železníc Poprad vo Veľkom Slavkove zavŕšila zdarné akcie, ktoré sa uskutočnili najmä s veľkou podporou ŽSR a pomyslene odštartovali sériu podujatí k oslavám 160 rokov železníc na Slovensku a 100. výročia Tatranských elektrických železníc.  

Po akcii sme sa príjemne unavení rozlúčili netušiac, že v skoré ráno sa niektorí uvidíme opäť. Po polnoci sa do Tatier vrátila pravá pani zima a ukázala, že jej vláda ešte neskončila. Vo vyšších polohách v oblasti Vyšných Hágov a Štrbského Plesa napadlo značné množstvo mokrého a ťažkého snehu, ktorý ochromil dopravu v Tatrách. Približne od piatej hodiny rannej bola ohlásená problematická zjazdnosť trate TEŽ najmä v úseku Vyšné Hágy – Štrbské Pleso i na trati Ozubnicovej železnice. 

Sviatočné ráno Veľkonočného pondelka zmenilo plány mnohých ľudí najmä osádkam snehovej frézy a pluhu, ktoré boli povolané do boja s kalamitou. Snehový pluh odišiel z Popradu krátko po ôsmej hodine. Po porade s rušňovodičmi vo Vyšných Hágoch, ktorí mali cez dané úseky problémy, pluh vyrazil do boja...

Ako je badateľné na snímke na priecestí nad Popradským Plesom, ani práca snehového pluhu smerom na Štrbské Pleso nebola veľmi účinná. Mokrý sneh sa lepil na pluh a masu tlačil pred sebou.   

  

Pohľad zo stanovišťa rušňovodiča na zaviate koľaje pred sebou neveštil nič dobré. Ale dlhoročnými skúsenosťami a súhrou medzi dvoma rušňovodičmi a traťmajstrom sa podarilo pomerne bez problémov sprejazdniť trať na Štrbské Pleso. Zlá novina o zastavení dopravy na TEŽ-ke sa rýchlo rozšírila. Operatívne zareagovali domáci kočiši s dobovými saňami, ktorí sa snažili nahradiť zmeškané spoje svojimi prostriedkami.   

  

Na Štrbskom Plese bolo asi najviac snehu. Pri pluhovaní staničných koľají na strane TEŽ – ky sa o chvíľu objavila aj snehová fréza na zubačke. Tá dostala taktiež „zabrať“. Jej práca sa ukázala ako veľmi efektívna na rozdiel od snehového pluhu, ktorý bolo potrebné stále ručne čistiť a nastavovať.   

  

Najúčinnejšou (a najromantickejšou) prácou snehového pluhu je však jazda nadol...   

  

Na letniaku zvoní zvonec a tatranskej rozprávke je koniec!