Regionálky, ich osudy a život na nich (VI. časť): Trate na Kysuciach

Trať 129: Čadca – Skalité-Serafínov št. hr.

Koncesia bola udelená zákonom č. X/1889, prevádzka bola otvorená 3.11.1884, od 1.2.1885 ju zabezpečovala Košicko – bohumínska železnica. (Zdroj: Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček a kol.) Trať je jednokoľajná a jej dĺžka je 20,226 km a začína v Čadci, ktorá leží na trati Žilina – št. hr. ČR a končí v Skalitom-Serafínove st. hr. SR/PR. Osobná doprava je tu zabezpečovaná vlakmi typu 911. Premávajú tu aj rýchliky do Poľska. Nákladná doprava má charakter medzinárodného tranzitu do Poľska. 

Trať križuje 17 priecestí, z toho 1 cesta I. triedy, 14 miestnych komunikácií, 6 účelových komunikácií a jeden prechod pre peších. Zabezpečené sú iba dve priecestia, s kontrolou v žst. Čadca. (Nejako sa mi to nepozdáva, lebo veľa ich tam bolo ešte neaktivovaných a v TTP nie sú vôbec napísané). Na ostatných priecestiach sú iba klasické kríže, poprípade tabule STOP. Najvyššia dovolená rýchlosť na tejto trati je 60 km/h a zábrzdná vzdialenosť je 400m. Je to trať s jednosmernou trakciou 3kV.

Na trati sa nachádza:

7 zastávok – Svrčinovec zastávka, Čierne pri Čadci zastávka, Čierne–Polesie, Skalité zastávka, Skalité pod Poľanou zastávka, Skalité-Kudlov a Skalité-Serafínov,
a 2 stanice – Čierne pri Čadci a Skalité. 

V stanici Čierne pri Čadci už čakal na náš príchod nákladný vlak z Poľska. V Skalitom čakala plná stanica nákladných vlakov z/do Poľska. Už nejaký čas tu čaká na aktivovanie „nové“ staničné zariadenie BOMBARDIER na spustenie od firmy AD Tranz. Trať ďalej vedie mnohými oblúkmi a stúpaniami smerom k hranici, kde má ešte štyri zastávky, kde všetky majú v názve Skalité plus niečo. Asi cca 200m od zastávky Skalité Serafínov sa už nachádza štátna hranica s Poľskom. Po presune vlakového personálu na opačný koniec motorovej súpravy sa vydávam späť do Čadce na ďalšiu trať.

Trať 128: Miestna železnica Čadca – Makov

Koncesia pre výstavbu a prevádzku trate, vychádzajúcej zo stanice KBŽ v Čadci a smerujúcej cez Turzovku do Makova, bola udelená nariadením MO č. 25182/913.IV.8 Ing. Edmundovi Bleuerovi z Budapešti. Výstavba 27,1 km dlhej železnice stála 3 658 000 K a prevádzka na nej bola otvorená 9.7.1914. Na trati bolo pôvodne 5 staníc a 4 nákladiská. (Zdroj: Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček a kol.) Trať je jednokoľajná a jej dĺžka je 27,1 km. Osobná doprava je tu zabezpečovaná vlakmi typu 811. Čo sa týka nákladu, tak tu chodí manipulačný vlak cez pracovné dni. Začiatok trate je v Čadci, ktorá leží na VI. Koridore a končí v Makove.

Trať križuje až neuveriteľných 75 priecestí (3 na km), z toho jedno cesta I. triedy, 7 ciest II. triedy, 6 ciest III. triedy, 26 miestnych komunikácií a 35 účelových komunikácií. Počet zabezpečených priecestí je 14. Na tejto trati nie je ani jedno priecestie s mechanickými závorami. So svetelným zariadením so závorami je zabezpečené iba jedno priecestie, ostatných 13 je bez závor. A na tých ostatných sú iba klasické kríže, poprípade tabule STOP. Najvyššia dovolená rýchlosť na tejto trati je 50 km/h a zábrzdná vzdialenosť je 400m.

Na trati sa nachádza:

6 staníc – Čadca, Raková, Staškov, Turzovka a Makov,
6 zastávok – Čadca zastávka, Raková – Zemanov zastávka, Staškov zastávka, Podvysoká, Turzovka zastávka a Nižný Keľčov,
a jedno nákladisko so zastávkou - Vysoká nad Kysucou. 

Na presun z Čadce do Makova som mal úmysel použiť vlak, no nakoniec som musel použiť autobus. Cesta bola príšerne dlhá a zastávok ako maku. Vzdialenosť 26 km trvala autobusu asi hodinu. Po príchode do Makova som doplnil proviant a pobral sa smerom ku stanici. Tam už stála súprava na čele s 811 a s jedným prívešákom 011, s ktorým som mal pôvodne prísť do Makova aj ja. Vo vlaku je namontované aj zariadenie pre informovanie cestujúcich s hlásením nasledujúcich zastávok a podobne. Stanica maličká, niektoré koľaje a výhybky už bol problém v tej vysokej tráve nájsť. A koľaj do remízy sa už určite dlho nepoužila. Nakladá sa tu asi hlavne drevo a je tu aj píla vedľa stanice. V stanici si výhybky obsluhuje vlakový personál, pomocou kľúčov, ktoré nosí so sebou rušňovodič na stanovišti. Trať vedie príjemným prírodným prostredím kopírujúcim hlavnú cestu Čadca – Makov. Po odchode z Makova sa nám trocha rozpršalo.

Riadenie dopravy na tejto trati je zjednodušeným spôsobom. V stanici Podvysoká, v ktorej je kontrola od siedmich priecestí, sa rušňovodič zahlásil službukonajúcemu zamestnancovi, ktorý mu povolil ďalšiu jazdu smerom do Turzovky cez priecestia. Po príchode do Turzovky som si pozrel pracovisko výpravcu a vnútro staničnej budovy. Čakali sme na osobný vlak z Čadce, s ktorým sme sa tu križovali. V Turzovke je riadny výpravca, ktorý má kontroly od ďalších šiestich priecestí na tejto trati. Kontrola toho jedného priecestia je v žst. Čadca. Zaústenie trate v stanici Čadca je dosť nezvyčajné. Je totiž situované mimo hlavných koľají, čo bol dôvod, prečo som si splietol vlak do Čadce s vlakom do Skalitého.

Túto trať sa mi podarilo nafilmovať na kameru, tak že by som to chcel v blízkej dobe spracovať na DVD a ponúknuť redakcii VLAKY.NET.

Titulná snímka: Makov - Pohľad na trať smer Čadca, 9.6.2007, © Tomáš Rotbauer