Festival modelovej železnice - Budapešť 2008, I. časť

1.deň
Je krásne júlové dopoludnie a prvá časť košickej výpravy vyráža na cestu. Bývalý hraničný prechod zíva prázdnotou. Zastavujeme na neďalekej čerpacej stanici a kupujeme tzv. matricu – diaľničný poplatok na 10 dní. Zhruba po hodinke cesty za Miškolcom vchádzame na diaľnicu a smerujeme do Budapešti. Cesta ubieha pomerne rýchlo a tak sa ani nenazdáme a rovinu strieda mierne zvlnená krajina, tesne pred cieľom našej cesty. Zastavujeme  na odpočívadle pred vstupom do mesta a čakáme na zvyšok výpravy. Po hodinke to však vzdávame, keď sa dozvedáme, že pre menšie technické problémy by sme museli čakať dlhšie. Pokračujeme teda ďalej, tentoraz už rušnými ulicami a podľa mapy mierime do areálu železničných opravovní MÁV. Na vrátnici sa preukazujeme pozvánkou a ideme ďalej. Po pár metroch nachádzame halu, kde to v nadchádzajúce dni bude žiť železničnými modelmi. Vchádzame dnu a hneď sa nás ujíma jeden z organizátorov. Prináša nám vizitky a ukazuje nám, kde sa nachádza jedáleň. Po chutnom obede začíname vybaľovať a rozkladať moduly. Podľa priloženého layoutu  začíname ako prví skladať žst. Róbertovo, čo by základ najväčšieho modulového koľajiska  na výstave. Je to veľmi dôležitý krok, od nás závisí, či sa nakoniec vo vymedzenom priestore vymeriame. Predsa len, ide o modulové koľajisko s medzinárodnou prevádzkou, kde sú samostatné česko-slovensko-maďarské vetvy. Ako sa neskôr ukáže, prvé moduly boli osadené na správnom mieste. V zápale práce si neuvedomujeme ako ten čas rýchlo letí a tak postupne prichádza i zvyšok košickej výpravy. Po nich bratislavčania z Railnetu, ktorí neplánovane absolvovali prehliadku mesta, keď kvôli nájdenej nevybuchnutej munícii z II. sv. vojny museli nedobrovoľne absolvovať obchádzkovú trasu. Prichádzajú taktiež bojničania  s obrovským počtom modulov. Vzájomne si pomáhame s vykládkou a stavaním, spájaním modulov. Slovenská, kľúčová časť layoutu dostáva finálnu podobu.
Noc pomaly strieda deň a my sa vyberáme hľadať našu ubytovňu. Po menšom blúdení v nočných uliciach ju predsa len nájdeme. Vyčerpaní po náročnom dni za rachotu štartujúcich lietadiel z neďalekého letiska usíname.

2.deň
Prebúdzame sa do ďalšieho krásneho letného dňa. Lietadlá opäť burácajú a my sa v uliciach ožívajúceho sa veľkomesta trmácame do areálu železničných opravovni, kde sa počas celozávodnej dovolenky organizuje výstava železničných modelov. Keďže naša časť layoutu je takmer kompletná, dávam prednosť dokumentovaniu skladania iných koľajísk. A veru, je na čo pozerať. Pomaly ale isto pribúdajú snáď vo všetkých rôznych veľkostiach. Od Z, N, cez TT a H0 až po O a I. Normálny rozchod je doplnený i rôznymi druhmi úzkeho rozchodu. Ich úroveň vypracovania je rôzna, od klasických domácich vlakodromov až po veľké klubové koľajiská. Zložiť a opäť rozložiť takéto koľajiská dá určite zabrať, klobúk dole pred nimi. Jedno domáce koľajisko je niečím výnimočné, ovláda sa dotykovým displejom. Na ďalšom zas nechýba kamera na vozni, ktorá prenáša signál na neďalekú LCD obrazovku. Najkrajšie koľajisko /aspoň podľa mňa/ ale i z rozhovorov ostatných, vrátane neskoršej laickej verejnosti vzniká hneď vedľa nášho modulového koľajiska. Je to do detailov spracované H0 koľajisko i s úzkym rozchodom. Je tu využitý každý cm2  plochy. Pohľady z tej či onej strany ponúkajú nové a nové scénky. Oživujúcim prvkom, dávajúci punc dokonalosti je živá autodoprava systému FALLER. V ďalších priestoroch výstavnej plochy pribúdajú statické modely, či už voľne vystavené /týkajúce sa tých najväčších mierok/ alebo vitrínové. V jednej z nich je takmer celá produkcia bývalej fy. ROKAL. V inej ma zas zaujme krásne znázornená dioráma depa vo veľkosti TT. Po kolečku zistenia čo je nové v hale sa vraciam spať a dokumentujem pripájanie sa maďarskej vetvy k odbočnej stanici Jozefov. Jej stavba napreduje dopredu. Na tej našej slovenskej dochádza po elektrickej inštalácii k prvým skúšobným jazdám.
Ďalší deň je za nami a my sa opäť autami presúvame zložiť naše unavené telesné schránky. Tentoraz zaspávame i za hrmenia vzdialenej búrky.

3.deň
Ráno nás víta opäť s búrkovými prejavmi visiaceho tmavého mraku nad Budapešťou. Náladu nám to ale neskazí. Nám už známou trasou sa presúvame na výstavisko. Po príchode partie zo ZABABOVA dokompletizujeme upravený layout, nakoľko rakúski kolegovia pre nepredvídané udalosti, ktoré ich postihli, nedošli. Zapĺňajú sa i výstavné stánky s modelárskym tovarom, či už tým novým alebo komisom. Organizátori sa ujímajú slova a po krátkom príhovore k vystavovateľom sa presúvajú k obnovenej úzkorozchodnej mašinke, kde za slávnostného krstu oslávia jej znovuzrodenie a otvoria /zatiaľ bez účasti verejnosti/ festival modelovej železnice. Zapĺňajú sa posledné voľné vitríny, tentoraz i neželezničiarskymi exponátmi – autíčkami a lietadlami. Halou sa rozlieha živá hudba akejsi miestnej kapely. Večer nastáva v hale poplach. Blížiace sa hrmenie neveští nič dobré a hustý dážď posiela cez miestami deravú konštrukciu strechy haly prvé kvapky na moduly. Urýchlene rozťahujeme pripravené igelity a zakrývame koľajiská. Takto ich nechávame až  do rána. Veď čo ak náhodou v noci ešte čosi príde.  Našťastie neprišlo nič. :-)