Železničný zvršok, 4. časť – traťové stroje

Traťové stroje sa používajú ako pri výstavbe nových tratí, tak i pri ich rekonštrukciách a každodennej údržbe. Odstraňujú namáhavú a často i nebezpečnú ručnú prácu, túto podstatne urýchľujú a zefektívňujú. Popis všetkých strojov by si vyžadoval neprimerane veľký priestor a keďže sa už nachádza (i strojov tu nespomenutých) v galérii Mechanizmy a pracovné stroje, je článok zameraný na základné informácie o traťovej mechanizácii.

 

 

Na začiatku 20teho storočia sa traťová mechanizácia obmedzovala prakticky len na motorové vozíky, dreziny, parné snehomety a parné koľajové žeriavy. Po druhej svetovej vojne bolo na ČSD dovezených niekoľko podbíjačiek a čističiek zo Švajčiarska a pre pokládku koľajových polí sa začali používať kozové žeriavy typu Vošáhlik. V 60tych rokoch boli dovážané stroje zo ZSSR (čističky Dragavcev, pokladače UK 25/9, zvarovňa PRSM 1,...), z kapitalistických krajín, najmä od rakúskej firmy Plasser & Theurer, (smerovacie stroje AL 204, AL 250, čistička RM 62, podbíjačky WE 75, WE 275, 06-32, pluh USP 3000C,...) a prvé stroje začal vyrábať novovzniknutý podnik Mechanizácia traťového hospodárstva (podbíjačky SP 63, SP 62, čističky SČ 100, SČ 200,...). V 70tych rokoch nastal určitý rozmach v tejto oblasti. Jednak pokračovali dodávky strojov z Rakúska a ZSSR, ale najmä tuzemský výrobca MTH začal dodávať nové typy strojov (čističky SČP 200, DELČ 800, SČH 150, podbíjačky ASP 400, ASP 400.1, stroje odvodené od MUV 69 – KSF 70, PUŠL 71, ZŠ 72,...).

 

 

Druhú polovicu 80tych rokov je možné považovať za vrchol snahy ČSD o mechanizáciu jednotlivých prác. Pokračovali dodávky strojov firmy Plasser & Theurer, najmä v tej dobe špičkových ASP 09-16 a obnovovacieho stroja SUM 1000 CS a podnik MTH začal dodávať nové čističky SČ 600 a nový typ motorového vozíku MV 80, ktorý sa stal základom ďalších strojov. Spoločenské a hospodárske zmeny po roku 1989 zasiahli i túto oblasť a nákup nových strojov stagnoval. Po rozdelení ČSD je možné badať rozdielny vývoj v oblasti traťových strojov u nástupníckych správ. Pokiaľ na ČD z nových strojov dominovali výrobky MTH Praha (SČ 600S, ZŠ 800, MZV, MVV, KP 900, ...), na ŽSR sa okrem strojov MTH (KP 900, SČ 600S, ...) objavili nové stroje od firmy Plasser & Theurer (MFS 100, RM 76 UHRS, ASP 08-275) a pdbíjačky (VPR, VPRS) dovezené v rámci deblokácie ruského dlhu.

 

 

Významnú úlohu zohrali súkromné spoločnosti zúčastnené na modernizácii železničných tratí, ktoré zakúpili nové stroje v zahraničí (ASP 08-475, SSP 110 SW, DESEC,...) i tuzemsku (VKL 402, SMS 120.1, SPZ 5,...) alebo začali používať stroje dovezené zo zahraničia (PTH 350, UWG, RM 74 U, ASP 08-32,...). Nemožno opomenúť ani zahraničné stroje, ktoré sa na našich tratiach vyskytujú príležitostne a to najmä v prípade, kedy tuzemské firmy týmito nedisponujú alebo sa jedná o prezentačné akcie (SPENO, ASP 09-3X, SUZ 350, ...). Celkovo je možné konštatovať, že súčasný park traťových strojov nachádzajúcich sa v SR/ČR (hoci viaceré stroje prešli úpravami a modernizáciami) zaostáva za svetovou úrovňou. Nákup nových strojov v posledných rokoch (SSP 2005 SW, DGS 90N, DGS 62N a chystané nákupy nových ASP) však dáva tušiť, že situácia by sa mohla zlepšiť i v tejto oblasti.

 

 

Podbíjačky slúžia na úpravu polohy koľaje. V minulosti používané stroje slúžili len na úpravu výšky alebo len na podbitie koľaje, pričom na úprava smeru sa vykonávala osobitne. V súčasnosti používané stroje zlučujú všetky tieto činnosti a sú označované ako automatické strojné podbíjačky. Podľa svojho určenia ich delíme na traťové, ktoré sú určené pre podbíjanie koľaje a univerzálne (výhybkové), ktoré umožňujú podbíjanie koľaje i výhybiek. Moderné stroje sú vybavené rôznymi riadiacimi systémami, ktoré zaručujú požadovanú kvalitu a rýchlosť práce, niektoré staršie stroje sú týmito systémami postupne vybavované dodatočne. Prvé strojné podbíjačky boli dovezené na konci 40tych rokov zo Švajčiarska (Sfindex, Matisa). Prvou ASP u ČSD bola 06-32 SLC dovezená v roku 1968, po ktorej nasledovali ďalšie typy od firmy Plasser & Theurer. Firma MTH vyrábala podbíjačky od roku 1963 pomerne zastaralé SP 63, ktoré boli nasledované od roku 1964 typom SP 62 a ďalej v kooperácii s firmou Plasser & Theurer od roku 1979 sériovo vyrábané ASP 400 a od r. 1983 ASP 400.1. Okrem strojov P&T (napr. WE 75, 06-16, 07-32) boli dovážané i podbíjačky zo švajčiarska (napr. BNRI 80, SIG 130L, B 221). V súčasnosti je možné sa stretnúť najmä s traťovými ASP 400, 400.1, 600, B 241, VPR, 07-16, 08-16 a 09-16 a výhybkovými VPRS, 07-275, 08-275 a 08-475.

 

 

Čističky sú určené na čistenie koľajového lôžka, pričom môžu lôžko čistiť celoprofilovo alebo len za hlavami podvalov, niektoré typy umožňujú i jeho odťaženie. Princíp čistenia spočíva v odťažení štrku pomocou hrabacej reťaze a jeho pretriedení na vibračných alebo rotačných sitách. Sústavou dopravníkov je potom vyčistený materiál dopravovaný späť do koľaje a nečistoty mimo stroj, dnes najčastejšie do odvoznej súpravy. V minulosti bolo časté ponechávanie odpadu vedľa koľaje. Prvé čističky z povojnových rokov švajčiarskej firmy Scheuchzer boli v 60tych rokoch nasledované sovietskymi typu Dragavcev, ktoré sa však neosvedčili. Prvými čističkami vyrábanými v ČSSR boli SČ 100 z roku 1965 a SČ 200 z r. 1968. Tieto stroje ešte nemali vlastný pohon pojazdu a pri práci boli priťahované lanom. Prvá samopojazdná čistička SČP 200 opustila brány MTH v roku 1970, nasledoval typ DELČ 800 (1975) s rotačným sitom a SČ 600 (1988) resp. SČ 600S (1992). Okrem už spomenutých čističiek boli na ČSD dovezené na prelome 60/70tych rokov stroje firmy P&T RM 62 (plnoprofilová) a FR 53 (za hlavami podvalov). Z čističiek za hlavami podvalov sa v súčasnosti používa stroj SČH 150 vyrábaný v MTH Vrútky od r. 1974 a z plnoprofilových sa dodnes používajú stroje SČ 600, SČ 600 S, RM 74 U a RM 76 UHRS. Na začiatku 21. storočia boli používane ešte i stroje SČP 200 a DELČ 800 (dnes už len na ŠRT).

 

 

Pokladače slúžia na znášanie a/alebo pokládku koľajových polí a výhybiek. Do tejto skupiny môžeme zaradiť i koľajové žeriavy, ktoré však môžu byť použité i na iné výkony. Na našich tratiach je najrozšírenejšia pokládka vopred zmontovaných koľajových polí na čo boli v povojnovom období používané mechanické portálové žeriavy „Vošáhlik“ neskôr inovované na typ „Husák“, ktoré využívali pomocnú drážku. Kvalitatívny skok nastal s nástupom sovietskych pokladacích žeriavov UK a československých pokladačov PKP. V polovici 80tych rokov zakúpili ČSD od firmy P&T moderný stroj na kontinuálnu výmenu koľajového roštu SUM 1000 CS. Na pokládku výhybiek sa používali koľajové žeriavy. Ďalšie stroje (DESEC TL 50, TLP 550, UWG, PTH 350, VYPO 8000) boli na našich tratiach nasadzované až po roku 1989, kedy tieto zakúpili súkromné stavebné firmy.

 

 

K ďalším skupinám strojov patria napr. pluhy na úpravu ŠL do profilu (PUŠL 71, USP 3000C, KP 900, SPZ 5, SSP 100, SSP 110 SW, SSP 2005 SW), zhutňovače koľajového lôžka (ZŠ 72, ZŠ 800, ASPZ 400, VKL 400, VKL 402, DGS 62N, DGS 90N), stroje/vozne na prepravu materiálu (Ua, Chopperdozátor, MZV 30, MVV 900, PZV, VVM 1000, ZV 35, MFS 100,...), stroje pre prácu na koľajovom rošte (SVP 74, UNO 80, PRSM 3, PRSM 4, DZ 500, SDK II, ZPV 01,...). Na prepravu osôb a materiálu slúžia motorové vozíky (MUV 69, MUV 90, MV 79, MV 80, DGKu 5, MPV 22), diagnostika železničného zvršku sa vykonáva meracími vozňami alebo drezinami.

 

 

Podľa povahy práce sú traťové stroje nasadzované samostatne, alebo v technologických linkách, kde jednotlivé pracovné úkony na seba naväzujú. Od typu a množstva nasadenej mechanizácie do značnej miery závisí kvalita a rýchlosť prevedenej práce. Stále však dôležitú úlohu zohráva ľudský činiteľ. Stáva sa, že s horším vybavením sa dosiahne lepšieho výsledku ako s modernou technikou, ak táto nie je správne využitá. Preto nemožno jednotlivé typy strojov paušálne zaškatuľkovať a pokiaľ na jednom mieste sú so strojom zlé skúsenosti, na inom môže byť nasadzovaný úspešne.

 

 

Časťou o traťových strojoch sa uzatvára séria článkov o železničnom zvršku, ktorej cieľom bolo priblížiť čitateľovi problematiku jednej z najdôležitejších častí železnice. Hoci nie všetky otázky mohli byť zodpovedané verím, že odpoveď na úvodnú otázku „Po čom tie vlaky vlastne jazdia?“ poskytnutá bola.