Slovensko – maďarské železničné dni v Szécsény

Vo zvolenskom depe členovia KHT Zvolen a KHKV z Hanisky pri Košiciach chystajú súpravu na spoločnú jazdu do Lučenca. Ďalšia partia sa zas venuje Malému Býčkovi 422.0108, ktorý v tento deň bude pre zmenu otvárať turistickú sezónu na ČHŽ v Hronci. Zvolenská časť osádky zisťuje, že na palivovom okruhu ich motoráčika sa objavila akási chyba. Ako sa neskôr ukazuje, s jej odstránením sa budú musieť popasovať dlhšie a tak majú o „zábavu“ postarané až do Lučenca. Slova sa teda ujíma MAGDA. V stanici sa od výpravkyne dozvedáme ďalšiu nepriaznivú informáciu. Údajne tento mimoriadny vlak nie je nahratý v IS ŽSR. Žeby dispečerský aparát na nás pozabudol? To sa nám nepodarilo zistiť, avšak nakoniec po dlhšom čakaní predsa len odchádzame zo Zvolena a mierime do Lučenca s nádejou, že peážny úsek trate do Veľkého Krtíša prejdeme v stanovenom čase.

MAGDA sa pri stúpaní do žst. Kriváň poriadne zadychčala. Predsa len ťahať za sebou tri vozne je pre túto dámu v rokoch už trochu priveľa. Nakoniec to zvládla a my sme sa ocitli v Lučenci. Tu sa náš motorový vlak delí a košická časť odchádza do Veľkého Krtíša.  Našťastie i zvolenská časť vlaku je už v poriadku a pripravená na jazdu do Széczény. Cesta do V. Krtíša ubieha prebúdzajúcou sa krajinou bez problémov. Pri ceste z V. Krtíša pristupuje do vlaku pár cestujúcich a štáb STV, ktorý nás sprevádza až do maďarského Széczény. Keď sa blížime k zastávke v Bušinciach tak sa nám ani nechce veriť, koľko ľudí tu na nás čaká. Naši cestujúci sú jednými z tých, ktorí budú vystupovať v pripravenom kultúrnom programe.

V Nógrádszakály čakáme na vlak z Lučenca, ktorý nás predbieha.Keď sa traťový úsek uvoľní, dostávame voľno a opúšťame stanicu, aby sme sa po niekoľkých kilometroch aj my dostali do cieľovej stanice. Náš príchod vítajú plné davy, stanica je zaplnená ľuďmi, ale i vystavenou železničnou technikou. Po privítaní sa presúvame do centra, kde v parku pod zámkom prebieha kultúrny program. Naši cestujúci sa pripájajú k ostatným a vytvárajú 5 imaginárnych medzinárodných expresných vlakov. Tie vypĺňajú olympijské kruhy. Nasleduje i symbolické zapálenie olympijského ohňa. Po ňom nasledujú príhovory zástupcov regiónu, mesta i železníc nesúce sa v duchu obnovy železničného spojenia v Poiplí ako aj odovzdávanie cien žiakom za najlepšie výtvarné práce s tématikou železníc.

Blíži sa čas obeda a tak sa presúvame s ostatnými do centra, kde sú pripravené stánky s občerstvením. Prijímame pozvanie organizátorov na obed a tak vychutnávame maďarskú kuchyňu. Po tom, čo sme nasýtení, pomaly odchádzame na stanicu. Od nášho vlakového personálu sa na rohu ulice oddeľujem a idem si prezrieť tunajšiu modelársku expozíciu. Priatelia železnice Jánosa Baranyiho a Klub modelárov z Veresegyházu tu v rámci výstavy predstavujú na moduloch  35 m dlhú železničnú trať H0 v tvare O.

Vo vedľajšej miestnosti je vystavený motorový vozeň 498.0 ČSD v mierke 1:10, ktorý na upravenom privesenom vozni vozí deťúrence. Pre tých najmenších je pripravené i detské ihrisko s drevenými vláčikmi.

Čas mi tu ubieha akosi rýchlo a keďže chcem stihnúť odchod DESIRA, zrýchleným krokom sa presúvam na stanicu. Zaujímam miesto neďaleko priecestia a o chvíľu dokumentujem jeho odchod. Zvyšný čas do nášho odchodu trávim na stanici fotením vystavených vozidiel. Postupne odchádza zvolenská časť do Lučenca, po nej i maďarské HDV a nakoniec i my. Vezieme naspäť do Bušiniec spokojných cestujúcich. Pri zapadajúcom Slnku sa vraciame späť do Lučenca. Tu sa znovu spojíme do jedného vlaku a spoločne už za tmy odchádzame do Košíc, kde 3. mája čaká tento vlak ďalší výkon. Ale o ňom už bude napísané v inom článku.

Záverom by som chcel poďakovať personálu mimoriadnych vlakov, ktorí nás bezpečne doviezol domov a vďaka obetavosti aj ostatných zainteresovaných zvládol počiatočné problémy. Takto sa mohli slovenské motorové vozne radu M 131.1 ČSD vôbec po prvý krát objaviť na trati do Széczény.

Veľká vďaka patrí i všetkým organizátorom Slovensko-maďarských železničných dní. Zvlášť by som sa chcel i za ostatných poďakovať pani Katalin Molnár z Bušiniec ako aj Železniciam Slovenskej republiky za zorganizovanie tejto perfektnej akcie.