Festival modelovej železnice - Budapešť 2008, II. časť

4.deň
Významný to deň v čase konania sa festivalu. Naše gumokolesové tátoše nechávame na parkovisku pred ubytovňou a nasadáme do pristavených historických autobusov. A že naozaj ide o deduškov, svedčí rok výroby toho staršieho z nich. Na jeho výrobnom štítku je vyrazený r. 1932. Jeho rekonštrukcia a sprevádzkovanie do súčasného stavu prebehla v 80-tich rokoch.
V uliciach metropoly vzbudzujeme náležitú pozornosť. Po príchode do haly výstaviska sa všetci zhromaždíme neďaleko dispečerského pracoviska. Dostávame inštrukcie k ostrému spusteniu  spracovaného GVD. Staničný personál sa presúva do svojich staníc i s pomôckami GVD. Rozdávajú sa ZCP pre rušňovodičov. Nastáva čas „Č“ a spúšťa sa modelový čas. Jazdíme podľa GVD, v staniciach vykonávame posun, pristavujú sa vozne k nakládke a vykládke  na manipulačné miesta. Dochádza k prvým vypraveniam medzinárodných vlakov. Prichádzajúci návštevníci sa pristavujú a sledujú prevádzku na trati i v staniciach. Majú možnosť zhliadnuť  výhodu digitálneho riadenia. Či už v staniciach pri posune, napr. na jednej koľaji s viacerými HDV, ale i na trati, kde niektoré rušne dávajú jasne najavo, že sú i ozvučené. Mladých zas pre zmenu priťahujú hlavne rôzne simulátory. Jeden z nich zlákal i nás a tak nasadáme do trenažéra /kokpitu/ HERKULESA a po krátkej inštruktáži od obsluhujúceho personálu sa vyberáme  na cestu zimnou maďarskou  krajinou.
Večer je pre nás pripravená odmena v podobe prevezenia sa detskou železnicou, ktorá oslavuje 60. narodeniny. Nasadáme znovu do pristaveného historického IKARUSU, v ktorom je v tom sparne na nevydržanie. Konečne sa pohýňame a rozhorúčenými ulicami sa presúvame k údolnej stanici zubačky. Niekoľko minút čakania a už zhora prichádza naša súprava. Nasadáme a postupne meníme našu výškovú polohu. V jednej z výhybní križujeme s protiidúcou súpravou. Po cca 30 min. sme na konečnej. Ešte niekoľko dokumentačných fotografií a presúvame sa k staničke oslavujúcej úzkorozchodnej detskej železnice. Čas čakania na vláčik vypĺňame fotením technického vybavenia „úzkej“. Konečne prichádza, no počiatočné nadšenie sa postupne mení na opätovné čakanie. A to po zistení, že poruchu ktorá sa objavila na mašinke nie je možné na mieste opraviť a tak musíme čakať na náhradnú mašinku. S týmto organizátori určite nerátali. Ale čo už, stávajú sa i horšie veci. Kvôli tejto udalosti vyrážame na trať pomerne neskoro. Slnko už zapadlo a tak sa pôvodný zámer s fotozastávkou nad mestom mení už len na „podívanú“ na mesto, na ktoré pomaly padá súmrak. Do koncovej stanice prichádzame za tmy. Nasleduje prehliadka depa. Niektorí šťastlivci, vybavení statívmi /alebo som bol jediný? :-)/ sa pokúšajú o nočné foto. Pozerať a dokumentovať by bolo čo, ale čas je neúprosný. Neostáva nič iné, len si zbaliť fotovýbavu a ponáhľať sa k autobusu, ktorý nás odvezie späť k ubytovni.

5.deň
Vstávame do druhého dňa výstavy a opäť nastupujeme do služby. Niektorí z nás majú to šťastie, že majú voľno a tak sa opäť môžu venovať dokumentovaniu diania na výstavisku. Fotky zachytia dianie, ale tú atmosféru, ktorá tu vládne vám žiaľ nevedia sprostredkovať. Jednoducho to treba zažiť. Celým dňom sa medzi nami rozlieha dobrá nálada. Návštevníkov pribúda, aj napriek tomu, že atraktívnych akcií je v tento deň v meste viacero. Či už oslavy spomínaných narodenín detskej železnice, kde v tento deň jazdí v čele vlaku para, ale i motoristický sviatok v podobe Veľkej ceny F 1 v neďalekom Hungaroringu.
Deň zbehne pomerne rýchlo a je tu večer. S ním prichádza ďalšie prekvapenie a to prehliadka vedľajšej, ešte väčšej opravárenskej haly. Je unikátna tým, že ju projektovala fy. známeho konštruktéra Eiffela. Konštrukcia strechy to jasne napovedá. Podľa informácií od organizátora, by sa budúcoročná výstava mala konať v jej priestoroch. Po prehliadke je pripravená chutná večera s občerstvením a večerným programom pre vystavovateľov.

6.deň
Čerstvo oddýchnutí nastupujeme do posledného dňa služby. Vypravujeme vlaky, jazdíme s nimi po trati, posunujeme v staniciach. Sem tam vypravujeme na trať mimoriadne vlaky. Vymieňame si rady a skúsenosti. Niektorí z nás odchádzajú od predajných stánkov s novými prírastkami, ktoré oživia moduly.
Čas je ale neúprosný a treba pomaly končiť. Vlaky ukončujú svoju jazdu vo východzích staniciach. Balíme rušne, vozne, autíčka a inú výbavu modulov. Odpájame napájanie layoutu, elektroinštaláciu a dochádza i k rozoberaniu modulov. Ako to už býva zvykom, demontáž nám ide rýchlejšie ako montáž. Tí, ktorí už majú zbalené pomáhajú iným. Nakoniec sa lúčime s ostatnými a nasadáme do auta smer východ Slovenska. Vymotať sa budapeštianskych ulíc nie je našťastie  problém. Dopravu riadia dopravní policajti. V smere do mesta sa tvoria dlhočizné kolóny. Ich dôvodom je sťahovanie „výletníkov“ po víkende naspäť domov, ale hlavne z pretekov F1. Za mestom je to už i v protismere v pohode a tak za cca 2,5 hodinky prichádzame domov.

Záver:
Čo dodať záverom? Bola to naozaj skvelá akcia. Možno trošku únavná, ale istotne inšpirujúca a dokazujúca to, že modelári sú jedná veľká rodina. Našim najväčším nepriateľom boli asi horúčavy, ktoré tu vládli. S tým nič nenarobíme, akcia sa koná v lete. Istotne tomu tak bude aj na budúci rok. Termín konania festivalu je daný čerpaním celozávodnej dovolenky.
Verím tomu, že i tých cca 3500 návštevníkov či už z radov laickej alebo odbornej verejnosti si prišlo na svoje. Spomedzi 120 vystavovateľov tu mali  k zhliadnutiu naozaj široký výber modelárskych mierok, modelov, koľajísk a pod.