Téžévéčkom za Funésom (1)

Cieľom mojej reportáže nie je dokumentovať technické parametre francúzskych vysokorýchlostných vlakov TGV, tých je dosť na iných stránkach. Chcem ponúknuť zaujímavé typy pre podobných cestovateľov, ktorí práve prostredníctvom železnice spoznávajú svet, majú radi dobrodružstvo a romantiku. Spolu s manželkou Alenou sme si za cieľ našej cesty zvolili návštevu žandárskej stanici v St-Tropez, známej z filmov s Louis de Funésom. Využili sme služby leteckej spoločnosti SkyEurope. Dve spiatočné letenky z Bratislavy do Paríža a späť spolu za 2501,20 Sk aj zo všetkými príplatkami, to je ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť. K tomu bolo potrebné vybaviť ešte voľný lístok FIP pre francúzske železnice (SNCF).

TRASA CESTY:

Bratislava – SK/FR – Paríž – Versailles – Paríž – Marseille – St-Raphaël – St-Tropez – St-Raphaël – Cannes – Nice – Marseille – Avignon – Orange – Marseille – Paríž – FR/SK – Bratislava

VZDIALENOSTI:

Bratislava – Paríž Orly-Sud = 1096 km (lietadlo)
Pont de Rungis Aéroport d´Orly – Gare d´Austerlitz = 20 km (vlak-RER)
Gare d´Austerlitz – Versailles-Rive Gauche = 34 km (vlak-RER)
Paríž Gare d´Lyon – Marseille St-Charles = 750 km (vlak-TGV)
Marseille St-Charles – St-Raphaël-Valescure = 161 km (vlak)
St-Raphaël-Valescure – St-Tropez = 48 km (bus)
St-Raphaël – Cannes = 33 km (vlak)
Cannes – Nice = 32 km (vlak)
Marseille St-Charles – Avignon = 121 km (vlak)
Avignon – Orange = 28 km (vlak)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O NAŠEJ CESTE:

• celkový počet dní - 6
• celkový počet nocí – 5 v hoteli
• celkový počet precestovaných kilometrov – 4716 km, z toho lietadlom – 2192 km, vlakom – 2358 km, autobusom – 96 km, peši – 70 km
• navštívené mestá – Paríž, Versailles, Marseille, St-Tropez, Cannes, Nice, Avignon, Orange
• navštívené štáty – Francúzsko
• letecká spoločnosť - SkyEurope
• železničná spoločnosť - SNCF, normálny rozchod 1435 mm, napájanie 1,5 kV =, 25 kV ~

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVŠTÍVENÝCH KRAJINÁCH:

FRANCÚZSKO

Počet obyvateľov: 64 102 140
Rozloha: 550 000 km²
Hl. mesto: Paríž
Štát. zriadenie: republika
Prezident: Nicolas Sarkozy
Úradný jazyk: francúzsky
Mena: euro (EUR, €), 1 € = 33,20 Sk
Náboženstvo: katolícke
Vízová povinnosť: nie (EU) 

DENNÍK:

1. deň – 6.3.2008 štvrtok

Ráno o piatej hodine na letisku M. R. Štefánika v Bratislave je ešte tma. V letiskovej hale však už vládne čulý ruch. Ľudia s kuframi stoja v radách na check-in, každý letí niekam inam: Košice, Mníchov, Londýn, Paríž, Praha. Po vybavení cestovných formalít a pasovej kontrole nastupujeme do lietadla. O 6.30 hod. začíname rolovať po dráhe letiska, dostávame povolenie na štart a už sa aj vznášame ponad Malé Karpaty. Lúčime sa s daždivým počasím, prelietavame cez oblaky a o chvíľu nás už víta rozžiarené slnko. Dolu pod nami je širokánska biela perina. Náš Boeing 737-700 naberá výšku 12 000 metrov, vonkajšia teplota je - 66°C, rýchlosť 850 km/hod, o čom nás informuje kapitán lietadla. Letíme smerom na Salzburg, ponad Bodamské jazero a Zürich. O 8.15 hod. pristávame na parížskom letisku Orly Sud a opäť nás víta slabý dážď. Bienvenue á Paris (vítajte v Paríži). Prebieha pasová kontrola, vyzdvihneme si batožinu a vychádzame z letiskovej haly cez EXIT G. Priamo pred týmto východom sa nachádza zastávka kyvadlovej autobusovej dopravy (navette bus), spájajúca letisko s prímestskou železnicou RER, žltá línia C, zastávka Pont de Rungis Aéroport d´Orly. Ukazujem vodičovi autobusu lístok FIP – SNCF, ale ten ho neakceptuje a musíme si kúpiť lístok za 2,5 €/os. Asi po 15 minútach jazdy vystupujeme na zastávke Pont de Rungis Aéroport d´Orly (RER-C). V pokladni po predložení FIP-ky nám vystavia bezplatný lístok (contremarque gratuite), pomocou ktorého vchádzame do RER-ka cez trojtyčové turnikety poistené ďalšou stenovou zábranou. Lístok označený dátumom nesmiete zabudnúť v turnikete, pretože pri výstupe z RER-ka sú tie isté zábrany a prejsť cez ne možno len po vložení lístka.

Touto žltou líniou (C) RER-ka sa presúvame na stanicu Gare d´Austerlitz. Odtiaľ ideme pešo mostom Pont Ch. de Gaulle cez Seinu k stanici Gare de Lyon hladať nejaké ubytovanie. Keďže nemáme nič zarezervované, v kútiku duše máme istý nepokoj, či vôbec niečo nájdeme. Naše obavy sa však razom rozplynú, pretože v uličkách okolo Lyonského nádražia je množstvo hotelov rôznej cenovej kategórie. V ulici Rue d´Austerlitz, č. 21 si vyberáme Hôtel de Marseille, 39 € izba pre dve osoby. Po krátkej očiste ideme na Lyonské nádražie, ktorého honosná budova s hodinovou vežou pôsobí veľmi impozantne. Pri nástupištiach sú pristavené vysokorýchlostné vlaky TGV, pripravené na štart ako formule na Grand Prix. Ich elegantný dizajn v strieborno-modrom nátere nenechá bez povšimnutia snáď nikoho. Trať LGV Paris Sud-Est (Ligne à Grande Vitesse – vysokorýchlostná trať) je prvou vysokorýchlostnou traťou vo Francúzsku so začiatkom budovania v roku 1975. Dnes je predĺžená až do Marseille a vlaky TGV jazdia po celom Azúrovom pobreží (Côte d´Azur) až do talianskej Ventimiglie. V informačnej kancelárii si dávam vytlačiť spojenie medzi Parížom a Marseille a zisťujem, že téžévéčka jazdia v hodinovom intervale od 6.16 do 20.16 hod., niektoré bez zastavenia, iné so zastavením v Avignone alebo Aix-en-Provence. Popoludnie venujeme prehliadke Paríža, takmer desaťmiliónovej metropole Francúzska. Začíname ostrovom na rieke Seine Ile de la Cité. Nachádza sa tu jedna z najvýznamnejších stavieb Paríža katedrála Notre Dame z 12. stor. Pred vstupom do katedrály na dlažbe je bronzová tabuľa, označujúca zemepisný stred mesta. Na konci ostrova preklenuje rieku najstarší parížsky most Pont Neuf. Ďalej naše kroky vedú k zámku Louvre. Pred vchodom v podobe sklenenej pyramídy sa hemží množstvo ľudí. Jeden z najslávnejších obrazov sveta – Mona Líza od Leonarda da Vinciho je obrovským lákadlom, priťahujúci zvedavcov z celého sveta. Postranné trakty budov zámku vyúsťujú do námestia Svornosti – Place de la Concorde, kde kedysi stála gilotína na stínanie hláv odsúdencov. V strede sa nachádza kamenný obelisk z egyptského Luxoru, starý 3200 rokov.  

Na presun k eiffelovke využívame RER-ko. Žltá trasa línie C kopíruje rieku Seinu a spája množstvo pamiatok, nachádzajúcich sa v strede Paríža. Pracovníci v pokladni pred vstupom do RER-ka, nám po predložení FIP-ky bez problémov vydávajú bezplatné lístky. Vystupujeme pred 300 metrov vysokou železnou konštrukciou Eiffelovej veže. Pri dvoch nohách veže stoja asi tak hodinové rady čakajúcich, výťahy premávajú bez prestávky, vstupné 11,5 € na najvyššie poschodie. Oblačné počasie so zlou viditeľnosťou nás odrádza od návštevy tejto bezpochyby najväčšej atrakcie Paríža. Pred vežou je rozsiahly park – Champ de Mars (Martovo pole), zakončený budovou Vojenskej akadémie, za ktorou sa nachádza sídlo Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru – UNESCO, ktorá sa nemalou mierou podieľa na záchrane kultúrneho a prírodného dedičstva ľudstva. Celé pobrežie rieky Seiny od katedrály Notre Dame až po Eiffelovu vežu je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Pomaly sa začína stmievať a cestou späť na hotel obdivujeme štíhlu siluetu Eiffelovej veže, ktorá sa rozžiarila tisíckami svetiel.

2. deň – 7.3.2008 piatok

Po raňajkách ideme na Gare d´Austerlitz a o 9.30 hod. odchádzame RER-kom do mestečka Versailles s príchodom o 10.10 hod. Versailles-Rive Gauche Chateau je konečná stanica jednej vetvy žltej linky C. Niektoré spoje vychádzajú z tejto stanice, obídu dookola celý Paríž a vrátia sa do Versailles-Chantiers a opačne. Celá trasa trvá približne 1 hod. 50 min. Do Versailles je možné prísť aj bežnými vlakmi zo stanice Gare St-Lazare, tie končia vo Versailles-Rive Droite, alebo zo stanice Gare Montparnasse a tie prechádzajú cez Versailles-Chantiers. Len si vybrať. Najbližšie k zámku je to zo stanice Rive Gauche Chateau, ale aj tie ďalšie dve stanice sú dostupné aj pešo. Zámok vo Versailles (UNESCO) je ešte väčší ako Louvre. Jeho súčasťou je aj veľkolepý park, v ktorom sú ešte ďalšie zámky – Veľký a Malý Trianon. V parku je množstvo sôch, fontán a vodné kanály. Historický význam tohto miesta umocňuje podpísanie Versaillskej mierovej zmluvy v r. 1919, ktorou bola definitívne zavŕšená 1. svetová vojna a Trianonská mierová zmluva z r. 1920, ktorá riešila hranice maďarského štátu po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie. Cestou späť na stanicu sa zastavujeme na námestí, ktoré je vlastne jednou veľkou tržnicou. Predáva sa tu množstvo ovocia, zeleniny, rýb a medu vrátane rôznych špecialít a dobrôt. RER-kom sa vraciame do Paríža a čas do večera trávime prechádzkou po jednej z hlavných parížskych tried Avenue des Champs-Élysées. Malý palác, Veľký palác, Elyzejský palác, množstvo významných budov, značkových obchodov, kaviarní a pasáží. Dostávame sa k Víťaznému oblúku, ktorý je dominantou hviezdicového námestia Place Charles-de-Gaulle. Oblúk bol postavený na pamiatku Napoleonovho víťazstva pri moravskom Slavkove r. 1805, keď porazil spojeneckú armádu Rakúska a Ruska (Bitka troch cisárov). Do kruhového objazdu sem ústi dvanásť veľkých ulíc – bulvárov, po ktorých prúdi nekonečné množstvo áut. V tomto usporiadanom chaose vodičov áut, autobusov a motoriek sa vyznajú hádam len samotní Francúzi.

Neďaleko sa nachádza Bratislavská ulica, ktorá tvorí taký poloblúk. Pomenovaná je zrejme na počesť udalosti, ktorá sa odohrala dňa 26. decembra 1805 v Bratislave. V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca bola podpísaná dohoda, ktorá potvrdila mier medzi rakúskym cisárom Františkom I. a Napoleonom Bonaparte. Ulicou Avenue Marceau mierime k Seine, k mostu Pont de L´Alma. Tu v podjazde, dňa 31.8.1997 prišla o život pri autonehode princezná Diana spolu so svojím milencom Dodim Al-Fayedom. Spomienkou na túto nehodu sú len rôzne odkazy, popísané po okolitých stenách. Neďaleko stojaca rozsvietená Eiffelová veža s dvojicou otáčajúcich sa laserových lúčov, pretínajúcich nočnú oblohu nad Parížom, pôsobí ako taký maják v strede mesta.

3. deň – 8.3.2008 sobota

Balíme batohy a ideme na železničnú stanicu Gare de Lyon. Tu už je pristavené naše TGV-Duplex 6103 (poschodové), na ktoré sme si ešte včera kupovali miestenky po 1,5 €. O 7.16 hod. odchádzame do Marseille, hlavného mesta Provensálska (Provence-Alpes-Côte d´Azur). Vzdialenosť 750 km prekonáme za 3 hod. a 19 minút s dvomi zastávkami, v Avignone a v Aix-en-Provence. Miesta máme vo vagóne číslo 5, na prízemí (en bas) v „štvorke“, v strede s rozkladacím stolíkom. Vlak je dosť plný, voľných miest zostalo veľmi poskromne. V susednom vozni na poschodí je bar „na stojáka“. Prechádzať z vagóna do vagóna sa dá iba na poschodí, spodná časť je nepriechodná. Sedadlá sú pohodlné, myslím, že trochu priestornejšie ako v Pendolíne. V strede je ulička, po každej strane sú dve sedadlá, v 1. triede jedno a dve. Bodové osvetlenie na čítanie je samostatné pre každé sedadlo. Interiér je čalúnený, podlaha s kobercami, takmer ako doma v obývačke. Tónované sklá sú opatrené sťahovacími roletami. Na batožinu sú vyhradené dostatočne veľké priestory, medzi sedadlami, nad hlavou, pri vstupe do samotného interiéru, prípadne v strede. Všade čistota a poriadok. Po úvodnej fáze odchodu z Paríža cez spleť výhybiek, začíname naberať rýchlosť. Jazda je veľmi príjemná, žiadny klepot, všetko je perfektne odpružené a odhlučnené. Frekvencia mihania sa stromov, stĺpov a okolitého prostredia začína prudko stúpať priamoúmerne k zvyšovaniu rýchlosti. Trochu mi tu chýba obrazovka s údajom rýchlosti vlaku, ako to je v nemeckých ICE, ale letiaca okolitá krajina nasvedčuje vysokej rýchlosti 300 km/h, na ktorú nie sme bežne zvyknutí.. V niektorých úsekoch je maximálna dovolená rýchlosť až 320 km/h. Jednoducho vzdialenosť a cestovná doba sa oklamať nedajú. Komfortu a bezpečnosti, aký ponúkajú tieto vlaky, môže aj letecká doprava len ťažko konkurovať. Minuloročný svetový rýchlostný rekord 574,8 km/h potvrdzuje ďalšie napredovanie. Cesta veľmi rýchle ubieha, o 10.35 hod. zastavujeme v Marseille St-Charles.

Pred stanicou schádzame veľkým schodišťom a v priľahlých uličkách hľadáme nejaké ubytovanie. V hoteli Hasan ponúkajú izbu pre dve osoby za 20 € na noc. Manželka keď zistí, že sme v arabskej štvrti a prezrie si tie ich stupačkové záchody s kohútikmi a vedierkami, uteká kade ľahšie, ledva za ňou stačím. Nakoniec sa ubytujeme priamo pri stanici v hoteli Beaulieu-Glaris za 32 € za izbu pre 2 osoby/noc. Marseille nás privítalo krásnym slnečným počasím. Hneď teda ideme do mesta. Ulicou oproti stanici sa dostávame na námestie Place Jules Guesde, ktorému dominuje Víťazný oblúk. Naokolo sú na zemi porozkladaní počerní arabskí „obchodníci“ väčšinou z Alžírska, akýsi maghrebský bazár. Ako tak chodíme medzi nimi, zrazu cítim nejaké ťahanie na chrbte. Obzriem sa a to už manželka kričí na jedného čierneho prisťahovalca z Afriky, ktorý mi rozopínal ruksak a zaujímal sa o jeho obsah. Našťastie ma neokradol, ale hneď na úvod sme dostali lekciu, kde to vlastne sme. Toto juhofrancúzske multinárodné mesto s nádychom exotickej Afriky nie je až tak bezpečné. Je známe, že jeho obyvatelia majú horúcu krv a typický južanský temperament. V noci sa do niektorých štvrtí neodporúča „bielym“ ani vstupovať, snáď len ak vás život omrzel. Čo najrýchlejšie opúšťame toto miesto a ideme k prístavu.

Marseille je najväčším prístavom v krajine a dôležitým dopravným uzlom. Starý prístav (Vieux Port) zasahuje až do stredu mesta a je plný plachetníc, výletných a rybárskych lodí. Od prístavu sa vezieme autobusom č. 60 (1,7 €) na kopec nad mestom, ktorému dominuje honosná bazilika Notre-Dame de la Garde. Vrchol veže korunuje desať metrov vysoká pozlátená socha Panny Márie s dieťaťom v náručí, ktorá žehná prístavu a celému mestu Marseille. Toto miesto poskytuje nádherné výhľady na panorámu mesta, šíre more s množstvom lodí a neďaleké ostrovy. Na jednom z nich, známom Ife, je pevnosť – väznica. Práve tu bol väznený hrdina Dumasovho románu Gróf Monte Christo. Schodmi a uličkami potom schádzame späť k Starému prístavu, ktorý je akoby takým centrom mesta, obkolesený reštauráciami a hotelmi. Na ulici La Canebière, tiahnucej sa od prístavu do kopca, obdivujeme staršie budovy pôsobiace veľmi honosným štýlom. Inak väčšina domov v Marseille je značne ošarpaných, takmer na spadnutie, zvlášť v niektorých chudobnejších štvrtiach. Dopravu po meste zabezpečujú dve linky metra, autobusy a moderné nízkopodlažné električky. (Pokračovanie nabudúce)

Titulná snímka: Žel. stanica Nice 9.3.2008 © František Halčák